Katastrofa v černobyľskej atómovej elektrárni 26. apríla 1986 ukázala aj negatívnu stránku mierového využívania jadrovej energie. Omnoho menej ľudí však vie, že desať rokov predtým hrozila katastrofa nevídaných rozmerov aj na Slovensku. Čo sa stalo a vďaka čomu nie je okolie Trnavy dnes len prázdnou pustinou?
V rámci série najväčších ekologických katastrof sme ti už priniesli:
- Jediná ekologická katastrofa, ktorá sa môže rovnať Černobyľu. Jej následky nezmiznú ešte desaťročia
- Zdevastovaná príroda a stovky tisíc obetí. Opitý kapitán spôsobil jednu z najväčších ropných katastrof
- Ulice boli posiate mŕtvymi telami, ľudia vykašliavali krv. Takto vyzerala najväčšia priemyselná katastrofa
- Potraty, epilepsia a popáleniny u detí. Love Canal je symbolom ekologického pekla v USA
- Deti umierali na vrodenú chorobu, vrany padali z oblohy. Ekologická katastrofa navždy zmenila Japonsko
- Ekologické peklo. V roku 1952 sa Londýn na štyri dni ponoril do smogu, zomrelo vyše 12-tisíc ľudí
- Sovieti vytvorili toxickú púšť. Takto vyzerá jedna z najväčších ekologických katastrof na svete
- Explózia nastala, keď oslavovali bezpečnosť plošiny. Toto je príbeh najväčšej americkej ropnej katastrofy
- Explózia zničila celé mesto. Príbeh katastrofy, ktorá patrí k najväčším nejadrovým výbuchom v histórii
- Ohnivé peklo ľudí spálilo na popol. Explózia LPG terminálu v San Juanicu zničila všetko, čo jej stálo v ceste
- Príbeh Amazonského pralesa: Od zelenej oázy a pľúc Zeme až po mŕtve územie zdevastované ťažbou a požiarmi
- Problémy so štítnou žľazou, sterilné ženy, impotentní muži. Chemko Strážske je symbolom ekologickej katastrofy na Slovensku
- Jedna z najväčších ekologických katastrof v Európe. Pri Miláne museli zabiť 80-tisíc zvierat, riaditeľa výroby zavraždili
Experimentálny reaktor
Vráťme sa však do roku 1958, kedy sa v Jaslovských Bohuniciach začalo s výstavbou atómovej elektrárne A1. Išlo o experimentálny reaktor naprojektovaný v Československu, ktorý ako palivo používal neobohatený prírodný urán. Aktívna zóna mala priemer 3,56 metra a výšku štyri metre. Ako moderátor slúžila ťažká voda a reaktor bol chladený oxidom uhličitým.
Palivo bolo v reaktore umiestnené v kanáloch, pričom dizajn reaktoru umožňoval výmenu paliva za prevádzky. Projektovaný elektrický výkon elektrárne bol 104 MW. Pre porovnanie, aktuálne dostavaný tretí blok atómovej elektrárne Mochovce má inštalovaný výkon 471 MW.
Celý projekt bol dokončený v roku 1972, no spolu so zamestnancami a výrobou energie dorazili aj problémy. Keďže elektráreň mala experimentálny dizajn, pri jej spúšťaní a prevádzke dochádzalo k častým nehodám.
Veľká katastrofa
5. januára 1976 to vyzeral byť úplne obyčajný novoročný deň, no veci sa postupne začali kaziť. Na tento deň bola naplánovaná v prvom bloku elektrárne A1 výmena paliva. Majster primárneho okruhu Jozef Piovarči ráno o 7:12 rozdelil Liborovi Bendovi a Izidorovi Ferechovi práce: mali vyniesť rádioaktívny odpad do skladu.
Benda si zapísal práce do denníka. Sú však iné než im Piovarči prikázal. Medzitým pracovníci Pačes, Miček a Skales vymieňajú palivové články. Pri výmene jedného z nich, čo technici robili počas prevádzky, vystrelil článok do výšky, narazil na žeriav a rozbil sa.
