Obrovské ekologické katastrofy, ako Černobyľ, Fukušima či Aralské jazero sú všeobecne známe a sú akýmsi mementom pre ľudstvo, že nikto neničí planétu Zem viac ako človek. Spomínané nešťastné udalosti však ani zďaleka nie sú jediné.
My ti dnes predstavíme jednu z najstrašnejších ekologických katastrof, ktoré kedy postihli Spojené štáty. Love Canal je symbolom chamtivosti jednej firmy a príbehom stoviek ľudí, ktorí doplatili na to, že nevedeli o bublajúcom smrteľnom kokteile pod ich pozemkami.
Idylku zničila doba
Vráťme sa však na úplný začiatok. Koncom 19. storočia chcel William T. Love necelých šesť kilometrov od Niagarských vodopádoch vybudovať štvrť, ktorá by bola idylickým vzorovým mestom.
Pomenoval ju po sebe (Love Canal) a mala spočívať vo vybudovaní malého kanála medzi horným a dolným tokom rieky Niagara. Takto sa dala lacno vyrobiť energia, ktorá by v budúcej oblasti poháňala priemysel aj domy.
Love však z tromi vecami nerátal. Prvou bol objav Nikolu Teslu o tom, ako ekonomicky prenášať striedavý prúd, druhou kolísanie ekonomiky a treťou vyhlásenie oblasti za prvé chránené územie štátu New York v roku 1885. Pôvodne sa totiž mala využívať primárne na priemysel.
V roku 1910 sa jeho sny kompletne rozplynuli. Ako pamiatka po jeho veľkolepých plánoch o modelovom meste s luxusnými domami na brehoch zostal iba približne kilometer dlhá vyhĺbená jama, z ktorej sa mal stať samotný kanál.
Plány so skládkou
O desať rokov neskôr mesto Niagara Falls kanál odkúpilo a začalo ho využívať ako skládku. V meste pôsobila spoločnosť Hooker Chemical Company, ktorá ho odkúpila na súkromné účely v roku 1943. A tu sa pomaly začínalo formovať peklo na Zemi.
Spoločnosť na mieste kopila toxický odpad, ktorý nebol dobre uskladnený a preukázateľne obsahoval veľké množstvo karcinogénov. Hooker Chemical Company životu nebezpečné látky na mieste ukladala do momentu, kým Love Canal doslova nepraskal vo švíkoch.
Najhorší obchod v histórii
Bol rok 1953 a spoločnosť po totálnom naplnení 22-tisícmi tonami toxického odpadu skládku zasypala zeminou a predala oblasť mestu za jediný dolár. Budúcej zodpovednosti sa chcelo zbaviť zahrnutím varovania do listu vlastníctva. Dalo by sa povedať, že ide o najhorší obchod v modernej histórii.
Koncom 50. rokov v oblasti vznikli stovky domov a škola. Nebola to síce vízia Williama T. Lovea, ale stále išlo o solídne spoločenstvo strednej pracujúcej triedy.
V prvý augustový deň roku 1978 bola na titulnej strane New York Times napísané vyjadrenie EPA (americká Agentúra pre ochranu životného prostredia, pozn.) o tom, že toxické skládky po celých Spojených štátoch môžu byť tikajúce bomby. O pár mesiacov na to Love Canal „explodoval“.
Hrozivé choroby
Mohlo za to rekordné množstvo zrážok, vďaka ktorým sa toxický kokteil dostal priamo do pôdy a začal kontaminovať celú oblasť. Miestne noviny sa začali venovať sérii nevysvetliteľných chorôb – rekordné počty epilepsie, nefrózy, astmy či migrény.
K tomu sa pridala vysoká miera vrodených chýb po pôrode a množstvo potratov. V tom čase sa už chemikálie dostali priamo do pôdy a toxicita tiekla podzemnými vlnami cez kanalizáciu až po pivníc domov, ako aj na ihrisko základnej školy.
Deti hrajúce sa vonku sa domov vracali s popáleninami na tele. V podstate sa totiž hrali priamo na desiatkach toxických zlúčením, z toho najmenej dvanástich známych karcinogénov (medzi nimi halogénované organické látky, chlórbenzény a dioxíny).
Médiám aj ľuďom začalo byť jasné, o čo ide. Bolo už však neskoro. Toxický odpad bol na povrchu a tvoril malé jazierka, v ktorých zomieralo všetko živé. Ľudia mali vysoké hodnoty bielych krviniek, ktoré môžu byť možným predchodcom leukémie, deti sa rodili s extrémne nízkou hmotnosťou.
Už nebolo cesty späť
„Vedeli sme, že do kanála vložili chemikálie a naplnili ho,“ povedala žena, ktorá dlhodobo žije v oblasti. „Vôbec sme však netušili, že chemikálie vtrhnú do našich domovov. Na vnúčatá a ich deti.“
Dve zo štyroch jej vnúčat majú vrodené chyby. Deti sa narodili a vyrastali v komunite Love Canal. Vnučka sa narodila hluchá s rázštepom podnebia, radom zubov navyše a miernou retardáciou. Vnuk sa zase narodil s očnou vadou.
Už bolo neskoro.
„Ten odpad mám všade,“ povedal ďalší muž, ktorý v oblasti žil. Jeho dcéra tiež trpí vrodenou chybou. Mieste médiá zmobilizovali ľudí, aby sa postavili na odpor. Prezident Jimmy Carter ešte v roku 1978 vyhlásil stav núdze.
Skládka nie je jediná
Guvernér New Yorku zase vyhlásil, že štát od ľudí odkúpi všetky domy v oblasti. Pre oblasť boli schválené prvé núdzové fondy, ktoré smerovali na niečo iné, ako „prírodnú“ katastrofu. Spolu až 239 rodín opustilo svoje domovy, mnohí z nich aj s celoživotnými následkami.
Ďalších 700 však v oblasti žiť ešte nejaký čas zostalo. Až po nátlaku a zverejnení rozborov, ktoré preukazovali, že pod ich domami sa nachádzajú toxické látky, boli aj oni presunutí a odškodnení.
Kontaminovaná oblasť zostáva oplotená a vládne inštitúcie platia nemalé peniaze na odstránenie jej škôd. Hovorí sa o minimálne 400 miliónoch dolárov. Svoj podiel nakoniec musela zaplatiť aj Hooker Chemical Company. Časť územia v roku 2004 vyhlásili za vyčistenú a predali v nej niekoľko domov.
Po celom svete je nespočetné množstvo podobných skládok, i keď len máloktoré sa nachádzajú priamo pod obývanými oblasťami. To však nič nemení na tom, že škodlivé látky sa dostávajú do okolia a v budúcnosti môžu spôsobiť katastrofu nevídaných rozmerov, Slovensko nevynímajúc.
