Nič nedokáže zdevastovať našu planétu viac ako človek. Dôkazom toho je aj naša séria najväčších ekologických katastrôf, ktorú ti prinášame už od roku 2022.
V dnešnej časti sa pozrieme na ekologickú katastrofu Ok Tedi, ktorá spôsobila vážne škody na životnom prostredí pozdĺž tisícky kilometrov riek Ok Tedi a Fly River v Západnej provincii štátu Papua-Nová Guinea. Pohroma ovplyvnila životy približne 50-tisíc ľudí a najhoršie na nej je, že škody na prírode stále pretrvávajú. Čo sa tu vlastne stalo?
V rámci série najväčších ekologických katastrof sme ti už priniesli:
- Jediná ekologická katastrofa, ktorá sa môže rovnať Černobyľu. Jej následky nezmiznú ešte desaťročia
- Zdevastovaná príroda a stovky tisíc obetí. Opitý kapitán spôsobil jednu z najväčších ropných katastrof
- Ulice boli posiate mŕtvymi telami, ľudia vykašliavali krv. Takto vyzerala najväčšia priemyselná katastrofa
- Potraty, epilepsia a popáleniny u detí. Love Canal je symbolom ekologického pekla v USA
- Deti umierali na vrodenú chorobu, vrany padali z oblohy. Ekologická katastrofa navždy zmenila Japonsko
- Ekologické peklo. V roku 1952 sa Londýn na štyri dni ponoril do smogu, zomrelo vyše 12-tisíc ľudí
- Sovieti vytvorili toxickú púšť. Takto vyzerá jedna z najväčších ekologických katastrof na svete
- Explózia nastala, keď oslavovali bezpečnosť plošiny. Toto je príbeh najväčšej americkej ropnej katastrofy
- Explózia zničila celé mesto. Príbeh katastrofy, ktorá patrí k najväčším nejadrovým výbuchom v histórii
- Ohnivé peklo ľudí spálilo na popol. Explózia LPG terminálu v San Juanicu zničila všetko, čo jej stálo v ceste
- Príbeh Amazonského pralesa: Od zelenej oázy a pľúc Zeme až po mŕtve územie zdevastované ťažbou a požiarmi
- Problémy so štítnou žľazou, impotentní muži. Chemko Strážske je symbolom ekologickej katastrofy na Slovensku
- Jedna z najväčších ekologických katastrof v Európe. Pri Miláne zabili 80-tisíc zvierat, riaditeľa výroby zavraždili
- Pri nehode v našej atómovej elektrárni išlo o čas, dvaja zomreli. Jaslovské Bohunice mohli skončiť ako Černobyľ
Katastrofa nevídaných rozmerov
Nie nadarmo sa o nej hovorí ako o jednej z najhorších environmentálnych katastrof spôsobených ľuďmi. Vznikla dôsledkom vypustenia asi dvoch miliárd ton neupraveného banského odpadu do rieky Ok Tedi z povrchovej bane bane Ok Tedi (Papuánci sa zrejme nad názvami príliš netrápili).
Väčšina pôdy Papuy-Novej Guiney je držaná podľa systému pôvodného titulu s vlastníctvom rozdeleným medzi mnoho malých klanov, zatiaľ čo centrálna vláda si zachováva kontrolu nad tým, ako sa využívajú zdroje, ktoré ležia pod zemou. Aj napriek tomu sa v areáli nenachádzali zariadenia na zachytávanie odpadu.
Pôvodné plány povrchovej bane však obsahovali vyhlásenie o vplyve na životné prostredie, ktoré vyžadovalo vybudovanie odkaliska. To by umožnilo usadzovanie ťažkých kovov a pevných častíc pred uvoľnením menej znečistenej „vysokej vody“ do riečneho systému, kde by sa zvyšné kontaminanty zriedili.
Na priehradu sa vykašľali
S jeho výstavbou sa dokonca reálne začalo, no zemetrasenie v roku 1984 spôsobilo zrútenie napoly postavenej stavby. Nadnárodná austrálska spoločnosť BHP, ktorá spolu s firmou Ok Tedi Mining (zase tie názvy) vlastnila pozemky a baňu prevádzkovala, tvrdila, že jej prestavba by bola príliš nákladná a pokračovalo sa v prevádzke bez nej.
