Rámy pravekých lôžok sú podobne ako väčšina ďalších predmetov na tomto bezlesom ostrove vyrobené z chladného, tvrdého kameňa. Napriek tomu majú vďaka vysokým čelám a vyvýšeným bokom jasne rozpoznateľný tvar. Keď odignorujeme dávne nápisy, ktoré archeológovia na niektorých z nich našli, a občasnú kostru nájdenú pod nimi, možno by tieto postele mohli patriť aj do 21. storočia.
V rámci série Stručná história sme ti už priniesli:
- Stručná história pátrania po nesmrteľnosti: Gilgameš, kameň mudrcov a injekcie zo psích semenníkov
- Stručná história hygienických návykov: Kto sa umýval, bol hriešny. Panovníci vykonávali potrebu aj za skriňami
- Stručná história salemských procesov s čarodejnicami. Desiatky ľudí zomreli len kvôli poverčivosti
- Stručná história útokov radikálov na LGBTQ komunitu. Juraj nebol jediný, zbytočná nenávisť sa šíri celým svetom
- Stručná história obchodných centier, alebo ako sa veľkolepá vízia stala nudnou nákupnou realitou
- Stručná história času. Kto sa postaral o to, že dnes kedykoľvek vieme, koľko je hodín?
- Stručná história života najchudobnejších ľudí. Trest smrti, predaj detí za dva doláre či chudobince plné násilia
- Stručná história Black Friday: Jeho história siaha do roku 1869, pôvodne sa ho ľudia aj obchodníci báli
- Stručná história menštruačných pomôcok. Ženy to v minulosti mali omnoho ťažšie, z historických praktík sa ti zdvihne žalúdok
- Stručná história vysokých podpätkov. Pôvodne boli znamením mužnosti, až neskôr si ich prevzali ženy
- Stručná história modrej tabletky. Viagru objavili náhodou, dnes ju užívajú desiatky miliónov mužov po celom svete
Na posteliach nám vždy záležalo
Ľudia si vyrábajú postele už stovky tisíc rokov. Antropológ Brian Fagan a archeologička Nadia Durraniová v knihe What We Did in Bed: a Horizontal History (Čo sme robili v posteli: Horizontálne dejiny) predpokladajú, že po väčšinu existencie nášho druhu tvorili lôžka hromady starostlivo navrstvenej zelene, zavŕšenej mäkkými listami odolnými proti škodcom.
Potom sa začali objavovať prvé posteľové rámy. Pieskovcové lôžka v Skara Brae patria k tým najstarším, aké kedy našli, spolu s odtlačkami v pôde v osade Durrington Walls neďaleko Stonehenge označujúcimi obrysy dávno zaniknutých drevených postelí.
Rámy postelí sa začali zároveň objavovať na rôznych miestach pred zhruba 5-tisíc rokmi, nedlho po iných priekopníckych technológiách, ako bolo písmo. Zhruba 2 700 kilometrov od Orknejí, na Malte, archeológovia odhalili v rituálnych pohrebných tuneloch dôkazy o raných variantoch tohto zásadného nábytku - vrátane hlinenej figúrky ženy, ktorá na jednoduchom vyvýšenom lehátku podriaďuje na boku s jednou rukou pod hlavou.
Mali aj symbolický význam
Ranné lôžka podľa Fagana a Durraniovej neboli len miestom odpočinku, ale mali často aj hlboký symbolický význam a spojitosť s posmrtným životom. Posteľ sa za posledné tisícročie vyvinula do mnohých rôznych podôb, ktoré odrážali náboženské presvedčenia alebo praktické otázky najrôznejších kultúr.
Keď britský egyptológ Howard Carter v roku 1922 prerazil zasadený vchod do hrobky kráľa Tutanchamóna, privítal ho trýznivý zástup zlatých predmetov - vrátane šiestich postelí. Medzi nimi bolo aj pohrebné lôžko zdobené podobizňou kravskej bohyne nebies, pozlátená drevená posteľ a praktické cestovné lehátko, ktoré sa vyznačovalo revolučnou skladacou technológiou a dosť možno bolo prvé svojho druhu.
V starovekom Ríme podobne ako v mnohých iných kultúrach záviselo miesto na spaní od spoločenského postavenia. Kým niektorí otroci sa na noc uchyľovali na rohože zo suchého lístia alebo zvieracích koží alebo sa museli vyspať na holej zemi, bohatí Rimania si dopriali väčšiu pohodu.
Rimania nevedeli, čo s toľkými posteľami
Archeológovia v roku 2021 pri vykopávkach na pozemku starovekej vily na predmestí Pompejí odhalili spálňu starú takmer 2-tisíc rokov. Medzi hromadou nádob, drevených truhiel a ďalších artefaktov sa nachádzali aj tri postele. Boli vyrobené z drevených stĺpikov pospájaných lankami, ktoré vytvárali sieť.
Niektorí zámožní Rimania mali toľko postelí, že ani nevedeli, čo s nimi. Vtedajší bohatci vymysleli širokú škálu rôznych lôžok pre rôzne činnosti - takzvané lectus lucubratorius pre štúdium, lectus genialis pre novomanželov, lectus tricliniaris pre spoločné lenošenie a stravovanie alebo lectus cubicularis pre spánok. Väčšina z nich sa skladala z vyvýšenej kovovej platformy a tenkého matraca.
Pestrý výber postelí mali aj Európania v 17. storočí. Spalo sa v skriniach, v lôžkach zavesených na lane alebo aj v prepracovaných drevených posteliach so stĺpikmi ako je Veľká posteľ z Ware, ktorá údajne raz poskytla útočisko až 52 ľuďom. Základom však boli jednoduché matrace, ktoré niekedy tiež dosahovali obrie rozmery. Vyrobené boli z pevných tkanín a vypchaté najrôznejšími výplňami od peria až po slamu.
Druh výplne pritom mohol mať zásadný vplyv na kvalitu spánku. Podľa knihy At Day‘s Close: A History of Nighttime (Na sklonku dňa: Dejiny noci) sa jeden cestovateľ vo Švajčiarsku v roku 1646 vážne sťažoval na svoje lôžko vypchaté listím. To podľa neho strašne šušťalo a cez plátno ho pichalo do kože.
