Goiânský incidentBrainee X Canva/
StoryEditor

V nemocnici ukradli stroj s rádioaktívnou zlúčeninou. Ľudia umierali a kontaminácia sa šírila miliónovým mestom

Miroslav Kamody17.08.2022., 08:00h

Mala to byť jednoduchá krádež. Skončila ožiarením rádioaktívnymi látkami a smrťou niekoľkých ľudí. Najsmutnejšou obeťou je šesťročné dievčatko, ktoré zomrelo po tom, čo sa rádioaktívnym práškom potrela, pretože sa jej páčilo, ako svietil.

Lajkuj Brainee.sk na

Nie je to tak dávno, čo Slovensko obletela správa polície o tom, že zo skladu katedry jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zmizol prístroj za 200-tisíc eur. Okrem jeho hodnoty však ľudí zaujala hlavne druhá informácia - kvapalinový scintilačný spektrometer bol aj zdrojom rádioaktívneho žiarenia.

To sa nachádzalo v olovenom valci prístroja, a teda bol sám o sebe neškodný. Čo by sa však stalo, keby nejaký nemotorný zlodej zobral do ruky šrubovák a snažil sa cez ochranný plášť dostať? To ukazuje takzvaný Goiânský incident, ktorú magazín Time označil za jednu z „najhorších jadrových katastrof“.

V rámci série najväčších ekologických katastrof sme ti už priniesli:

Goiânia je hlavné a najväčšie mesto brazílskeho štátu Goiás. Metropolitné územie má viac dva milióny obyvateľov. Bolo založené v roku 1933 s úmyslom byť hlavným mestom a administratívnym centrom. Goiânia má najväčšiu zelenú plochu na obyvateľa v Brazílii a druhú najväčšiu na svete hneď po kanadskom meste Edmonton.

Celosvetovo známe sa však stalo nielen kvôli zeleni, ale aj pre incident, ktorý sa odohral v roku 1987. Stal sa v priestoroch súkromného rádioterapeutického inštitútu, ktorý sa nachádzal kilometer od centra mesta. Ten sa však ešte v roku 1985 presťahoval do iných priestorov, v starej budove však nechal teleterapeutickú jednotku na báze cézia-137.

image

Goiânský incident

Brainee X Canva/

Problémy so starou budovou

Ešte predtým sa hneď niekoľkokrát riešilo, čo s prístrojmi, ktoré v pôvodnej budove zostali. Existujú záznamy, že súd v roku 1986 vedel, že v budove zostal rádioaktívny materiál. Štyri mesiace pred krádežou dokonca jeden z majiteľov chcel prístroj odstrániť, no vtedajší riaditeľ mu to nedovolil. Vlastníci dokonca písali aj listy Národnej komisii pre jadrovú energiu, no tej v odstránení zabránil súdny príkaz.

13. septembra 1987 sa strážca priestorov nedostavil do práce, čo využili Roberto dos Santos Alves a Wagner Mota Pereira. Obaja sa dostali do čiastočne zdemolovaných priestorov a spoločne rozobrali teleterapeutickú jednotku. Mysleli si, že jej zdrojová zostava by mohla mať nejakú šrotovú hodnotu, a tak ju na fúriku odviezli do Alvesovho domu.

Neprestali, ani keď im bolo zle

Ešte v ten večer sa pustili do rozoberania zariadenia. Okamžite začali obaja vracať, vtedy ale ešte netušili, že ide o následky ožiarenia. Na ďalší deň mal Pereira závrate, hnačku a začala mu puchnúť ruka. Na ruke sa mu objavila popálenina rovnakej veľkosti a tvaru, akú mal otvor na kapsule zariadenia. Nakoniec mu museli amputovať niekoľko prstov.

15. septembra navštívil miestu kliniku, kde mu povedali, že zrejme zjedol niečo pokazené a poslali ho domov. On pokračoval v rozoberaní zdroja až do momentu, kým z ochranného obalu nevytiahol céziovú kapsulu. Pre dlhodobé vystavenie rádioaktívnemu materiálu nakoniec o mesiac prišiel ešte aj o celú ruku.

image

Na mape nebolo desiatky rokov. Toto je príbeh tajného ruského mesta, kde vyvíjali atómovú bombu (podcast)

Alvesovi sa podarilo prepichnúť otvor kapsuly skrutkovačom a vo vnútri videl tmavomodré sveto. Vybral časť žeravej hmoty a myslel si, že ide o strelný prach. Dokonca sa ho pokúsil zapáliť, no prášok sa nevznietil. Keďže sa nič (okrem odsúdenia k zničenému zdraviu) nedialo, 18. septembra Alves veci predal na šrotovisku.

