Keď sa povie Amazonský dažďový prales, mnohým sa vynorí spomienka na školu, kde sa o ňom hovorilo ako o „pľúcach Zeme”. Rozkladá sa v povodí rieky Amazonka, ktoré má až sedem miliónov kilometrov štvorcových, z toho 5,5 milióna pokrýva prales. Územie je rozdelené medzi deväť krajín a 3 344 formálne uznaných domorodých území.
Amazónia predstavuje viac ako polovicu zvyšných dažďových pralesov na planéte. Ide o viac ako 390 miliárd stromov rozdelených do 16-tisíc druhov. O Amazonskom pralese sa však posledné roky nehovorí ako o zelenej oáze života, ale ako o vyprahnutej krajine zdevastovanej ilegálnym výrubom stromov a masívnymi požiarmi. Za oboje môže, ako inak, človek.
V rámci série najväčších ekologických katastrof sme ti už priniesli:
- Jediná ekologická katastrofa, ktorá sa môže rovnať Černobylu. Jej následky nezmiznú ešte desaťročia
- Zdevastovaná príroda a stovky tisíc obetí. Opitý kapitán spôsobil jednu z najväčších ropných katastrof
- Ulice boli posiate mŕtvymi telami, ľudia vykašliavali krv. Takto vyzerala najväčšia priemyselná katastrofa
- Potraty, epilepsia a popáleniny u detí. Love Canal je symbolom ekologického pekla v USA
- Deti umierali na vrodenú chorobu, vrany padali z oblohy. Ekologická katastrofa navždy zmenila Japonsko
- Ekologické peklo. V roku 1952 sa Londýn na štyri dni ponoril do smogu, zomrelo vyše 12-tisíc ľudí
- Sovieti vytvorili toxickú púšť. Takto vyzerá jedna z najväčších ekologických katastrof na svete
- Explózia nastala, keď oslavovali bezpečnosť plošiny. Toto je príbeh najväčšej americkej ropnej katastrofy
- Explózia zničila celé mesto. Príbeh katastrofy, ktorá patrí k najväčším nejadrovým výbuchom v histórii
- Ohnivé peklo ľudí spálilo na popol. Explózia LPG terminálu v San Juanicu zničila všetko, čo jej stálo v ceste
Vznik pralesa
Vydajme sa do minulosti. Keď sa dva obrovské superkontinenty Pangea a Gondwana od seba oddelili, dve tektonické platne do seba pred 25 miliónmi rokov narazili a začali sa dvíhať pohoria Ánd. Pred 15 miliónmi rokov ešte pokrývalo povodie Amazonky obrovské sladkovodné jazero.
„Ale počas niekoľkých ľadových dôb, ktoré nasledovali, začala voda z Ánd tiecť na východ, hladina mora klesla, jazero začalo odtekať do oceánu a zrodila sa rieka Amazonka,” vysvetľuje geologička Raina Chinitz. Prales vznikol po globálnom znížení tropických teplôt, keď sa Atlantický oceán rozšíril natoľko, aby poskytoval teplé a vlhké podnebie povodiu Amazonky.
Masívne odlesňovanie
Prítomnosť - Amazonský prales trpí a pľúca Zeme sa premenili na pľúca infikované rakovinou odlesňovania. Podľa posledných údajov brazílskeho Národného inštitútu pre výskum vesmíru bolo len od januára do júna 2022 odlesnených 1 539 štvorcových míľ. Pre porovnanie, ide o plochu päťkrát väčšiu ako New York.
Ide o najvyššiu mieru odlesňovania, aká kedy bola zaznamenaná. Podľa Greenpeace by toto zrýchlenie devastácie pralesa mohlo Amazóniu dostať na pokraj kolapsu. Bez nej bude boj proti klimatickým zmenám vopred prehraný, pretože lesy zachytávajú a ukladajú veľké množstvo oxidu uhličitého.
Za všetkým hľadaj človeka
Deje sa to z jednoduchého dôvodu - pôda v tejto oblasti je produktívna len na krátky čas, takže farmári sa neustále sťahujú do nových oblastí a klčujú stále viac území. Odlesňovanie už dosiahlo takú úroveň, že je viditeľné voľným okom z vesmíru. Znie to priam neuveriteľne, no ešte začiatkom 60. rokov 20. storočia bol prístup do lesa značne obmedzený, vďaka čomu zostal les nedotknutý.
Potom však farmári začali využívať techniku slash and burn, pri ktorej vypaľovali a klčovali les, aby sa dostali k novej úrodnej pôde. Pred sebou aj za sebou tak nechávali zdevastovanú krajinu. V 70. rokoch sa okrem toho začala výstavba transamazónskej magistrály, dôležitej cesty, ktorá však otvorila vnútro pralesa v podstate pre každého.
