Na Slovensku sa zrejme nájde len málokto, kto by niekedy neochutnal pirohy. Toto východoslovanské jedlo, ktorým sa hrdia najmä Poliaci, má však tak neuveriteľne dlhú históriu, že nikto popravde nevie, odkiaľ sa vlastne vzalo.
Aj preto sme sa v rámci našej série o slávnych jedlách pozreli práve na pirohy, ktoré na Slovensku, plnené bryndzou, často považujeme za jedno z našich národných jedál.
V rámci série Príbehy slávnych jedál sme ti už priniesli:
- Na chuť jej prišiel takmer každý. Toto je história milovanej pizze
- Hot Dog má naozaj pôvod v psom mäse, jedol sa v Bielom dome aj na Mesiaci
- Kebab je z fast foodu zrejme najzdravší, jedli ho aj v Osmanskej ríši
- Tofu mnohí považujú za novinku, no v skutočnosti má cez 2-tisíc rokov
- Každú sekundu sa predajú desiatky hamburgerov, jeho príbeh začína u Čingischána
- Zmrzlina je 2500 rokov starý symbol leta, jeden kopček spracuješ na 50 líznutí
- Cestoviny sa jedli už pred 7-tisíc rokmi. Taliani si ich bránia, no zrejme pochádzajú z druhej strany Zeme
- Sushi sa jedlo už stovky rokov pred Kristom. S trochou šikovnosti si ho pripravíš aj doma
- Prečo jeme na Štedrý deň kapra a ako sa stal symbolom našich Vianoc?
- Donuty nie sú americký výmysel, mali ich už v starovekom Ríme. Počas vojny ich jedli v zákopoch
- Legendárny Wiener schnitzel je rakúskym národným jedlom, ktoré vymysleli starovekí Rimania
- Plesňový syr sme náhodou objavili v jaskyni, Nivu okrem Česka a Slovenska vôbec nikto nepozná
- Popcorn poznáme už 9-tisíc rokov, takto sa z neho stala neodmysliteľná súčasť sledovania filmov
Nejasný pôvod
Ako sme už spomenuli vyššie, nikto presne nevie, kto toto jedlo vytvoril. A s najväčšou pravdepodobnosťou sa to ani nikdy nedozvieme. Aj keď je dnes jedlo neodmysliteľnou súčasťou mnohých stredoeurópskych a východoeurópskych kultúr, pirohy sa v týchto regiónoch konzumovali dávno predtým, ako existoval ktorýkoľvek zo súčasných národov.
Poznáme však hneď niekoľko legiend. Jedna z nich hovorí, že v roku 1238 navštívil misionár a dominikánsky poľský kňaz Hyacint (neskôr vyhlásený za svätého) navštívil okolie tatranského vrchu Kościelec. Práve vtedy mala búrka zničiť všetku úrodu. Hyacint ľuďom povedal, aby sa modlili a na ďalší deň mala všetka úroda opäť vzísť. Na znak vďačnosti mali ľudia z týchto plodín vytvoriť pirohy. Mimochodom, Hyacint je oficiálnym svätým patrónom tohto jedla.
Ázijská stopa
Ďalšia poľská legenda hovorí, že svätý Hyacint mal ľudí kŕmiť pirohmi počas hladomoru spôsobeného inváziou Tatárov v roku 1241. A aby tých legiend o Hyacintovi a pirohoch nebolo málo, tretia legenda tvrdí, že ich priniesol z Ďalekého východu cez vtedajšiu Kyjevskú Rus.
A tu sa dostávame na ázijskú stopu. Existuje totiž teória, že pirohy v skutočnosti pochádzajú práve z tohto kúta sveta. Niektorí dokonca veria, že ich prostredníctvom expedícií priniesol z Číny samotný Marco Polo po Hodvábnej ceste. Treba však dodať, že žiadna z týchto legiend nie je podložená dôkazmi.
Cesta naprieč svetom
Pirohy sa v priebehu storočí stali populárne nielen v Poľsku, ale aj na Slovensku, Ukrajine (varenyky), Rusku (vareniki), Nemecku (piroggen), Maďarsku (derelye), Rumunsku a Moldavsku (colțunași), Bosne a Hercegovine (klepe), Slovinsku (ajdovi krapi) či Turecku (piruhi).
Vďaka veľkej emigrácii do Spojených štátov a Kanady sa pirohy dostali aj do týchto krajín, a logicky najmä do oblastí s veľkou poľskou alebo ukrajinskou populáciou, ako je Pittsburgh, Chicago a New York. Spočiatku boli rodinným jednom medzi prisťahovalcami a podávali sa v aj v etnických reštauráciách.
Preteky aj socha
V 60. rokoch už boli pirohy bežným tovarom v supermarketoch v uličkách s mrazenými potravinami v mnohých častiach Spojených štátov a Kanady. Postupne sa z tohto jedla stal symbol poľsko-americkej kultúrnej identity. V americkom mestečku Whiting sa každoročne koná Pierogi Fest.
Na každom domácom bejzbalovom zápase Pittsburgh Pirates prebiehajú pirohové preteky, kde sa k cieľovej čiare rúti šesť pretekárov v kostýmoch, ktoré vyzerajú ako pirohy. A aby toho nebolo málo, v roku 1993 postavila obec Glendon pri ceste poctu tomuto kulinárskemu výtvoru v podobe 7,6 metra vysokej sklolaminátovej sochy s vidličkou.
Bez ohľadu na to, odkiaľ pirohy skutočne pochádzajú, sú dnes národným poľským (aj slovenským a pokojne si doplň krajinu, akú uznáš za vhodnú) národným jedlom, ktoré sa dá naplniť skutočne čímkoľvek. Môžeš ich mať rád tradičné, s bryndzou, mäsom či na sladko. Pri tomto univerzálnom ceste sa plnkám medze nekladú. Dôležité je, že si každý nájde to svoje.