💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Prvýkrát sa nevenujeme jednej katastrofe, ale jednému mužovi: Thomasovi Midgleymu Jr.
- Je autorom dvoch vynálezov, ktoré otrávili svet: olovnatého benzínu a freónov.
- Olovo poškodilo zdravie stoviek miliónov ľudí, najmä detí, CFC zase vybili ozónovú vrstvu.
- Midgleyho dlho vnímali ako hrdinu, až kým neskôr nevyšli najavo skutočné dôsledky.
- Jeho smrť bola rovnako bizarná ako jeho život.
Doteraz sme sa v našej sérii Najväčšie ekologické katastrofy venovali ropným haváriám, toxickým únikom či prírodným tragédiám, ktoré zničili celé regióny. Tentokrát urobíme výnimku a nebudeme hovoriť o katastrofe, ale o človeku.
V rámci série najväčších ekologických katastrof sme ti už priniesli:
- Jediná ekologická katastrofa, ktorá sa môže rovnať Černobyľu. Jej následky nezmiznú ešte desaťročia
- Zdevastovaná príroda a stovky tisíc obetí. Opitý kapitán spôsobil jednu z najväčších ropných katastrof
- Ulice boli posiate mŕtvymi telami, ľudia vykašliavali krv. Takto vyzerala najväčšia priemyselná katastrofa
- Potraty, epilepsia a popáleniny u detí. Love Canal je symbolom ekologického pekla v USA
- Deti umierali na vrodenú chorobu, vrany padali z oblohy. Ekologická katastrofa navždy zmenila Japonsko
- Ekologické peklo. V roku 1952 sa Londýn na štyri dni ponoril do smogu, zomrelo vyše 12-tisíc ľudí
- Sovieti vytvorili toxickú púšť. Takto vyzerá jedna z najväčších ekologických katastrof na svete
- Explózia nastala, keď oslavovali bezpečnosť plošiny. Toto je príbeh najväčšej americkej ropnej katastrofy
- Explózia zničila celé mesto. Príbeh katastrofy, ktorá patrí k najväčším nejadrovým výbuchom v histórii
- Ohnivé peklo ľudí spálilo na popol. Explózia LPG terminálu v San Juanicu zničila všetko, čo jej stálo v ceste
- Príbeh Amazonského pralesa: Od zelenej oázy a pľúc Zeme až po mŕtve územie zničené ťažbou a požiarmi
- Sterilné ženy, impotentní muži. Chemko Strážske je symbolom ekologickej katastrofy na Slovensku
- Jedna z najväčších ekologických katastrof v Európe. Pri Miláne museli zabiť 80-tisíc zvierat, riaditeľa zavraždili
- Jaslovské Bohunice mohli skončiť ako Černobyľ. Pri nehode v atómovej elektrárni išlo o čas, dvaja ľudia zomreli
- 10-metrová vlna kalu zničila všetko, čo jej prišlo do cesty. Katastrofa v Buffalo Creek pochovala 125 ľudí
- 200 metrov vysoká vlna zničila všetko, čo mala v ceste. Katastrofa talianskej priehrady si vyžiadala tisíce obetí
Katastrofa, ktorá mala meno a priezvisko
Bol rok 1924. Thomas Midgley Jr., vtedy už rešpektovaný inžinier z General Motors, stál pred davom novinárov. Aby upokojil obavy verejnosti, polial si ruky tetraetylolovom a minútu inhaloval jeho výpary. Usmial sa a povedal: „Mohol by som to robiť každý deň bez toho, aby mi to akokoľvek uškodilo.“ Krátko nato skončil v nemocnici.
Midgleyho predstavenie malo podporiť jeho čerstvý objav: prísadu do paliva, ktorá mala vyriešiť jeden z najväčších problémov začínajúcej automobilovej éry, takzvané „klepanie motora“. A veru, vyriešila ho. Lenže za cenu, ktorú napokon zaplatil celý svet.
Thomas Midgley Jr. sa narodil v Beaver Falls v Pensylvánii 18. mája 1889. Jeho rodina mala bohatú históriu vo vynálezoch - jeho otec bol vynálezcom v oblasti automobilových pneumatík, zatiaľ čo jeho starý otec z matkinej strany, James Emerson, vynašiel pílu s vloženými zubami. Vyrastal v Columbuse a v roku 1911 absolvoval strojárstvo na Cornell University.
Keď riešenie problémov vytvára ďalšie problémy
V 20. rokoch minulého storočia autá pribúdali rýchlejšie než benzín zvládal technicky držať krok. Motory boli hlučné, prepaľovali sa a trpeli nepríjemným detonovaním. Midgley dostal úlohu nájsť látku, ktorá spaľovanie stabilizuje.
