Ropa vyliata do mora vytvorila škvrnu s rozmerom asi 180-tisíc kilometrov štvorcových, nové štúdie však poukazujú na ešte väčšie čísla. Následky najzávažnejšej ekologickej katastrofy v histórii Spojených štátov sú viditeľné ešte aj dnes, píše Tereza Horažďovská pre iDnes.cz
V rámci série najväčších ekologických katastrof sme ti už priniesli:
- Jediná ekologická katastrofa, ktorá sa môže rovnať Černobylu. Jej následky nezmiznú ešte desaťročia
- Zdevastovaná príroda a stovky tisíc obetí. Opitý kapitán spôsobil jednu z najväčších ropných katastrof
- Ulice boli posiate mŕtvymi telami, ľudia vykašliavali krv. Takto vyzerala najväčšia priemyselná katastrofa
- Potraty, epilepsia a popáleniny u detí. Love Canal je symbolom ekologického pekla v USA
- Deti umierali na vrodenú chorobu, vrany padali z oblohy. Ekologická katastrofa navždy zmenila Japonsko
- Ekologické peklo. V roku 1952 sa Londýn na štyri dni ponoril do smogu, zomrelo vyše 12-tisíc ľudí
- Sovieti vytvorili toxickú púšť. Takto vyzerá jedna z najväčších ekologických katastrof na svete
Na plošine bolo 126 ľudí
Ropná plošina Deepwater Horizon, ktorej väčšinovým prevádzkovateľom bola britská spoločnosť BP (predtým British Petroleum), vybuchla 20. apríla 2010 v Mexickom zálive asi 70 km od pobrežia Louisiany zhruba o desiatej hodine večer tamojšieho času.
Stlačený metán vytrhol horný uzáver vrtnej aparatúry, zmiešal sa so vzduchom a explodoval. V okamihu nešťastia bolo na plošine 126 robotníkov, z ktorých 11 zahynulo. Plošina deň a pol horela a potom sa zrútila na dno mora. Čoskoro začala z vrtu unikať ropa, ktorú sa podarilo zastaviť až v polovici júla.
Do mora jej uniklo vyše 620-tisíc ton (4,9 milióna barelov), čo z havárie robí najhoršiu ropnú katastrofu v histórii USA. Predstihla tak nehodu tankera Exxon Valdez, z ktorého sa v roku 1989 pri brehoch Aljašky vylialo do mora asi 100-tisíc ton ropy, zasiahnutých ale vtedy bolo 1300 kilometrov pobrežia.
V deň katastrofy oslavovali bezpečnosť
Iróniou osudu je, že práve v deň katastrofy sa na plošine konala oslava jej bezpečnosti. Predstavitelia firiem BP a Transocean (vlastník plošiny) prišli pogratulovať posádke k siedmim rokom bez jediného úrazu, ktorý by spôsobil pracovnú neschopnosť. V ten istý deň potom došlo k výbuchu a plošina sa ocitla v plameňoch.
Ropná škvrna, ktorá dosiahla na mori rozmer asi 180-tisíc kilometrov štvorcových, dorazila k USA 30. apríla a postupne zasiahla pobrežie štátov Louisiana, Alabama, Florida a Mississippi.
Celkom postihla 1730 kilometrov brehov. Rok po tom, ako sa vrt podarilo uzavrieť, bolo stále kontaminovaných 790 kilometrov pobrežia a v apríli 2012 asi 320 kilometrov brehov Lousiany. Ľudia tu nachádzali zvyšky ropy ešte v roku 2013. Štúdia z roku 2020 však uvádza, že vtedajšie satelitné sledovanie ešte nebolo na takej úrovni a je tak možné, že ropa zasiahla až o 30 % viac územia.
Časť ropy zlikvidovali mikroorganizmy
Veľkú časť uniknutej ropy sa podarilo spáliť na hladine či pomocou chemických látok (dispergátorov) rozbiť na malé kvapky, čo znížilo priamy vplyv na pobrežie a zadržalo veľkú časť ropy v mori.
