Piešťany každý Slovák pozná ako známe kúpeľné mesto. Popularitou sa síce nemôže rovnať napríklad takým Karlovým Varom, no liečivými vlastnosťami vody áno. A to je koniec koncov pri kúpeľnej liečbe najdôležitejšie. A aj keď sa Piešťany snažia čoraz viac zvýrazniť na mape Európy, časy najväčšej slávy majú dávno za sebou.
Zhmotnenie tejto vety sa dodnes nachádza v juhovýchodnej časti Sadu Andreja Kmeťa, na konci Winterovej ulici č. 82. Práve tu sa ako memento zašlej popularity kúpeľného mesta týči do výšky unikátna, no schátraná budova grand hotela, ktorý svojho času patril k najluxusnejším v strednej Európe. Vydaj sa s nami na cestu časom do jeho útrob.
V rámci našej urbex série sme ti už priniesli:
- Takto vyzerá opustená Kočnerova bytovka. Zlodeji ukradli, čo sa dalo, jeden vchod obýval drogovo závislý
- Takto vyzerá opustený liečebný dom v Trenčianskych Tepliciach. Z klenotu sú kulisy pre hororový film
- Takto vyzerá opustená základňa nad Bratislavou. Nonstop nabité protilietadlové rakety vystriedal bordel a vandali
- Konzum nemá proti prírode šancu. Tento opustený obchodný dom vyzerá ako vystrihnutý z hry The Last of Us
- Mäsokombinát vo Zvolene patril k najväčším. Dnes je z gigantického areálu ruina, kde by mohli natáčať horor
- Liečil sa tu cisár aj Štúr, dnes je z kúpeľov Korytnica ruina. O ich pád sa vo veľkom pričinil aj Marian Kočner
- Lákajú ťa desivé príbehy opustených psychiatrických liečební? Na Slovensku ich nájdeš hneď niekoľko
Široko ďaleko najluxusnejší
Hotel da postaviť ešte v roku 1906 Adolf Rónai, kaviarnik z Budapešti. Budovu navrhol rakúsky architekt Adolf Oberländer a do roka bola hotová. Adolf chcel, prirodzene, svoj nový podnik pomenovať po sebe, a tak prvých hostí vítal ako Grand Hotel Rónai.
Budova je postavená v secesnom štýle a bola vôbec prvým veľkým hotelom v Piešťanoch. Autor pri jej navrhovaní použil svoju obľúbenú symetrickosť. S početnými vikiermi, 2 arkiermi, arkádami, terasami a strešnou vežičkou je učebnicovým príkladom architektonických termínov a vytvára obraz Piešťan.
Prvé desaťročia patril k najluxusnejším hotelom v celom meste aj stredoeurópskom priestore. Pred výstavbou Domu umenia sa dokonca sála hotela kvôli výbornej akustike používala na koncerty miestneho hudobného festivalu. Po zmene majiteľa bola budova premenovaná na Grand Hotel Royal, neskôr mu komunisti zmenili meno na Grand Hotel Slovan a nakoniec mu prischol už len názov Slovan.
Poslední hostia
„Piešťanci viacerých generácií vyhľadávali hotel kvôli spoločenskej zábave. Bývali tam tancovačky, koncerty,“ vrátila sa v spomienkach do minulosti obyvateľka mesta Katarína Rohoňová.
„Bol najluxusnejší, porovnateľný s terajším päťhviezdičkovým kúpeľným domom Thermia Palace a mal k tomu aj adekvátnu klientelu,“ povedal v roku 2018 pre TASR Vladimír Krupa, riaditeľ Balneologického múzea Imricha Wintera, ktoré sídli rovno oproti Slovanu.
V roku 1985 budovu zapísali do pamiatkového fondu. Oslavovať však príliš nebolo čo - v rovnakom čase totiž ukončili jeho prevádzku. Aj keď sa začala pripravovať jeho obnova, v 90. rokoch niekoľkokrát zmenil majiteľa a stal sa aj súčasťou viacerých súdnych sporov. S dvojročnou rekonštrukciou sa síce oficiálne začalo v roku 1993, no dodnes nebola dokončená.
Dezolátny stav
Krupa si zaspomínal na jeho reprezentatívne priestory, akými bola vstupná hala, jedáleň spojená s terasou, knižnica, hudobné miestnosti s výbornou akustikou. „Mala sa dobudovať balneoterapia, dokonca sa vraj mali kvôli tomu asanovať susediace malé vilky. Nejaké práce v hoteli sa pred viac dvadsiatimi rokmi aj realizovali,“ povedal.
Budova aj jej okolie rýchlo chátrajú a blížia sa do bodu, z ktorého už nebude návratu. Dominantou priestoru je 22 metrov dlhá fontána, ktorú chceli neúspešne aktivisti po dohode s mestom sprístupniť. Evidencia Pamiatkového úradu SR stav budovy označuje ako dezolátny a nič nenasvedčuje tomu, že by s ním aktuálny majiteľ, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, plánovali niečo urobiť.
Smutný koniec
„Ako obyvateľ Piešťan nechápem, čo s tým chcú robiť. Bude chátrať ďalších päť, desať či pätnásť rokov? A nerozumiem tiež, prečo mesto ako desaťpercentný akcionár nežiadalo kúpele, aby predstavili svoju víziu, čo s hotelom bude,“ povedal Krupa.
Konečný osud hotela je teda ešte stále neznámy, no vzhľadom na skúsenosti pri iných podobných budovách je pravdepodobné, že sa jedného dňa stane len spomienkou na starých fotografiách. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že nových hostí už nikdy neprivíta.