Ekológii sa na našom webe venujeme zo všetkých strán. Pravidelne ti prinášame podcast Eko Inak, ale aj sériu Najväčšie ekologické katastrofy. V nej sme ti doteraz priniesli už jedenásť článkov, no nikdy sme sa doteraz nevenovali Slovensku.
A práve to teraz napravíme. V nasledujúcich riadkoch sa vydáme na Horný Zemplín, konkrétne do štvortisícového mesta Strážske, nad ktorým sa týči gigantická továreň, známa aj ako Chemko. A nie nadarmo sa o ňom hovorí ako o jednom hrote trojuholníka smrti na východe Slovenska.
V rámci série najväčších ekologických katastrof sme ti už priniesli:
- Jediná ekologická katastrofa, ktorá sa môže rovnať Černobylu. Jej následky nezmiznú ešte desaťročia
- Zdevastovaná príroda a stovky tisíc obetí. Opitý kapitán spôsobil jednu z najväčších ropných katastrof
- Ulice boli posiate mŕtvymi telami, ľudia vykašliavali krv. Takto vyzerala najväčšia priemyselná katastrofa
- Potraty, epilepsia a popáleniny u detí. Love Canal je symbolom ekologického pekla v USA
- Deti umierali na vrodenú chorobu, vrany padali z oblohy. Ekologická katastrofa navždy zmenila Japonsko
- Ekologické peklo. V roku 1952 sa Londýn na štyri dni ponoril do smogu, zomrelo vyše 12-tisíc ľudí
- Sovieti vytvorili toxickú púšť. Takto vyzerá jedna z najväčších ekologických katastrof na svete
- Explózia nastala, keď oslavovali bezpečnosť plošiny. Toto je príbeh najväčšej americkej ropnej katastrofy
- Explózia zničila celé mesto. Príbeh katastrofy, ktorá patrí k najväčším nejadrovým výbuchom v histórii
- Ohnivé peklo ľudí spálilo na popol. Explózia LPG terminálu v San Juanicu zničila všetko, čo jej stálo v ceste
- Príbeh Amazonského pralesa: Od zelenej oázy a pľúc Zeme až po mŕtve územie zdevastované ťažbou a požiarmi
Trojuholník smrti
Strážske je ako každé typické malé mesto na Slovensku. Má približne 4 200 obyvateľov, niekoľko supermarketov, pumpu, letné kúpalisko, na ktorom sa dá v zime korčuľovať, herne a nočný klub. Niečo ho však predsa len odlišuje od ostatných.
Je to bývalý závod Chemko Strážske, ktorý je súčasťou toxického trojuholníka smrti, ktorý spolu s ním tvoria ešte fabriky Bukóza Hencovce a Chemlon Humenné. O Chemku sa však hovorí omnoho častejšie než o zvyšných. Prečo je to tak?
Vráťme sa na začiatok. V 50. rokoch minulého storočia mnohé územia Slovenska menili svoj charakter a industrializovali sa. Inak na tom nebol ani východ, kde v roku 1952 vznikol národný podnik Chemko Strážske. Stalo sa tak 16 rokov predtým, ako sa zo Strážskeho vôbec stalo mesto.
Výbušniny a PCB
Jeho najdôležitejšou úlohou bola vtedy výroba výbušnín pre armádu a medziproduktov pre civilný sektor. Pred konverziou vyrábali v Strážskom predovšetkým explozívne náplne pre vojenský priemysel. Čo je však pre nás dnes najdôležitejšie (a najškodlivejšie), vyrábali sa tu polychlórované bifenyly (PCB).
PCB predstavujú skupinu stálych látok, ktoré zahŕňajú viac ako 200 rôznych zlúčenín, ktoré sa líšia chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami. Nepodliehajú korózii a skoro sa nerozpúšťajú vo vode. Používali sa vo farbách, aditívach, obsahoch transformátorov, lakoch, hydraulických zariadeniach či kondenzátoroch.
Prvýkrát boli syntetizované už v roku 1881 a o ich škodlivosti a intoxikácii životného prostredia vieme minimálne od roku 1936. Ako hovorí doc. Ing. Ladislav Štibrányi, CSc. vo verejnom zázname prednášky, už „v roku 1966 švédsky vedec Soren Jensen prvýkrát dokázal PCB ako hlavné kontaminanty ekosystému Baltského mora.”
