Už o pár hodín celé Slovensko zasadne za štedrovečerný stôl. Niektorí sa stretnú so svojou rodinou, iní s priateľmi a niektorí ho budú tráviť osamote. Jednu vec však má drvivá väčšina spoločné - na stole nebude chýbať ovocie, medovníky a kapor.
Tradičná vianočná ryba na Slovensku má pomerne dlhú tradíciu, rozhodne ju však nejedia po celom svete. V najnovšej časti našej série príbehov slávnych jedál sme sa preto pozreli na to, prečo máme na tanieroch práve kapra.
V rámci série Príbehy slávnych jedál sme ti už priniesli:
- Na chuť jej prišiel takmer každý. Toto je história milovanej pizze
- Hot Dog má naozaj pôvod v psom mäse, jedol sa v Bielom dome aj na Mesiaci
- Kebab je z fast foodu zrejme najzdravší, jedli ho aj v Osmanskej ríši
- Tofu mnohí považujú za novinku, no v skutočnosti má cez 2-tisíc rokov
- Každú sekundu sa predajú desiatky hamburgerov, jeho príbeh začína u Čingischána
- Zmrzlina je 2500 rokov starý symbol leta, jeden kopček spracuješ na 50 líznutí
- Cestoviny sa jedli už pred 7-tisíc rokmi. Taliani si ich bránia, no zrejme pochádzajú z druhej strany Zeme
- Sushi sa jedlo už stovky rokov pred Kristom. S trochou šikovnosti si ho pripravíš aj doma
Dostal sa k nám po dobe ľadovej
Kapor nie je našou pôvodnou rybou, pripomína portál Lov Kapra. Jeho pôvod je možné lokalizovať do teplých oblastí Malej Ázie a Kaspického mora. Práve odtiaľto sa s nástupom priaznivejších klimatických podmienok po dobe ľadovej rozšíril k Čiernemu moru a dunajskej oblasti a k Aralskému jazeru a do východnej Ázie.
Po Dunaji sa rozšíril asi pred 8 až 10-tisíc rokmi. Rímsky prírodovedec Hanus Plinius v rokoch 23 až 79 nášho letopočtu sa už zmieňoval nielen o dunajských kaproch, ale aj o rybníkoch, kde ho chovali.
Boli to práve Rimania, ktorí vyšľachtili divú rybu a rozšírili ju po celej západnej Európe. Toto potvrdzuje aj Milan Kollár z firmy Rybospol, ktorý však príbeh kapra rozvil o čosi viac. Kapra totiž mali rímske légie objaviť práve v ramenách slovenských riek.
Zo slovených riek údajne až do Ríma
Vojakom mal kapor zachutil natoľko, že ho poslali na ochutnávku cisárovi do Ríma. Ten bol rybou tak nadšený, že rozhodol o chovaní kapra v Ríme, kde preňho postavili rybníky. Pôvod ryby je jasný, no ako sa kapor dostal na štedrovečerný stôl?
V stredoveku, kedy sa už aj na Slovensku naplno rozvinulo kresťanstvo, bolo príliš veľa sviatkov a pôstov. Cirkevní hodnostári preto podľa Kollára hľadali spôsob, ako by mohli tieto pôsty zmierniť.
Pápež preto nakoniec vyhlásil, že mäso z rýb vlastne nie je mäso a môže sa konzumovať aj počas pôstneho obdobia. Cirkev sa zároveň stala iniciátorom budovania vnútrozemských rybníkov a umelého chovu rýb po celej Európe.
Vplyv kresťanstva
„Predovšetkým kapra. Poslali nám ho rovno z Ríma, netušiac, že ho poslali vlastne domov! Taká je odysea kapra a práve preto sa kapor stal symbolom kresťanských Vianoc,“ dodáva Kollár pre web Zariadim.
A čo sa jedlo predtým? V minulosti na štedrovečernom tanieri nezvyčajné ani raky či žaby, píše portál Noviny. Nechýbali ani špeciality, ktoré by si dnes už len tak nezohnal.
„Slimačí kaviár zalievaný do orechového oleja. A výnimku aj napríklad bobrie chvosty alebo medvedie labky, ktoré sa tiež považovali za pôstne jedlá,“ uviedol Vladimír Tomčík.
Zákaz predaja živých kaprov
Najväčšou revolúciou od začiatku jedenia kapra počas vianočných sviatkov bolo aktuálne zrušenie predaja živých kaprov pred a v obchodoch. Pretože aj keď je zabíjanie kapra slovenskou tradíciou, v podstate sa takmer nijako nelíši od týrania psa.
Všetko sa okrem iného odráža aj vo výslednej chuti. Viac sa o tejto iniciatíve, ktorej cieľom však nie je úplný zákaz ich predaja, dozvieš v tomto článku. Novinkou je, že pred pár dňami sa k nej pridal aj reťazec Lidl.