Prešiel tisíckami chemických kombinácií, od síry, arzén až po kremík, kým objavil tetraetylolovo, ktoré si General Motors jednoducho pomenovali Ethyl. Bolo lacné, účinné a... extrémne toxické. Napriek tomu sa v roku 1923 začal olovnatý benzín predávať najprv v Ohiu, potom po celých Spojených štátoch a nakoniec po celom svete.
Problém však už vtedy nebol tajomstvom. O škodlivosti olova vedeli už starí Rimania. UNICEF dnes uvádza, že neexistuje bezpečná hranica expozície olovu a môže spôsobovať pokles inteligencie, poruchy správania a fyzický vývinový deficit. WHO odhaduje, že ročne kvôli nemu stále zomiera okolo milióna ľudí.
A to ani nehovoríme o pracovníkoch fabrík. „Doslova schádzali z mysle v dôsledku expozície olovu,“ hovorí historik Gerald Markowitz pre CNN. V tej istej dobe Midgley tvrdil, že jeho prísada je „úplne bezpečná“. Aj on sám však podľa dobových listov trpel chronickou otravou olovom.
Plyn, ktorý prederavil oblohu
Po „úspechu“ olovnatej prísady sa Midgley pustil do ďalšej výzvy - nájsť bezpečnú náhradu za nebezpečné chladivá používané v chladničkách a klimatizáciách. Tie boli toxické, horľavé a spôsobovali smrteľné nehody. Výsledok? Látka známa ako Freon, prvý chlorofluorokarbón (CFC).
Midgley ju v roku 1930 pred novinármi teatrálne vdýchol a sfúkol s ňou horiacu sviečku, aby dokázal, aká je neškodná. Pre ľudí možno. Pre planétu nie. Až v 70. rokoch vedci zistili, že CFC rozkladajú ozón v atmosfére. Vznikla ozónová diera nad Antarktídou, ktorá postupne ohrozovala celú planétu zvýšeným UV žiarením.
Až Montrealský protokol z roku 1987 konečne prikázal celosvetové ukončenie ich výroby. Aj tak ale ozónová vrstva potrebuje ďalších približne 40 rokov, aby sa spamätala.
Ako sa z hrdinu stal muž, ktorého by planéta radšej nepoznala
Z dnešného pohľadu je ťažké pochopiť, ako mohol byť Midgley oslavovaný. No v prvej polovici 20. storočia panovala extrémna dôvera v technologický pokrok. Korporácie, ako General Motors či DuPont, potrebovali riešenia, a Midgley im ich dodal.
„Bol len zamestnanec,“ hovorí profesor Bill Kovarik. „Toto bol firemne podporovaný výskum. Ak by to nespravil on, spravil by to niekto iný,“ dopĺňa Markowitz.
Midgley však vedel, že niečo nie je v poriadku. Podľa historikov mal ku koncu života obrovské výčitky. K tomu sa pridala dlhodobá otrava olovom a psychické následky.
Smrť v sieti vlastných lán
V roku 1940 dostal Midgley detskú obrnu a zostal paralyzovaný. Vymyslel si preto mechanický systém lán a kladiek, ktorý ho mal vyťahovať z postele. Dňa 2. novembra 1944 sa do svojho vlastného zariadenia zamotal a udusil sa. Dlhé roky panovala legenda, že šlo o bizarnú ironickú nehodu.
Novšie interpretácie však hovoria niečo smutnejšie: „Oficiálna príčina smrti bola samovražda,“ tvrdí Kovarik. A dodáva, že za tým mohol stáť aj jeho „obrovský pocit viny“.
Dedičstvo, ktoré planéta nesie dodnes
Olovnatý benzín sa definitívne prestal predávať až v roku 2021. CFC sú síce zakázané, no podľa meraní sa ich emisie opäť zvyšujú, pravdepodobne kvôli nelegálnym zdrojom. Podľa štúdie z roku 2022 bolo až polovica dnešnej populácie Spojených štátov vystavená v detstve vysokým úrovniam olova. A to nehovoríme o desiatkach ďalších krajín, kde bola situácia ešte horšia.
Markowitz to zhrnul kruto presne: „Hovoríme o desiatkach miliónov detí, ktorých životné šance boli znížené.“ Midgley si odniesol medaily, uznania, vedecké ceny a desiatky patentov. Dekády však ukázali, že žiadny inžinier v histórii nemal na životné prostredie tak devastujúci dopad ako on.