Vtedy dôjde k výbuchu. Po vystrelení článku zostal otvorený technologický kanál a do reaktorovej sály začal unikať oxid uhličitý, používaný na chladenie reaktora. Pracovníci, ktorí článok vymieňali, museli zo sály okamžite utiecť, pretože by sa zadusili. V sále však zostal otvorený technologický kanál, ktorým chladiaci plyn unikal do ovzdušia.
Záchrana v poslednej chvíli
Benda a Ferech chcú utiecť núdzovým východom, nájdu ho ale zamknutý. Vedenie sa ho rozhodlo zamknúť, aby sa predišlo krádežiam v elektrárni. Keď Piovarči zistil, že mu chýbajú dvaja zamestnanci, pustí sa do hľadania. Po hodine ich nachádza pred núdzovými dverami a začína s ich oživovaním. No je už neskoro, dvojica päťdesiatnikov, po ktorej zostalo sedem detí, umiera krátko po prevoze do nemocnice.
Keby sa kanál nepodarilo utesniť v priebehu 30 až 60 minút, všetok plyn by unikol do vzduchu, nebolo by čím chladiť reaktor a teplota v ňom by stúpala na úroveň, kedy by sa začali taviť ostatné palivové články. V tom prípade by sa v elektrárni v Jaslovských Bohuniciach mohlo odohrať to, čo sa o desať rokov na to stalo v Černobyle.
Upratať zvyšky rozbitého palivového článku a upchať otvorený kanál sa podarilo dvom mladým zamestnancom elektrárne - Milanovi Antolíkovi a Viliamovi Pačesovi. Vďaka svojej duchaprítomnosti zabránili najhoršiemu. Vtedajší režim havárie v atómových elektrárňach na území bývalého Československa dôsledne tajil.
O nehode mlčali
Skutočný rozsah havárie bol utajovaný a ani v súčasnosti prakticky neexistujú verejne dostupné detailné informácie o príčinách, priebehu a dôsledkoch tejto havárie. Vyznamenania z rúk prezidenta sa dvojica dočkala až v roku 2008, 32 rokov od osudovej udalosti.
Počas havárie uniklo do okolia elektrárne 1011 Bq (becquerel je odvodená jednotka SI rádioaktivity, definovaná ako aktivita množstva rádioaktívneho materiálu, v ktorom prebehne jeden rozpad atómového jadra za jednu sekundu) aerosolov a 109 Bq rádioaktívnych izotopov jódu. Jedenásť kilometrov severne od Jaslovských Bohuníc namerali 480 Bq/kg cézia-137 v tráve a 407 Bq/kg jódu-131 v kukurici. Najväčšia katastrofa však bola zažehnaná.
Ďalšia nehoda a definitívny koniec
To by však nemohlo prísť k druhej nehode. 22. februára 1977 vymieňali pracovníci palivový článok, pričom si všimli, že vrecko so silikagelom, ktorý sa vkladal do článkov ako absorbér vlhkosti po dobu jeho uskladnenia, je roztrhnuté a guľôčky sú vysypané v palivovej kazete.
Silikagel preto povysávali, no nevšimli si, že časť uviazla priamo vo vnútri kazety v dištančných mriežkach. Následne preto po zavezení do reaktoru nemohlo chladiace médium voľne prúdiť a lokálne prehrievanie spôsobilo roztavenie palivových prútov a prepálenie rúry nádoby moderátora.
Ťažká voda sa preto začala valiť do primárneho okruhu a vlhkosť viedla k rýchlemu poškodeniu pokrytia paliva nachádzajúceho sa v reaktore. Okruh sa silno kontaminoval štiepnymi produktmi a dôsledkom netesností čiastočne kontaminoval aj sekundárny okruh.
Táto nehoda bola vyhodnotená stupňom 4 na sedemstupňovej medzinárodnej stupnici INES. Pre porovnanie - nehoda v Three Mile Island v Spojených štátoch bola ohodnotená stupňom 5, Černobyľská havária bola vyhodnotená najvyšším stupňom číslo 7). Výsledok? Jadrovú elektráreň A1 radšej v roku 1979 definitívne uzavreli a odvtedy prebieha jej likvidácia.