V roku 2013 na konferencii o dôsledkoch tejto ropnej havárie na ekosystém experti odhadovali, že až tretina uniknutej ropy môže byť stále v Mexickom zálive, hlboko na dne mora. Časť ropy zlikvidovali mikroorganizmy, ktoré sa ňou živia. Spotrebovali pri tom ale väčšie množstvo kyslíka, ktorý potom zas vo vode chýbal ďalším živočíchom a rastlinám.
Zastaviť unikanie ropy z vrtu sa firma BP pokúšala niekoľkokrát a spočiatku neúspešne. Situáciu komplikovala bezprecedentná hĺbka, v akej ropa unikala – 1500 metrov pod hladinou mora. Po viac ako mesiaci bol na vrt umiestnený kryt zachytávajúci časť ropy, ktorá potom bola čerpaná do tankerov.
Zastaviť únik sa podarilo až v júli krytom na poškodený vrt, do ktorého hlavnej šachty potom ešte v septembri prenikol v hĺbke 4-tisíc metrov vrt odľahčovací, ktorým bol vháňaný betón a vytvorená betónová upchávka vrtu.
Tisíce uhynutých zvierat
Uniklá ropa priamo zabila asi stovku delfínov a veľrýb, cez 2-tisíc vtákov a 470 ohrozených morských korytnačiek. Avšak podľa niektorých odhadov sa podarilo nájsť len asi dve percentá uhynutých zvierat.
Ťažko vyčísliteľné sú dopady na zdravie zveri, prípadne ich potomkov. Aj desať rokov potom stále na niekoľko druhov dopadajú následky katastrofy, ich populácia sa značne zmenšila.
Naproti tomu však niekoľko druhov už nesie známky uzdravenia. Medzi ne patria napríklad hnedé pelikány, ktorí sa v roku 2010, úplne obalení ropou, stali symbolom katastrofy. Mazľavá hmota im bránila v lete. Nehoda tiež v oblasti ochromila rybolov a turistický ruch, čím vzala načas obživu mnohým ľuďom.
Výbuch zavinila bublina metánu
Vrtnú plošinu Deepwater Horizon vyrobila v roku 2001 juhokórejská firma Hyundai Heavy Industries. Mala rozmery asi 120 krát 80 metrov, mohla operovať až v 2 400 metroch pod hladinou mora a mohla vytvoriť vrt až 9 100 metrov hlboký.
Výbuch na plošine zrejme zavinila bublina metánu, ktorá sa uvoľnila z vrtu a po prelomení bariér spôsobila explóziu. Z vyšetrovania americkej Snemovne reprezentantov vyplynulo, že zariadenie, ktoré malo po nehode uzavrieť potrubie, bolo chybné. Výbuch prerušil aj rezervné diaľkové ovládanie bezpečnostného ventilu.
Vyšetrovacia komisia zriadená na popud amerického prezidenta došla k záveru, že zodpovednosť za nešťastie nesie spoločnosť BP, vlastník plošiny koncern Transocean (so sídlom vo Švajčiarsku) aj americká servisná firma Halliburton.
V októbri 2015 americké úrady dosiahli po päťročnej právnej bitke urovnanie sporu s BP o náhradu škôd. Ministerstvo spravodlivosti USA a päť amerických štátov súhlasili s odškodnením vo výške 20 miliárd dolárov, čo bola súhrnná čiastka za všetky civilné spory vedené proti BP.
Najväčšia ekologická katastrofa v dejinách USA sa stala aj námetom pre film. O rekonštrukciu príčin explózie sa pokúsil režisér Peter Berg v snímke s názvom Deepwater Horizon: More v plameňoch. Mal premiéru na filmovom festivale v Toronte a do kín bol oficiálne uvedený 30. septembra 2016.