Odlesňovanie, zväčša nelegálne, nabralo na obrátkach a väčšina „prázdneho” územia sa stala pastvinou pre dobytok. Okrem toho sa Brazília stala najväčším svetovým producentom sójových bôbov. Čím je však dažďových pralesov pre jej pestovanie menej, tým menej je aj zrážok, takže klesá výnos na jeden hektár. Brazília tak nezískala žiadnu ekonomickú výhodu z klčovania pralesa.
Diabol Bolsonaro
Brazílsky prezident Jair Bolsonaro podporil uvoľnenie predpisov na poľnohospodársku pôdu. Svoj čas v úrade využil na to, aby umožnil väčšie odlesňovanie a väčšie využívanie bohatých prírodných zdrojov Amazónie. Len za tri roky jeho vlády (2019 - 2021) došlo k 52,9-percentnému nárastu odlesňovania Amazonky v porovnaní s predchádzajúcimi tromi rokmi.
Do toho všetkého prišlo ešte aj k objaveniu zásobníkov fosílnych palív priamo v pralese. Ťažba ropy sa neustále zvyšuje, pričom vrchol dosiahla v 70. rokoch a na začiatku nového tisícročia vyvolala ďalší boom. Ropné spoločnosti musia založiť svoje prevádzky otvorením nových ciest cez lesy, čo často prispieva k odlesňovaniu v regióne.
Brazília však nie je jediným vinníkom odlesňovania Amazónie. Rôzne krajiny, vrátane tých európskych, sa spoliehajú na brazílske poľnohospodárstvo pri zásobovaní kakaom, hovädzím mäsom, kávou, kukuricou, sójou alebo palmovým olejom. To všetko má vplyv aj na domorodých obyvateľov, ktorí bojujú nielen o územie, ale často aj o svoje životy.
Ohnivé peklo
Požiare v Amazónii sú dnes už v podstate bežné a dajú sa rozdeliť do troch kategórií. Prvou sú požiare súvisiace s odlesňovaním, kedy sa takto pripravuje územie na poľnohospodárstvo. Druhou je pálenie existujúcich pasienkov v rámci rotačného poľnohospodárstva. Treťou sú tie požiare, ktoré prerastú z prvých dvoch do absolútnej katastrofy.
Keď les horí prvýkrát, intenzita požiaru je zvyčajne nízka a plamene sú väčšinou obmedzené na podzemie, zatiaľ čo opakované požiare majú vyššiu intenzitu. Lesné požiare sú hrozbou pre biodiverzitu Amazónie a ohroziť schopnosť lesných stromov zmierňovať klimatické zmeny ukladaním uhlíka.
V roku 2019 došlo len v Brazílii k 72 843 požiarom, z toho viac ako polovica bola v amazonskom regióne. V auguste toho istého roku došlo k rekordnému počtu požiarov po tom, čo odlesňovanie v brazílskej Amazónii vzrástlo v júni 2019 o viac ako 88 % v porovnaní s rovnakým mesiacom v roku 2018. V menšej miere ale prales horel aj v ďalších krajinách.
Koniec Amazonského pralesa?
V roku 2021 bolo hlásené, že Amazónia po prvýkrát emitovala viac skleníkových plynov, ako absorbovala. Aj keď sa často uvádza, že produkuje viac ako štvrtinu zemského kyslíka, táto často uvádzaná, ale nesprávne používaná štatistika v skutočnosti odkazuje na obrat kyslíka. Čistý príspevok ekosystému je približne nulový.
Jeden z mnohých počítačových modelov budúcej zmeny klímy spôsobenej emisiami skleníkových plynov ukazuje, že amazonský dažďový prales by sa mohol stať neudržateľným v podmienkach výrazného zníženia zrážok a zvýšených teplôt, čo do roku 2100 povedie v povodí rieky Amazonka k jeho takmer úplnej strate.
Najdôležitejšou správou tohto roka pre zachovanie pralesa bolo porazenie Jaira Bolsonara vo voľbách. Na radosť vedcov, ekológov a aktivistov za ľudské práva víťazil Luiz Inácio Lula da Silva. „Za vlády Lulu dokázala Brazília v rokoch 2004 až 2013 znížiť odlesňovanie v Amazónii o 84 % a rozšíriť práva a ochranu pôvodných obyvateľov,” hovorí profesorka ochrany a rozvoja Rachael Garrett z University of Cambridge.
Lula vo svojom ďakovnom prejave sľúbil, že bude pracovať na nulovom odlesňovaní v Amazónii a na ochrane domorodých oblastí pred zasahovaním ťažobných spoločností a iných záujmov. Je to skvelá správa, no najzásadnejšou otázkou zostáva, či ešte máme dostatok času a možností na to, aby sme kolaps Amazonského pralesa dokázali zastaviť.