O ich škodlivosti sa vedelo, o odpade v Strážskom nie
Nič z toho však zrejme Sovietsky problém ako veľký problém nevnímal. Výroba PCB sa v Strážskom začala v roku 1959, a teda 23 rokov po tom, ako sa svet dozvedel o intoxikácii prostredia. Výroba trvala až do roku 1984, kedy boli PCB zaradené medzi podozrivé chemické karcinogény.
Podľa odhadov bolo v tejto továrni vyprodukovaných približne 21 500 ton, pričom pri výrobe vznikli tisícky ton ďalšieho odpadu. A v čom spočíval najväčší problém? Uloženie stoviek ton toxických PCB látok v areáli dnes už bývalého Chemka Strážske nebolo oficiálne potvrdené celé desaťročia.
„Stalo sa tak až potom, ako spoločnosť išla do likvidácie a priemyselný areál bol podrobený kontrole štátnych orgánov. Veľké množstvo skorodovaných sudov s týmto odpadom našiel v blízkosti areálu aj majiteľ susedných pozemkov,” povedala v roku 2021 pre TASR Gabriela Tuchyňová z tlačového odboru Ministerstva vnútra SR.
Karcinogény a mutagénne účinky
PCB sú silne bioakumulatívne, čo znamená že sa hromadia v živých organizmoch. Podľa Greenpeace patria medzi 12 perzistentných organických polutantov, ktoré majú byť podľa Štokholmského dohovoru eliminované. Viažu sa na tuky, a preto sa hromadia v potravinových reťazcoch a ohrozujú ľudské zdravie.
Pre lepšiu predstavu, PCB majú preukázateľné karcinogénne, mutagénne a toxické účinky. Medzi príznaky patria únava, vracanie, mierna žltačka, bronchitída, astma, zápal pľúc, vyrážky, strata vlasov, bolesti hlavy, vyrážky, opuchliny, zápal spojiviek.
„Dôsledky výroby PCB v Strážskom sa prejavujú aj po desiatkach rokov od zastavenia výroby vysokou kontamináciou životného prostredia a predpokladá sa, že v zasiahnutej oblasti žije viac ako 25-tisíc obyvateľov,” hovorí Štibrányi.
V areáli podniku Chemko boli identifikované až tri zdroje výskytu odpadov. Patrí sem budova známa ako „ošipáreň“, budova Energobloku 2, nazývaná ako tepláreň a skládka odpadu vo zvernici Orlová.
Kontaminácia
Počas výroby dochádzalo podľa Greenpeace k značným únikom do životného prostredia, predovšetkým prostredníctvo odpadových vôd. Následkom toho sú kontaminované sedimenty odpadového kanála Chemka, rieky Laborec, ale aj Zemplínskej šíravy.
A to extrémne. Sediment v Laborci a Zemplínskej šírave obsahoval PCB v hladinách 100 až 2000-krát vyšších než sediment s kontrolnej oblasti na rieka Ondava a vodnej nádrži Domaša. Dá sa teda odhadnúť, že v kontaminovaných vodách v okrese Michalovce sa nachádzajú desiatky ton PCB.
Zdravotné problémy a čistenie
Jedna vec sú čísla, no ako vyzerajú reálne dopady na samotných ľudí? Na to má odpoveď Prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., MPH, FRCP:
„V minulosti kolegovia z východného Slovenska robili výskumy napríklad v Chemku Strážske. Pri výrobe sa tam uvoľňovali bifenyly a tie môžu ovplyvňovať endokrinný systém. Ľuďom zo Strážskeho robili rozbory krvi aj sonografiu a zistili, že mnohí mali väčšiu štítnu žľazu a mali častejšie hormonálne poruchy. Napríklad poruchy sterility u mužov aj žien tam boli častejšie.”
U pracovníkov Chemka sa ochorenie štítnej žľazy prejavili ešte vo vyššej miere. Vláda Slovenskej republiky vyhlásila 22. januára 2020 v Strážskom mimoriadnu situáciu.
Riešením odstraňovania týchto nebezpečných chemikálií bolo poverené MV SR, ktoré má za sebou niekoľko fází čistenia samotného areálu. Aj keď sa však sudy s odpadom postupne darí ničiť, intofikáxia okolia a podzemnej vody spôsobila, že bude takmer nemožné ju úplne odstrániť.
