Odpad z bane Buenavista del CobreX/Cambiémosla Ya
StoryEditor

Najhoršia ekologická katastrofa v Mexiku začala zabíjať až po rokoch, chorý je skoro každý: Čakajú, kým zomrieme na rakovinu, plačú nevinní obyvatelia

Miroslav Kamody13.09.2024., 08:00h

Spoločnosť, ktorá za katastrofou stojí, dnes už vinu odmieta. Ľudia volajú po spravodlivosti, no ich krik pomaly slabne - väčšina sa zlepšenia situácie zrejme nedožije.

Lajkuj Brainee.sk na

Bol 6. august 2014. Ticho v oblasti prehlušil hlasitý zvuk, ktorý bol znamením najväčšej environmentálnej katastrofy v histórii Mexika. 40-tisíc metrov kubických síranu meďnatého sa valilo povodiami riek Sonora a Bacanuchi.

Všetok odpad pochádzal z bane Buenavista del Cobre a znečistil sedem mestských častí štátu Sonora. Len do októbra toho istého roku zasiahol viac ako 20-tisíc ľudí. Znečistenie bolo také veľké, že dokonca zasahovalo aj do amerického štátu Arizona.

image

Dvesto metrov vysoká vlna zničila všetko, čo jej stálo v ceste. Katastrofa talianskej priehrady si vyžiadala tisíce obetí

Aby toho nebolo málo, v tom istom roku bol hlásený aj druhý únik, tentoraz však oxidu siričitého. A čo sa za 10 rokov od tejto zničujúcej katastrofy zmenilo? Ako píše britský Guardian, v podstate skoro nič. Mnohí ľudia v oblasti svoj boj s úradmi vzdali a dnes už len čakajú, kým nezomrú na rakovinu.

V rámci série najväčších ekologických katastrof sme ti už priniesli:

Masívne znečistenie

Za Ures, púštnym mestom v severozápadnom Mexiku, okolo betónového komplexu, kvitne porast palo verde stromov. Je nenamaľovaný, nedokončený a zarastený. Všetko sa rozpadá a vnútro je plné kopami konského hnoja. Na tomto mieste mala stáť nemocnica - prvá a jediná v oblasti, no v roku 2017 sa výstavba zastavila.

image

Odpad z bane Buenavista del Cobre

Profimedia/El Universal

Mesto sa nachádza 160 kilometrov od medenej bane. Oranžovohnedé znečistenie, ktoré nesie rieka Sonora, sa rozšírilo cez tucet miest, kde žije viac ako 25-tisíc ľudí. Ľudia vtedy hlásili hnačky a vracanie, bolesti hlavy, vyrážky a odlupovanie kože.

V súčasnosti pribúda prípadov rakoviny a testy ukazujú, že ťažké kovy z úniku pretrvávajú vo vode, zemi, vzduchu a krvi takmer každého, kto tu stále žije. Vlastník bane Grupo México vytvoril fond na nápravu najhoršej banskej katastrofy v histórii krajiny. Z neho sa mali vybudovať desiatky čističiek vôd a nemocnice, takmer nič sa však neurobilo.

Chorôb pribúda

„Veľmi jasne nám povedali, že o päť až 10 rokov prídu choroby, a potom nás tu nechali. Sľúbili nám špecializovaných lekárov a úplne nás opustili,” hovorí jedna zo žien, ktorá v oblasti zostala. Spočiatku vraj boli ľudia ignorovaní, lebo choroby neprišli hneď po katastrofe. 

image

Pri nehode v slovenskej atómovej elektrárni išlo o čas, dvaja ľudia zomreli. Jaslovské Bohunice mohli skončiť ako Černobyľ

„Ale teraz to už nie je jeden z tisíca. Je to tvoja mama, tvoj otec, tvoj brat, tvoj sused alebo kamarát zo školy,“ hovorí Martha Aguirre, ktorá predáva tortilly v Arizpe, jednom z väčších miest v údolí. Jej sestra dva roky bojovala s rakovinou prsníka, poslednú zimu našli nádor v prostate jej otca.

