Štúdia naznačuje, že jedenie v neskorších častiach dňa môže priamo ovplyvniť našu reguláciu biologickej hmotnosti tromi kľúčovými spôsobmi: prostredníctvom počtu kalórií, ktoré spálime; úrovňou nášho hladu; a spôsobom, akým naše telo ukladá tuk.
Ako píše portál ScienceAlert, vzhľadom na to, že obezita v súčasnosti postihuje stovky miliónov ľudí na celom svete, je to cenný pohľad na to, ako by sa riziko obezity dalo znížiť relatívne jednoduchým spôsobom – stačí jesť jedlo o niekoľko hodín skôr.
Skoršie štúdie už identifikovali súvislosť medzi načasovaním jedla a prírastkom hmotnosti, ale výskumníci sa chceli na túto súvislosť pozrieť bližšie a tiež poukázať na biologické dôvody, ktoré za tým stoja.
Zvýšené riziko obezity
„Chceli sme otestovať mechanizmy, ktoré môžu vysvetliť, prečo neskoré jedenie zvyšuje riziko obezity,” povedal neurológ Frank Scheer z Brigham and Women‘s Hospital v Bostone. „Predchádzajúce výskumy od nás a iných ukázali, že neskoré jedenie je spojené so zvýšeným rizikom obezity, zvýšeným telesným tukom a zhoršeným úspechom pri chudnutí. Chceli sme pochopiť prečo.”
Výskum, ktorý bol publikovaný v magazíne Cell Metabolism, bol prísne kontrolovaný a zahŕňal 16 účastníkov s indexom telesnej hmotnosti (BMI) v rozsahu nadváhy alebo obezity. Každý dobrovoľník absolvoval dva rôzne experimenty, ktoré trvali šesť dní, pričom ich spánok a jedenie boli vopred prísne kontrolované. Medzi každým testom zároveň prešlo niekoľko týždňov.
V jednom experimente účastníci dodržiavali prísny rozvrh troch jedál denne v normálnych časoch – raňajky o 9:00, obed o 13:00 a večera okolo 18:00. V druhom sa časy posunuli (prvé okolo 13:00 a posledné okolo 21:00) – teda obed, večera a večera. Prostredníctvom vzoriek krvi, prieskumných otázok a iných meraní sa tímu podarilo vykonať množstvo pozorovaní.
Čím neskôr, tým horšie
Pri neskoršom jedení boli hladiny hormónu leptínu – ktorý nám hovorí, kedy sme sýti – nižšie počas 24 hodín, čo naznačuje, že účastníci mohli pociťovať väčší hlad. A čo viac, kalórie sa spaľovali pomalšie.
Testy tiež ukázali, že génová expresia tukového tkaniva – ktorá ovplyvňuje to, ako telo ukladá tuk – zvyšuje proces vytvárania tukových tkanív, a znižuje proces lipolýzy, ktorý rozkladá tuk. Tu sa presne pozeráme na kombináciu fyziologických a molekulárnych mechanizmov, ktoré zvyšujú riziko obezity.
„Tieto účinky sme izolovali kontrolou mätúcich premenných, ako je kalorický príjem, fyzická aktivita, spánok a vystavenie svetlu, ale v reálnom živote môžu byť mnohé z týchto faktorov ovplyvnené načasovaním jedla,” povedal Scheer.
Jednoduchšia zmena
Samozrejme, obezita môže viesť k ďalším zdravotným problémom, vrátane cukrovky a rakoviny, a tak hľadanie spôsobov, ako zastaviť jej rozvoj, by znamenalo obrovský rozdiel pre zdravie globálnej populácie.
Táto štúdia ukazuje, že stravovanie v skorších časoch dňa môže ovplyvniť tri kľúčové faktory spôsobu, akým naše telo vyrovnáva energiu a následné riziko obezity. Zároveň je to zmena, ktorú mnohí ľudia zvládajú jednoduchšie, než držanie diét alebo cvičebný režim.
Do budúcnosti chcú výskumníci zapojiť do štúdie viac ľudí. „Vo väčších štúdiách, kde nie je možná prísna kontrola všetkých týchto faktorov, musíme prinajmenšom zvážiť, ako iné premenné správania a prostredia menia tieto biologické cesty, ktoré sú základom rizika obezity,” dodal Scheer.
