Do slávneho modro-žltého nábytkárskeho obchodu chodia dva typy ľudí - tí, ktorí kupujú nábytok a tí, ktorí si idú dopriať solídnu porciu švédskych mäsových guliek. No dobre, možno sú aj takí, ktorí si doprajú oboje. IKEA, Švédsko a mäsové guľky idú dokopy ako kapustnica a tradičné slovenské Vianoce.
O to viac bol svet v šoku, keď oficiálny účet Švédska na platforme X v roku 2018 uverejnil príspevok s dôležitým vyhlásením: „Švédske mäsové guľky sú v skutočnosti založené na recepte, ktorý kráľ Karol XII. priniesol z Turecka začiatkom 18. storočia. Držme sa faktov!“ A my sa ich v najnovšej časti Príbehov slávnych jedál rozhodne držať budeme.
V rámci série Príbehy slávnych jedál sme ti už priniesli:
- Na chuť jej prišiel takmer každý. Toto je história milovanej pizze
- Hot Dog má naozaj pôvod v psom mäse, jedol sa v Bielom dome aj na Mesiaci
- Kebab je z fast foodu zrejme najzdravší, jedli ho aj v Osmanskej ríši
- Tofu mnohí považujú za novinku, no v skutočnosti má cez 2-tisíc rokov
- Každú sekundu sa predajú desiatky hamburgerov, jeho príbeh začína u Čingischána
- Zmrzlina je 2500 rokov starý symbol leta, jeden kopček spracuješ na 50 líznutí
- Cestoviny sa jedli už pred 7-tisíc rokmi. Taliani si ich bránia, no zrejme pochádzajú z druhej strany Zeme
- Sushi sa jedlo už stovky rokov pred Kristom. S trochou šikovnosti si ho pripravíš aj doma
- Prečo jeme na Štedrý deň kapra a ako sa stal symbolom našich Vianoc?
- Donuty nie sú americký výmysel, mali ich už v starovekom Ríme. Počas vojny ich jedli v zákopoch
- Legendárny Wiener schnitzel je rakúskym národným jedlom, ktoré vymysleli starovekí Rimania
- Plesňový syr sme náhodou objavili v jaskyni, Nivu okrem Česka a Slovenska vôbec nikto nepozná
- Popcorn poznáme už 9-tisíc rokov, takto sa z neho stala neodmysliteľná súčasť sledovania filmov
- Pirohy majú svätého patróna aj osemmetrovú sochu, do Európy ich z Číny mohol priniesť Marco Polo
- Falafel je modlou vegetariánov, údajne ho jeme už tisíc rokov. Aká je jeho skutočná história?
- Caesar šalát oslavuje 100. výročie, názov však nedostal podľa rímskeho vodcu. Toto doň vôbec nepatrí
Lev severu
Karol XII. rozhodne nikdy netúžil po úlohe potravinového veľvyslanca. Po získaní trónu v roku 1705 vo veku 15 rokov sa rýchlo chopil moci a zameral sa na obranu hraníc svojho zdedeného impéria. A išlo mu to viac než dobre. Po porážke spojených kráľovstiev Dánska-Nórska a Saska-Poľska-Litvy však v roku 1708 urobil zlé rozhodnutie.
Aj keď ho Voltaire nazval „levom severu“ a iní „švédsky meteor“, neuvážene sa obrátil proti Rusku. Vojnový prešľap sa zavŕšil bitkou pri Poltave v roku 1709, keď ruské sily zničili jeho jednotky. Karol utiekol do Osmanskej ríše, ďalšieho nepriateľa Ruska, a spolu s tisíckou mužov sa usadil na území dnešného Moldavska.
Šerbet aj guľky
V roku 1710 presvedčil sultána Ahmeda III., aby vyhlásil vojnu Rusku, no on sa dobrých päť rokov pohyboval po jeho ríši. Veľmi si obľúbil tureckú kuchyňu, obzvlášť kávu a šerbet (skoro ako sorbet, no na rozdiel od neho obsahuje mliečne výrobky). Na tanieri mu skončili aj köfte - korenené mäsové guľky z jahňacieho a hovädzieho mäsa.
Aj keď Osmanská ríša spočiatku platila všetky Karolove výdavky, rozpočet sa minul a on sa v roku 1714 vrátil do Švédska. Dlho si však domovinu neužil - o štyri roky neskôr mu ako 36-ročnému prestrelili hlavu, keď sa ešte raz pokúsil napadnúť Dánsko.
O niekoľko desaťročí neskôr sa v Sprievodcovi upratovaním pre mladé ženy od kuchárky Cajsy Wargovej objavil recept na kötbullar, čiže švédske mäsové guľky. Wargová bola zamestnaná v rodine, ktorá mala blízko k nešťastnému kráľovi, a v knihe sa objavil aj recept na kåldolmar, plnené kapustové jedlo podobné dolme (plnené jedlá spojené s tureckou kuchyňou).
Z Turecka Švédska do celého sveta
Postupom času sa recept na švédske mäsové guľky vyvinul. Dnes ich možno nájsť s množstvom rôznych prísad a chutí. Súčasné bežné prísady zahŕňajú mleté hovädzie alebo bravčové mäso, cibuľu, cesnak, strúhanku, vajcia a korenie. Tradičný recept na švédske mäsové guľky sa zvyčajne podáva so smotanovou omáčkou, ako aj s varenými zemiakmi či pyré.
Dnes sú mäsové guľky obľúbeným a ikonickým jedlom vo Švédsku či iných častiach Škandinávie a vychutnávajú si ich ľudia po celom svete. V Spojených štátoch sa často podávajú aj ako predjedlo. Vo Švédsku sa zvyčajne podávajú ako súčasť tradičného „smörgåsbord“, v ktorom sú švédske mäsové guľky jednou z hlavných ingrediencií spolu s kyslými uhorkami či jablkami.
Hoci švédska káva, kåldolmar a kötbullar majú korene vo vojne a zahraničnom osmanskom (tureckom) exile, teraz sú piliermi švédskej kuchyne (a výletov do IKEA). O Karolovi XII. sa dokonca hovorilo, že si svoje mäsové guľky vychutnával so šálkou kávy. Väčšina z nás však zrejme zostane pri brusniciach.