Katastrofa v maďarskej AjkeWikipedia
StoryEditor

Dvojmetrová vlna toxického bahna ničila všetko, čo stálo v ceste. Takto vyzerala najväčšia ekologická katastrofa v Maďarsku

Miroslav Kamody21.04.2023., 07:00h

Na nič netušiacich ľudí sa uprostred dňa začala valiť dvojmetrová vlna toxického červeného bahna, ktoré im spôsobovalo smrť či chemické popáleniny. Takto vyzerala najväčšia ekologická katastrofa v dejinách Maďarska.

Lajkuj Brainee.sk na

Po krátkej prestávke pokračujeme v našej sérii najväčších ekologických katastrof v histórii ľudstva. Naposledy sme zostali na Slovensku, kde sme do detailov rozobrali škody, ktoré spôsobilo Chemko Strážke.

Ani tentokrát však nepôjdeme ďaleko. Pozrieme sa totiž na ekologické peklo v Ajke, ktorá sa nachádza len 50 kilometrov vzdušnou čiarou od slovenských hraníc. Katastrofa spred dvanástich rokov je najhoršou, akú kedy Maďarsko zažilo.

V rámci série najväčších ekologických katastrof sme ti už priniesli:

Priemyselné centrum

30-tisícové mesto Ajka si do 4. októbra 2010 žilo svojim vlastným životom. Nachádza sa 40 minút cesty autom od Balatonu, no keďže ňou neprechádza žiadna významnejšia cesta, turisti sa jej zvyčajne vyhýbali. Desiatky rokov však mala status priemyselného mesta.

image

Ajka

Wikipedia

Všetko to začalo ešte v roku 1836, kedy pastier omylom zapálil okolitý les, vďaka čomu sa nakoniec podarilo objaviť veľké ložiská uhlia. V roku 1937 tu bol nájdený aj bauxit. Postavená tu bola aj prvá veľkoobjemová baňa na kryptón či skláreň.

Do 70. rokov bolo v Ajke postavených tridsať rôznych závodov a veľká tepelná elektráreň. Hlavnou postavou tohto smutného príbehu je závod na výrobu oxidu hlinitého Ajkai Timföldgyár, ktorý tu postavila spoločnosť MAL Magyar alumínium.

Červené bahno

Proces jeho výroby extrémne zaťažuje životné prostredie. Na rafinovanie bauxitu na formu oxidu hlinitého je totiž potrebný takzvaný Bayerov proces. Práve počas neho vzniká odpadový produkt v podobe toxického červeného bahna, ktoré je potrebné uskladňovať v gigantických odkaliskách.

image

Problémy so štítnou žlazou, sterilné ženy, impotentní muži. Chemko Strážske je symbolom ekologickej katastrofy na Slovensku

A tu prichádza hlavný problém. Odkaliská totiž často nie sú dostatočne kontrolované a zanedbanie môže skončiť obrovskou katastrofou. A to bol presne prípad v maďarskej Ajke, kde bolo uložených približne 30 miliónov ton červeného bahna.

Na problémy sa upozorňovalo

Najsmutnejšie na tom je, že na ich nevyhovujúci stav sa v minulosti upozorňovalo. Už trinásť rokov pred katastrofou spôsobil červený kal z bagroviska v Ajke kontamináciu časti mestskej štvrte Tósokberénd. 

Z plochy jedného tisíca metrov štvorcových na ešte nerekultivovanej časti nádrže rozniesol mimoriadne silný vietor s rýchlosťou takmer 100 km/h vysušený červený kal a pokryl časť mesta.

image

Ekologická katastrofa v Ajke

Wikipedia/Pásztörperc

Kal zašpinil steny domov a šaty sušiace sa vo dvore, detské hračky, cesty, dvory boli akoby zakryté červeným rúchom. Každá jedna postihnutá osoba bola v tom období finančne odškodnená.

11. júna 2010 vznikla letecká fotografia spoločnosti Interspect, na ktorú upozorňoval aj Svetový fond na ochranu prírody. Je na nej vidieť malý prúd červenej hmoty presakujúci cez ochrannú hrádzu.

