Hoci ho mnohí spájajú so socialistickými bufetmi a dovolenkami pri vode, jeho história siaha oveľa hlbšie – až k plameňom dedinských pecí, kde sa rodil ako najstarší predchodca maďarského chleba. Priprav sa, čaká ťa príbeh cesta, ohňa a hladných žalúdkov.
V rámci série Príbehy slávnych jedál sme ti už priniesli:
- Na chuť jej prišiel takmer každý. Toto je história milovanej pizze
- Hot Dog má naozaj pôvod v psom mäse, jedol sa v Bielom dome aj na Mesiaci
- Kebab je z fast foodu zrejme najzdravší, jedli ho aj v Osmanskej ríši
- Tofu mnohí považujú za novinku, no v skutočnosti má cez 2-tisíc rokov
- Každú sekundu sa predajú desiatky hamburgerov, jeho príbeh začína u Čingischána
- Zmrzlina je 2500 rokov starý symbol leta, jeden kopček spracuješ na 50 líznutí
- Cestoviny sa jedli už pred 7-tisíc rokmi. Taliani si ich bránia, no zrejme pochádzajú z druhej strany Zeme
- Sushi sa jedlo už stovky rokov pred Kristom. S trochou šikovnosti si ho pripravíš aj doma
- Prečo jeme na Štedrý deň kapra a ako sa stal symbolom našich Vianoc?
- Donuty nie sú americký výmysel, mali ich už v starovekom Ríme. Počas vojny ich jedli v zákopoch
- Legendárny Wiener schnitzel je rakúskym národným jedlom, ktoré vymysleli starovekí Rimania
- Plesňový syr sme náhodou objavili v jaskyni, Nivu okrem Česka a Slovenska vôbec nikto nepozná
- Popcorn poznáme už 9-tisíc rokov, takto sa z neho stala neodmysliteľná súčasť sledovania filmov
- Pirohy majú svätého patróna aj osemmetrovú sochu, do Európy ich z Číny mohol priniesť Marco Polo
- Falafel je modlou vegetariánov, údajne ho jeme už tisíc rokov. Aká je jeho skutočná história?
- Caesar šalát oslavuje 100. výročie, názov však nedostal podľa rímskeho vodcu. Toto doň vôbec nepatrí
- Švédske mäsové guľky vo svete preslávil nábytkársky gigant, ich pôvod však siaha do Osmanskej ríše
- Croissant vôbec nevznikol vo Francúzsku, ale v skutočnosti len 50 kilometrov od Bratislavy
- Trdelník, alebo odveká bitka medzi nami, Čechmi a Maďarmi, ktorú nakoniec aj tak vyhrávajú Rumuni
Slovo lángos pochádza z maďarského láng, teda plameň. A to nie náhodou. V dávnych časoch, keď sa v dedinských peciach piekol chlieb len raz za päť-šesť dní (kvôli vysokej spotrebe dreva a energii), sa cesto nevyhadzovalo. To, čo zostalo na rukách alebo po stenách drevenej misy, sa použilo na malé placky – langoše.
Tie sa upiekli v prednej časti pece, keď ešte len rozpaľovali oheň. Nebol to hlavný chod, skôr rýchle raňajky alebo malý snack pre pekára. Tieto pôvodné langoše boli pečené, nie smažené. Pripomínali skôr dnešné kenyérlángos – chlebové langoše so smotanou, cibuľou a slaninkou, ktoré sa dnes dajú nájsť na food festivaloch ako retro špecialita.
Turecký vplyv a olejová revolúcia
Aj keď sa názov langoš odvodzuje z maďarského slova, niektoré historické výklady hovoria o tom, že samotná technológia placky mohla byť ovplyvnená osmanskými Turkami. Tí priniesli do Európy okrem kávy a halušiek aj zvyky smaženia a rôzne druhy jednoduchého plochého chleba.
V každom prípade, veľký zlom prišiel až v 50. rokoch 20. storočia. Maďari začali langoše ponárať do horúceho oleja. Výsledok? Chrumkavý zvonku, mäkký zvnútra, čo jedlo posunulo na úplne nový level streetfoodu. Vôňa cesnaku a teplého tuku sa okamžite rozšírila aj do Československa, Rakúska, Rumunska či Srbska. Stačilo málo - trochu múky, droždia, oleja a „poctivá porcia“ kalórií.
