Nesmrteľnosť je do dnešných dní nedosiahnuteľná schopnosť, ktorou by mnohí ľudia na svete chceli disponovať. Aj napriek tomu, že je podľa niektorých nereálna, už tisíce rokov sa ľudstvo ženie za objavom večného života. A zatiaľ čo v minulosti išlo o nadpozemské javy a sci-fi, dnes sa stáva čoraz viac stredobodom skutočnej vedy.
Ako píše portál The Washington Post, v roku 2013 spustila spoločnosť Google biotechnologickú formu, ktorej cieľom je „vyriešiť“ smrť. Medzitým sa do boja so smrťou pridal aj Spoluzakladateľ PayPal-u Peter Thiel a minulý rok aj multimiliardár Jeff Bezos, ktorý investoval do spoločnosti Altos Labs, ktoré chce omladiť bunky.
Keďže slovo nesmrteľnosť nevyjadruje úplne presne to, o čo sa ľudstvo momentálne pokúša, populárne sa stalo označenie anti-aging. Ani zďaleka pritom nejde len o sny niekoľkých vyvolených. Odhady dokonca hovoria, že do roku 2025 bude hodnota tohto odvetvia závratných 610 miliárd dolárov.
Chcel nesmrteľnosť, zomrel na otravu
Ešte predtým, než sa pozrieme na to, ako vyzerá súčasnosť hľadania nesmrteľnosti, sa pozrime na tisícky rokov trvajúcu túžbu po večnom živote. Tá je dokonca nosným pilierom najstaršieho príbehu ľudstva - Eposu o Gilgamešovi. Tento kráľ bol pred štyrmi tisícročiami v Mezopotámii nútený čeliť vlastnej smrteľnosti.
Aj keď tajomstvo večného života nespozná, po ceste odhalí „aspoň” zmysel života. Tento epos zrejme nečítal prvý cisár Číny Qin Shi Huang, ktorý vládol v 3. storočí pred Kristom. Ako inak, aj on bol odhodlaný žiť večne, pretože sa bál smrti. Bál sa tak veľmi, že akúkoľvek diskusiu na túto tému postavil mimo zákon, paradoxne pod trestom smrti.
Jedného dňa sa objavil záhadný čarodejník menom Xu Fu. Ten tvrdil, že vie, ako zaručiť cisárovi nesmrteľnosť. Jediné, čo musel urobiť, bolo nasať „elixír života“ z čarovného ostrova vo Východočínskom mori. Qin, vždy dôverčivý, financoval Xuovu expedíciu. Samozrejme, žiadny ostrov neexistoval a Xu bol podvodníkom, ktorý len zobral peniaze a zmizol.
Cisára však posadnutosť predlžovania života neprešla. Skúšal všetko možné a pil všetky odporúčané odvary. Asi ťa to neprekvapí, no zomrel vo veku 49 rokov na otravu ortuťou.
Zlato a kameň mudrcov
Ruku by si s ním pohla podať Diane de Poitiers, údajne najkrajšia žena vo Francúzsku 16. storočia. Tá údajne pila zlato, aby si zachovala dobrý vzhľad. Tento cenný kov si však nevybrala náhodou. Zlato bolo odjakživa spojené s nesmrteľnosťou vďaka alchýmii, ktorá sa sústredila na hľadanie mudrcov.
Ten mal iné kovy premieňať na zlato a zároveň dávať majiteľovi dávať večný život. Svoje by o tom vedel povedať Nicolas Flamel, ktorý vraj v 14. storočí posvätný kameň skutočne objavil a dodnes žije. Tak hovorí legenda, ktorú spopularizovala obľúbený knižná séria o Harry Potterovi.
Krv je základ
Zabúdať však nemôžeme ani na krv, ktorá bola v histórii populárnym prostriedkom proti starnutiu. V roku 1492 bola umierajúcemu pápežovi Inocentovi VIII. vstreknutá krv detí, čím sa v praxi uplatňovalo odporúčanie talianskeho polyhistora Marsilia Ficina, aby starí ľudia sali krv mladých „ako pijavice“, čo im malo prinavrátiť mladosť.