Následne samotná vláda krajiny rozhodla, že po zatvorení susednej bane Panguna priehrada nie je potrebná, čo umožnilo vypustiť zvyšky zo spracovania rudy, odpadovú horninu a nadložie do rieky. To spustilo desaťročia hromadných súdnych sporov, ktoré miestni vlastníci pozemkov podali na dvojicu firiem, ktoré baňu ovládali.
Dedinčania po prúde rieky tvrdili, že vplyv katastrofy na ich živobytie ďaleko prevyšuje výhody, ktoré získali z prítomnosti bane v ich oblasti. V roku 1999 BHP priznala, že 90 miliónov ton banského odpadu bolo ročne vypúšťaných do rieky a ničilo dediny, poľnohospodárstvo a rybolov po prúde.
Desiatky miliónov ton odpadu
Odpad z bane bol uložený pozdĺž tisíc kilometrov rieky Ok Tedi a rieky Fly pod jej sútokom s riekou Ok Tedi a na ploche 100 kilometrov štvorcových. Vtedajší generálny riaditeľ BHP Paul Anderson povedal, že baňa Ok Tedi „nie je kompatibilná s našimi environmentálnymi hodnotami a spoločnosť sa do nej nikdy nemala zapojiť“.
Aj napriek tomu od roku 2006 prevádzkovatelia baní naďalej každoročne vypúšťali do riečneho systému 80 miliónov ton hlušiny, nadložia a erózie spôsobenej mínami. Približne 1 588 kilometrov štvorcových lesa odumrelo. Nakoniec môže byť poškodených až 3-tisíc kilometrov štvorcových - pre porovnanie, rozloha bratislavského kraja je 2 052 kilometrov štvorcových.
Po výdatných dažďoch sa banská hlušina posúva do okolitého dažďového pralesa, močiarov a potokov a zanecháva za sebou mŕtvy les. Hustý sivý kal z bane je viditeľný v celom systéme Fly River, hoci jeho účinky po prúde rieky nie sú také závažné.
Smrť po prúde rieky
Chemikálie z hlušiny ale zabili alebo kontaminovali ryby, hoci ľudia z okolitých dedín ich stále jedia - nemajú na výber. Obrovské množstvo banského odpadu vysypaného do rieky prekročilo jej nosnosť. Tento výsyp viedol k zvýšeniu koryta rieky o 10 metrov, čo spôsobilo, že relatívne hlboká a pomalá rieka sa stala plytkou a vytvorili sa pereje, čím sa narušili pôvodné dopravné trasy.
Záplavy spôsobené zvýšeným korytom rieky zanechali hrubú vrstvu kontaminovaného bahna na záplavovej oblasti medzi plantážami koreňovej zeleniny taro, banánov a ságových paliem, ktoré sú základom miestnej stravy. Takto bolo poškodených asi 1 300 kilometrov štvorcových. Koncentrácia medi vo vode je asi 30-krát vyššia ako štandardná úroveň.
V 90. rokoch 20. storočia komunity regiónu zažalovali BHP a dostali 28,6 milióna dolárov v mimosúdnom vyrovnaní, čo bolo vyvrcholením obrovskej kampane environmentálnych skupín zameranej na styk s verejnosťou proti spoločnosti. V rámci osídľovania sa zaviedla (obmedzená) operácia bagrovania a vynaložilo sa úsilie na sanáciu lokality v okolí bane.
Nápravy škôd sa nedožijeme
Baňa je však stále v prevádzke a odpad naďalej prúdi do riečneho systému. BHP získala právnu náhradu za budúce škody súvisiace s baňou. Aj keď mala byť baňa v roku 2013 zatvorená, vláda jej životnosť predĺžila. Až do budúceho zatvorenia majú ísť dve tretiny zisku do dlhodobého fondu, ktorý umožní bani naďalej prispievať do ekonomiky krajiny ešte pol storočia po jej zatvorení. Podľa odborníkov však odstránenie toxickej kontaminácie bude trvať asi 300 rokov.
V roku 2013 sa okrem toho vláda zmocnila 100-percentného vlastníctva celej bane a zrušila zákony, ktoré ľuďom umožňovali žalovať ťažobný gigant BHP Billiton za škody na životnom prostredí. Následne baňa spustila projekt OT2025, ktorý je zameraný na prechod podnikania na menšiu prevádzku v rámci prípravy na predĺženie životnosti baní.