Zlatá éra socialistických kúpalísk
Langoš ako ho poznáme – vyprážaný, veľký ako tanier, potretý cesnakovou vodou a pokrytý smotanou a syrom – sa stal východoeurópskou ikonou práve počas socializmu. Bol lacný, sýty a pripravený za pár minút. Mohol nakŕmiť celú rodinu za pár korún. Jeho miesto bolo jasné: kúpaliská, trhoviská či futbalové štadióny.
Spolu s vyprážaným kaprom (hekk) a palacinkami vytvoril takzvanú „svätú trojicu bufetov“ pri Balatone, v Košiciach, Bratislave či Prahe. A ak si po diskotéke v Petržalke nemal v noci chuť na langoš s kečupom a syrom, akoby si tam ani nežil.
Langoš ako sociálny rituál
Po páde komunizmu langoš nezmizol. Práve naopak, prežil ako súčasť kultúrnej pamäti. Ľudia sa k nemu nevracali len kvôli chuti, ale aj kvôli spomienkam. Babička na trhu. Dovolenka s rodičmi. Prvý festival. Pre niektorých sa stal kalorickou bombou na rýchle vytriezvenie, pre iných víkendovým rituálom.
V 90. rokoch a po roku 2000 prišiel druhý dych. Kreatívni kuchári a podnikatelia mu dali nový šat: do cesta pridávali zemiaky (krumplis lángos), jogurt či kefír, na vrch prišli nové suroviny – šunka, slanina, šampiňóny, dokonca aj Nutella, ovocie či balkánsky syr.
Jedna verzia sa volala „grécky langoš“, iná zasa „thai fusion“. Instagram sa postaral o virálnu popularitu: fotogenický, tečúci, prepečený – skrátka instantný foodporn. A keď sa k nemu začalo pridávať aj trhané mäso, stal sa z neho moderný streetfood, za ktorý si predávajúci môže bez problémov pýtať niekoľko eur navyše.
Kečup alebo smotana?
Ktorá verzia je tradičnejšia? Možno ťa to prekvapí, no v tomto smere má navrch typická hustá maďarská kyslá smotana (tejföl). Podľa domácich Maďarov je základná kombinácia rozhodne cesnak + kyslá smotana a syr. Kečup nie je súčasťou pôvodných receptov, objavil sa až v susedných krajinách ako obľúbená „východoeurópska” variácia
Medzi stánkom a pop-upom
V Bratislave má langoš svoje silné miesto – Petržalka, Rača, Miletička. V Budapešti je ikonou stánok pri stanici Arany János. A samozrejme ho stále nájdeš na kúpaliskách. No novú tvár mu dali ľudia ako Tomáš Valkovič – slovenský šéfkuchár, ktorý ho spolu s Jiřím Horákom povýšili do gastronomického sveta v rámci projektu Langōš Fry Day.
Tento pop-up, ktorý vznikol v spolupráci s českou školou varenia Ambiente, ukazuje, že langoš môže byť aj fine dining. Kvalitné suroviny, presne vykvasené cesto, moderné suroviny a vizuálna prezentácia – to všetko robí z langoša nestarnúci trend.
Langoš nevyhynie
Hoci je pôvodom maďarský, langoš zdomácnel všade. Na Slovensku, v Česku, Rakúsku, Srbsku, Rumunsku... V každej krajine má iný názov: langoš, languš, mekike, mekitsa, langoși, langosz. Dokonca aj Briti mu hovoria „Hungarian Fried Bread“, čo síce znie nudne, no chutí rovnako výborne.
Prežil stredovek, Turkov, vojny, komunizmus aj food blogerov. A stále sa smaží. Langoš je viac než jedlo – je to kultúrna ikona, emocionálny flashback a dôkaz, že aj niečo také jednoduché ako kvasené cesto a cesnaková voda dokáže spojiť generácie. Možno nepatrí medzi najzdravšie jedlá sveta, no má dušu. A tá vonia ako cesnak.