Ficino odporúčal zmiešať krv s horúcou vodou a cukrom. Asi ťa to neprekvapí, no toto tekuté svinstvo pápeža zabilo. The Washington Post spomína aj grófku Alžbetu Báthoryovú, ktorá sa kúpala v krvi mladých panien.
Keď sa presunieme na začiatok 20. storočia, dostaneme sa k menu Serge Voronoff. Tento významný neurológ považoval injekcie z morčiat a psích semenníkov za látku, vďaka ktorej sa cítil o 30 rokov mladší. Zašiel ešte ďalej, no je to príliš nechutné, takže pokiaľ máš záujem, jeho výsledky a nápady nájdeš v publikácii Life; a Study of the Means of Restoring Vital Energy and Prolonging Life.
O večný život sa dokonca pokúšal aj nacistický vodca Heinrich Himmler. Ten sa pre zmenu zase pokúšal nájsť Svätý grál, no namiesto nadľudských schopností si ho našli v roku 1945 Briti, a preto svoj život ukončil kyanidovou pilulkou.
Prinesie večný život moderná veda?
Nechajme však stredoveké rozprávky v minulosti. Moderným riešením by podľa vedcov mala byť veda o programovaní či „hackovaní“ buniek tak, aby sa prekódovali. Do centra pozornosti sa dostala nedávno vďaka konferencii v prestížnom Londýnskom inštitúte pre matematické vedy (LIMS).
„V zásade by sa dal život skonštruovať tak, aby bol dlhší,“ povedal pre The Post riaditeľ LIMS Thomas Fink. Fyzik vyštudovaný na Caltech a Cambridge považuje nesmrteľnosť za matematickú výzvu. Na jeho vyriešenie je najprv potrebné sa opýtať, prečo starneme. „Kanonická odpoveď,“ vysvetlil Fink, „je, že starnutie je nevyhnutné a je základnou podmienkou života.“ Každý organizmus sa časom degraduje a nakoniec sa rozpadne. Koniec príbehu.
„Ale ten príbeh je oveľa divnejší, ako si myslíme,“ povedal Fink. V nedávnom článku použil matematiku, aby demonštroval, že „starnutie môže byť podporené prirodzeným výberom“. To je tvrdenie, ktoré sa dá bezpochyby označiť ako šokujúce. Znamená totiž, že prvé formy života spred miliárd rokov pravdepodobne nezomierali.
Smrť sa objavila až v priebehu evolúcie, pretože poskytovala výhodu. Stručne povedané, druhy, ktoré zomreli, dopadli lepšie ako tie, ktoré nezomreli. Z toho vychádza aj Finkova pamätná fráza „nesmrteľnosť – nie smrteľnosť – je prirodzený stav vecí“. Ako sa teda môžeme vrátiť do tohto prirodzeného stavu? Tu prichádza na scénu bunkové programovanie.
O túto prácu sa pokúša niekoľko spoločností, ako napríklad bit.bio, ktorá prekóduje bunky, aby sa pokúsila nájsť lieky na choroby, ako je Alzheimerova choroba. Z dlhodobého hľadiska by táto revolučná biotechnológia mohla vedcom jednoducho umožniť resetovať bunky a nastaviť na nesmrteľnosť.
„Ak je proces starnutia mechanizmom vo vnútri bunky riadeným transkripčným programom, potom ho budeme môcť ovplyvniť,“ vyslovil hypotézu Forrest Sheldon, mladší kolega z LIMS, ktorý spolupracuje s bit.bio. Neteš sa však predčasne - Fink aj Sheldon sa zhodujú, že sme ešte stovky (možno aj tisíce) rokov od toho, aby sme sa skutočne stali nesmrteľnými.