Pretrhnutie nádrže

Šéf firmy Interspect Gábor Bakó poskytol fotografiu ekologickým a univerzitným odborníkom, no tí nijako nereagovali. 4. októbra tohto istého roku, v čase 12:25, sa hrádza odkaliska pretrhla a zaplavila dediny Devecsér a Kolontár.

image

Ekologická katastrofa v Ajke

Wikipedia/Maďarská vláda

Uniklo z nej približne 700-tisíc kubíkov červeného kalu obsahujúceho podľa meraní Greenpeace vysoké hodnoty arzénu (110 mg/kg), ortuti (1,3 mg/kg) a chrómu (660 mg/kg). Vrstva bahna sa valila po území približne 40 kilometrov štvorcových a miestami dosahovala až dva metre. Spôsobila tak katastrofu porovnateľných rozmerov ako únik ropy v Mexickom zálive toho istého roku.

Podľa očitých svedkov vydávala vlna kalu „ničivý a bublajúci hluk“, zničila väčšinu domov, strhla most, vyvrátila stromy a niektoré autá odniesla kilometre ďaleko. Okrem toho vlna toxického bahna zabila desať ľudí vrátane niekoľkých detí.

Uchránení však neboli ani tí, ktorým sa pred kalom podarilo utekať. Jedovatý kal sa prepálil cez oblečenie a približne 150 zranil chemickými popáleninami. Oblasť s rozlohou 40 kilometrov štvorcových premenilo červené blato na mŕtvu pustinu pripomínajúcu povrch Marsu.

image

Ekologická katastrofa v Ajke

Wikipedia/

Pomoc od Slovenska

S pátraním po nezvestných pomáhalo aj 13 slovenských záchranárov zo Špeciálnej kynologickej záchrannej služby. Nakoniec však kvôli bahnu nemohli psy do terénu nasadiť.

Jedy prenikli do rieky Marcal a o tri dni neskôr doputovali riekou Rábou až do Dunaja. V rieke Marcal bola 6. októbra namerané pH 12, čo je hodnota nezlučiteľná so životom akýchkoľvek živočíchov.

image

Ekologická katastrofa v Ajke

Wikipedia/Maďarská vláda

V rieke aj v potoku zmizol všetok život, na ich brehoch ležali mŕtve ryby. Aj keď sa kal dostal až do Dunaja, ohrozený nebol, pretože sa ho podarilo neutralizovať - použiť však museli až 300 ton látok.

image

Kowloon bolo mesto ako z apokalyptického sci-fi. Na rozlohe troch ihrísk žilo vyše 50-tisíc ľudí, existovali v tme, bezpráví a chaose

Vláda v oblasti vyhlásila stav ohrozenia. Situáciu niektorí prirovnali ku katastrofe v Černobyle a spočiatku kolovali informácie o zvýšenej rádioaktivite kalu a obsahu kyanidu. Tie však boli vzápätí dementované.

Za zlyhanie mohol človek, nie príroda

Maďarská vláda aktivovala mechanizmus civilnej ochrany EÚ pre naliehavú medzinárodnú pomoc a pôvodne odhadovala, že čistenie bude trvať najmenej rok a stáť desiatky miliónov dolárov. 

Európska únia prostredníctvom komisárky pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové situácie Kristaliny Georgievovej oznámila, že EÚ poskytne Maďarsku stroje, vozidlá a materiál potrebný na prekonanie následkov nešťastia.

image

Ekologická katastrofa v Ajke

Wikipedia/Maďarská vláda

S finančnou pomocou pri sanácii, ktorú Maďarsko očakávalo, však krajina počítať nemohla, pretože katastrofu zavinilo ľudské zlyhanie a škody nepresiahli 0,6 percenta HDP.

Mnohí sa už nevrátili

Z dôvodu ochranu ľudí a obavám, že sa pretrhne ďalšie odkalisko, bolo vybudovaná nová a väčšia priehrada, ktorá ľudí v oblasti chráni dodnes. Obyvatelia sa mohli vrátiť 15. októbra, no mnohí sa nakoniec rozhodli nadobro presťahovať.

image

Ekologické peklo. V roku 1952 sa Londýn na štyri dni ponoril do smogu, zomrelo vyše 12-tisíc ľudí

Bolo ich vyše 200, kvôli čomu v oblasti zostala takmer stovka opustených domov. Tí, ktorí o svoje domovy prišli úplne, dostali od štátu nové bývanie.

Samotné vyšetrovanie prípadu sa naťahovalo dlhé roky. V roku 2019 bol prípad trestného činu z nedbanlivosti uzavretý odsúdením 10 osôb, vedúcich zamestnancov a zamestnancov, ktorí boli uznaní vinnými za porušenie bezpečnostného protokolu týkajúceho sa skladovania a spracovania odpadu.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/klimaticka-zmena, menuAlias = klimaticka-zmena, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
27. máj 2024 07:54