Je sladký, vonia po vanilke a orieškoch, jemne chrumká pod zubami a keď sa ešte aj naplní zmrzlinou, stáva sa instagramovým snom každého turistu. Trdelník. Alebo aj trdlo. Alebo kürtőskalács. Alebo jednoducho – historická hádanka.
Slovensko, Česko aj Maďarsko sa bijú o jeho pôvod ako deti o posledný koláč na tanieri. Komu teda trdelník naozaj patrí? A kde vznikol ten, čo dnes vonia na vianočných trhoch v Bratislave, Prahe aj Budapešti?
V rámci série Príbehy slávnych jedál sme ti už priniesli:
- Na chuť jej prišiel takmer každý. Toto je história milovanej pizze
- Hot Dog má naozaj pôvod v psom mäse, jedol sa v Bielom dome aj na Mesiaci
- Kebab je z fast foodu zrejme najzdravší, jedli ho aj v Osmanskej ríši
- Tofu mnohí považujú za novinku, no v skutočnosti má cez 2-tisíc rokov
- Každú sekundu sa predajú desiatky hamburgerov, jeho príbeh začína u Čingischána
- Zmrzlina je 2500 rokov starý symbol leta, jeden kopček spracuješ na 50 líznutí
- Cestoviny sa jedli už pred 7-tisíc rokmi. Taliani si ich bránia, no zrejme pochádzajú z druhej strany Zeme
- Sushi sa jedlo už stovky rokov pred Kristom. S trochou šikovnosti si ho pripravíš aj doma
- Prečo jeme na Štedrý deň kapra a ako sa stal symbolom našich Vianoc?
- Donuty nie sú americký výmysel, mali ich už v starovekom Ríme. Počas vojny ich jedli v zákopoch
- Legendárny Wiener schnitzel je rakúskym národným jedlom, ktoré vymysleli starovekí Rimania
- Plesňový syr sme náhodou objavili v jaskyni, Nivu okrem Česka a Slovenska vôbec nikto nepozná
- Popcorn poznáme už 9-tisíc rokov, takto sa z neho stala neodmysliteľná súčasť sledovania filmov
- Pirohy majú svätého patróna aj osemmetrovú sochu, do Európy ich z Číny mohol priniesť Marco Polo
- Falafel je modlou vegetariánov, údajne ho jeme už tisíc rokov. Aká je jeho skutočná história?
- Caesar šalát oslavuje 100. výročie, názov však nedostal podľa rímskeho vodcu. Toto doň vôbec nepatrí
- Švédske mäsové guľky vo svete preslávil nábytkársky gigant, ich pôvod však siaha do Osmanskej ríše
- Croissant vôbec nevznikol vo Francúzsku, ale v skutočnosti len 50 kilometrov od Bratislavy
Na začiatku bol... generál
Príbeh trdelníka nás vracia do 18. storočia, konkrétne do mesta Skalica na západe Slovenska. Tu sa po aktívnej vojenskej službe medzi rokmi 1783 až 1801 usadil maďarský generál József Gvadányi, známy aj ako básnik a spisovateľ.
So sebou si do mesta priviedol aj svojho osobného kuchára z Transylvánie (dnešné Rumunsko), ktorý priniesol recept na sladký kysnutý koláč pečený na valci. Skalickí remeselníci sa tohto receptu chopili a zrodil sa prvý predchodca trdelníka, ktorý dnes poznáme.
Aj keď recept prišiel pravdepodobne z oblasti Sedmohradska, výroba a tradícia pečenia sa uchytila práve v Skalici. V roku 2007 bol Skalický trdelník zaregistrovaný ako chránené zemepisné označenie v rámci Európskej únie. A to nie je len tak - na to, aby sa koláč mohol oficiálne nazývať „Skalický trdelník“, musí byť vyrobený priamo v okrese Skalica, ohraničenom riekami Morava, Myjava a Teplica.
Trdlo - koláč aj urážka
Slovo „trdelník“ pochádza zo slovenského a českého výrazu „trdlo“, čo označuje drevený valec, na ktorý sa cesto navíja a počas pečenia otáča nad ohňom. Zábavnou iróniou je, že „trdlo“ v češtine aj slovenčine zároveň označuje aj jednoduchšieho, trocha popleteného človeka. Možno preto sa trdelník stal tak obľúbeným - je chutný a názov si pamätá každý.