Oba typy rakoviny sa spájajú s vystavením ťažkým kovom z úniku. Jej syn má nebezpečné hladiny horčíka, arzénu a olova v krvi, zvyšok života preto strávi so zvýšeným rizikom zlyhania orgánov, lézií a rakoviny.

Katastrofa ukazuje svoju tvár

V štúdii zverejnenej minulé leto mexická agentúra pre životné prostredie zistila „alarmujúce“ koncentrácie ťažkých kovov znečisťujúcich vodu, zem a vzduch na ploche takmer 260 kilometrov štvorcových v ceste úniku kalu. Zistilo sa, že viac ako polovica studní na pitie v regióne nie je bezpečná a každá zozbieraná vzorka pôdy obsahovala ortuť.

Bližšie k bani vedci našli aj menej hmyzu. Vymretie opeľovačov by mohlo čiastočne vysvetliť, prečo sa príroda v mnohých mestách pozdĺž rieky nikdy úplne neobnovila. Ďalším dôvodom by mohla byť vonkajšia nádrž na odpad v bani, ktorá by podľa štúdie mala byť uzavretá.

Spoločnosť Grupo México pôvodne tvrdila, že za únik môžu prudké dažde, vládne vyšetrovanie však odhalilo stavebné chyby v jednej z priehrad, zrejme z dôvodu zníženia nákladov. A tak firma musela platiť. Vládni úradníci rozdávali balenú vodu a preplácali miestnym za stratené obchody.

Urobilo sa minimum

V nemocnici sa začali stavebné práce. Správa o pokroku pri prvom výročí úniku prisľúbila čistiarne pitnej vody v každom meste pozdĺž rieky a monitorovanie zdravotného stavu na ďalších 15 rokov. Fond uzavreli v roku 2017 a milióny nevyčerpaných pesos sa vrátili Grupo México. Z desiatich spustených vodných elektrární dnes fungujú len dve.

image

Jedna z najväčších ekologických katastrof v Európe. Pri Miláne museli zabiť 80-tisíc zvierat, riaditeľa výroby zavraždili

Aj úrady sa v tomto smere vyhovárajú. Nemocnica vraj nebola dokončená preto, že počet odhadovaných pacientov bol príliš nízky. Spoločnosť kritizuje aj 239-stranovú vládnu štúdiu z roku 2023 a hovorí, že súčasné znečistenie je spôsobené inými zdrojmi v regióne. Grupo México medzitým investovalo miliardy dolárov do rozšírenia bane, odkiaľ katastrofa pôvodne prišla.

Počet obyvateľov sa znížil na polovicu. Slobodná matka Francesca Palacio sa radšej presťahovala do hlavného mesta štátu Hermosillo, takže jej osemročný syn s leukémiou mohol dostať chemoterapiu.

image

Odpad z bane Buenavista del Cobre

Profimedia/El Universal

Vzdali to

Mnohí však liečbu vzdali. Keď Mariovi Salcidovi diagnostikovali leukémiu, povedali mu, že slnečné svetlo môže prispieť k zmutovaniu leukemických buniek. A keďže v Urese nemocnica nie je, musel by chodiť do Hermosille, prezývanom Mesto slnka. Salcido teda liečbu odmietol.

Spoločnosť, ktorej baňa patrí, tvrdí, že medzi ďalšie zdroje regionálnej kontaminácie patrí prirodzené vyplavovanie nerastných surovín, nelegálna ťažba a nesprávne poľnohospodárske postupy, pričom dodáva, že je terčom „dezinformačných kampaní skupín, ktoré prekrúcajú fakty, klamú a snažia sa zmiasť verejnosť a manipulovať s obyvateľstvom oblasti“.

Martha Aguirre po desiatich rokoch priznáva, že nádej na spravodlivosť mizne. „Ľudia sú unavení. Unavení z kriku a nepočúvania. Som unavená zo stretnutia za stretnutím. Máme dosť. Možno to je to, čo chcú: aby sme boli nahnevaní a unavení z boja, nechali to tak a počkali, kým zomrieme na rakovinu.“

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/klimaticka-zmena, menuAlias = klimaticka-zmena, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
06. október 2024 07:04