Smrtiaca žiara

V tú noc si majiteľ šrotoviska Devair Alves Ferreira všimol modrú žiaru z prepichnutej kapsuly. Myslel si, že obsah je buď cenný,alebo dokonca nadprirodzený, a tak ju doniesol do svojho domu. Počas nasledujúcich sní k sebe volal priateľov a rodinu, aby sa o svoj „poklad” podelil. 

Jednému z jeho priateľov sa podarilo uvoľniť niekoľko zŕn žeravého materiálu veľkosti ryže. Svojim najbližším tak Ferreira niektoré daroval. V ten istý deň ochorela jeho 37-ročná manželka a Ferreira zvyšok šrotu predal ďalej. Ešte pred tým si však jeho brat časť prachu zo zdroja zoškrabal a odniesol si ho domov, kde ho rozložil na betónovú podlahu.

Jeho šesťročná dcéra Leide das Neves Ferreira neskôr sediac na tejto podlahe zjedla vajíčko. Zaujala ju modrá žiara a prášok si naniesla na telo a predvádzala sa mame. Prach padal na vajíčko a ona tak dostala takú dávku ožarovania, ktorá by mohla zabiť hneď niekoľko ľudí. Postupne pocítila opuchy v hornej časti tela, vypadali jej vlasy, odišli obličky, pľúca a mala vnútorné krvácanie. Nemala šancu prežiť.

image

Rádioaktívny materiál putoval po meste

Brainee X Canva/

Maria Gabriela Ferreira bola prvá, ktorá si všimla, že veľa ľudí v jej okolí vážne ochorelo súčasne. 28. septembra 1987, a teda pätnásť dní po nájdení predmetu, odobrala materiály zo šrotoviska a previezla ich do nemocnice. Tam sa prišlo na to, čo sa vlastne deje. Nakoniec zomrela v rovnaký deň ako jej neter po tom, čo krvácala ešte aj z očí.

Davová panika

Medzitým už hosťujúci lekársky fyzik zalarmoval úrady. Správy o radiačnej udalosti boli vysielané vo všetkách médiách. V priebehu niekoľkých dní takmer 130-tisíc ľudí v Goiânii zaplavilo miestne nemocnice v obave, že by mohli byť vystavení žiareniu.

Zistilo sa, že 250 ľudí bolo skutočne kontaminovaných a niektorí dokonca mali stále rádioaktívne zvyšky na koži. Dvadsať z nich potrebovalo liečbu pre chorobu o ožiarenia. Zomreli ešte dvaja muži, 18 a 22-ročný, ktorí pracovali u Devaira Ferreiru a podieľali sa na rozoberaní prístroja. Ten, pomerne prekvapivo vzhľadom na dávku žiarenia, zomrel až na cirhózu pečene.

Súdy začali vyšetrovanie a v roku 2000 padlo aj rozhodnutie zaplatiť odškodné 1,3 milióna R$ (takmer 750-tisíc dolárov) a zaručiť lekárske a psychologické ošetrenie pre priame a nepriame obete nehody a ich potomkov až do tretej generácie.

image

Explózia zničila celé mesto. Príbeh katastrofy, ktorá patrí k najväčším nejadrovým výbuchom v histórii

Museli búrať celé domy

Na viacerých miestach museli odstrániť ornicu a niekoľko domov muselo byť zbúraných. Všetky predmety z týchto domov boli odstránené a preskúmané. Tie, u ktorých sa zistilo, že obsahujú rádioaktivitu, boli buď dekontaminované, alebo zlikvidované.

V priemysle je výber medzi dekontamináciou alebo likvidáciou predmetov založený len na ekonomickej hodnote objektu a jednoduchosti dekontaminácie. V tomto prípade MAAE (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu) uznala, že na zníženie psychologického dopadu udalosti by sa malo vynaložiť väčšie úsilie na vyčistenie predmetov osobnej hodnoty, ako sú šperky a fotografie. Zo správy MAAE však  nie je jasné, do akej miery sa to uplatňovalo.

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/klimaticka-zmena, menuAlias = klimaticka-zmena, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
21. november 2024 16:34