Spôsob výroby nie je taký jednoduchý, ako sa môže zdať. Cesto musí správne vykysnúť, potom sa namotá na valec, potrie maslom, obalí zmesou cukru a orechov, a pečie sa pomaly nad ohňom alebo sálavým žiaričom, pričom sa neustále otáča. Výsledkom je jemný, voňavý a zlatohnedý koláč s dutým stredom a chrumkavým povrchom.
Sláva až v 21. storočí
Aj keď sa trdelník v regiónoch okolo Skalice, Moravy a Sedmohradska pripravoval už dávno, jeho skutočná turistická sláva prišla až v 21. storočí. A to najmä vďaka stánkom v centre Prahy. Turisti z Nemecka, USA, Ázie či Spojeného kráľovstva sa zamilovali do trdelníka, najmä do jeho modernej verzie - naplneného zmrzlinou, Nutellou, ovocím či šľahačkou.
Táto „instagramová“ verzia má však s pôvodným trdelníkom málo spoločného. Tradičný Skalický trdelník nemá žiadnu náplň – jeho chuť a vôňa pochádzajú zo spôsobu pečenia, kvalitného cesta a poctivých orieškov. Práve preto sa Skalica bráni používaniu názvu „Skalický trdelník“ pre dezerty predávané v pražských uličkách - nemajú s originálom veľa spoločného, hoci práve tieto stánky spopularizovali koláč na celom svete. Aj preto ho v Prahe nájdeš pod názvom trdlo.
Slovák, Čech alebo Maďar?
Tu prichádza tá zapeklitá otázka: čí je teda trdelník? Slováci tvrdia, že ich. Skalický trdelník má oficiálnu ochranu, historické záznamy a regionálnu tradíciu.
Česi argumentujú, že trdelník sa objavuje v českej literatúre 20. storočia ako „český“ alebo „starobohemistický“ koláč, najmä v súvislosti s Moravou. Maďari zasa poukazujú na jeho podobnosť s kürtőskalácsom - až príliš podobným koláčom, ktorý sa pripravuje najmä v Maďarsku a rumunskej Transylvánii.
Historici sa zhodujú, že podobné koláče pečené na valci boli známe v mnohých častiach strednej Európy - existujú aj poľské, rumunské či rakúske varianty. Rozdiely sú v ceste, tvare, spôsoboch pečenia a použitých surovinách. Ono keby chceme, tak sa vieme pokojne dostať až do starovekého Grécka. Takže kto má pravdu? Všetci. Ale aj nikto.
Podľa šéfa Pražského kulinářského institutu Romana Vaněka pochádza z Maďarska a v postate je to stredoeurópska špecialita, ktorá má veľa otcov a žiadnu matku. A možno práve to je na ňom najkrajšie - že spája kultúry a hranice, namiesto toho, aby ich delil.
Skalický trdelník ako pýcha regiónu
Zatiaľ čo v Prahe sa trdelník stáva turistickým suvenírom, v Skalici je hrdosťou regiónu. Mesto zriadilo originálnu výrobňu trdelníka priamo vo Františkánskom kláštore a každý rok v máji tu prebieha festival Trdlofest - oslava tohto sladkého valcového pokladu. Návštevníci si môžu pozrieť, ako sa trdelník pečie tradičným spôsobom a samozrejme ho ochutnať ešte horúci a čerstvý.
Výrobcovia, ktorí dodržujú originálny recept, musia spĺňať prísne kritériá. Používajú kvalitné suroviny ako pšeničnú múku, maslo, droždie, muškátový oriešok či vanilku. Koláč musí byť žltý zvnútra, zlatohnedý navonok, jemný, voňavý a hlavne nesmie byť tvrdý, dymový ani kvasnicový. Aj tu sa ukazuje rozdiel medzi poctivou tradíciou a masovou výrobou pre turistov.
Koláč, ktorý hovorí viacerými jazykmi
Trdelník dnes môžeš nájsť v Budapešti pod názvom kürtőskalács, v Poľsku ako sękacz, v Rakúsku ako Prügelkrapfen a v Rumunsku ako colac secuiesc. Každá verzia má svoje špecifiká, ale všetky spája jeden princíp - cesto pečené na valci nad ohňom, ktoré vytvára krásne dutý, karamelovo chrumkavý dezert.
Trdelník je dnes symbolom tradície aj komercie, autentickej chuti aj vizuálnej senzácie. Niektorí ho milujú ako spomienku na detstvo, iní ako sladkú bodku na výlete. A hoci sa krajiny môžu naťahovať o to, komu patrí, faktom zostáva jedno: vďaka svojej univerzálnej príťažlivosti trdelník prekročil hranice a stal sa dezertom, ktorý chutí všetkým - bez ohľadu na národnosť.