Trenčianske Teplice sa tešia veľkej obľube už celé stáročia. Podľa starej povesti liečivé pramene v tejto oblasti objavil jeden chromý pastier pri hľadaní stratenej ovce. Našiel malé jazierko s horúcou vodou, z ktorého sa šíril sírový zápach. Po niekoľkých kúpeľoch v jazierku sa pastier údajne uzdravil.
Aj keď je zrejmé, že teplé pramene museli poznať už začiatkom nášho letopočtu germánske kmene či rímske légie, práv písomná zbierka o nich pochádza až z roku 1247. Od 13. do 19. storočia patrilo územie Trenčianskych Teplíc s termálnymi prameňmi majiteľom Trenčianskeho hradu.
Pre architektov a bezdomovcov
Aj dnes je toto kúpeľné mesto vo veľkom vyhľadávané. Má historický nádych, nachádza sa v kopcoch a má veľký a udržiavaný park. Neďaleko známej vodnej elektrárne s fontánou chátra gigantická stavba, ktorú pozná zrejme každý český a slovenský architekt. A ešte každý bezdomovec. Liečebný dom Machnáč je národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá už desaťročia chátra.
„Na prvý pohľad vidno, že Machnáč je už dlho opustený. Omietka na každej stene budovy sa začína rozpadať a niekde už úplne chýba,” opisuje svoj zážitok urbexer Ivan Donoval. Objavovaniu priestorov sa venuje už niekoľko rokov. Myšlienkou urban exploration je navštevovanie schátraných a opustených budov bez toho, aby človek niečo ničil alebo kradol.
„Na vstupných dverách do Machnáča je nápis: Národná kultúrna pamiatky, prosím nepoškodzovať,” hovorí Ivan. Podľa neho je to lepšie ako písať zákaz vstupu, pretože ho aj tak nikto nedodržuje.
„Vstúpiť do Machnáča nie je vôbec zložité. Na prízemí je pár pootváraných okien aj dverí. Už ich radšej ani nezabezpečujú. Vandali a bezdomovci by si aj tak vytvorili nové vchody,” hovorí vo videu v momente, keď vstupuje do budovy.
Známy autor
Autorom liečebného domu je český architekt Jaromír Krejcar a stavba v medzivojnovom období patrila k vrcholom funkcionalistickej architektúry v celom bývalom Československu. Krejcar sa okrem Machnáča zapísal do histórie slávnym Československým pavilónom na Svetovej výstave v Paríži z roku 1937.
Projekt vzišiel z architektonickej súťaže v roku 1929, ktorú vypísala Nemocenská pokladna soukromých úředníků v Prahe. Liečebný dom pôvodne niesol meno pokladne, až neskôr sa premenoval na Machnáč. Svojim dizajnom mal pripomínať loď a vo veľkom využíval veľké presklené steny. Aj keď išlo o európsky architektonický unikát, mal viacero nedostatkov.
V tom čase sa totiž do kúpeľoch chodilo iba v lete, takže vykúriť stavbu v zime bolo prakticky nemožné. Okrem toho dnes už nespĺňa klasické štandardy, pretože má spoločné toalety a sprchy na koncoch chodieb. Už v minulosti ho preto navštevovali hlavne menej majetní návštevníci. V roku 2002 liečebný dom naposledy opustili poslední hostia a odvtedy chátra.
Z unikátu ruina
Funkcionalistická stavba sa premenila na chátrajúcu ruinu, ktorá pomaly mizne. Najvyššie poschodia sú pokryté machom kvôli zatekajúcej vode a všetko, čo sa dalo speňažiť, je už dávno preč. „Všimol som si, že na väčšine dverí chýbajú kľučky a všade sa váľajú plastové fľaše od vína,” hovorí urbexer. Priestory by dnes pokojne mohli slúžiť ako kulisy pre hororový film.
„Čakal som, že v Machnáči budú len holé steny, ale ostalo tu toho viac, ako som si myslel, že tu nájdem,” spomína Ivan. V jednej izbe to dokonca vyzeralo tak, že v nej prespáva bezdomovec. Budova však stále vyžaruje špecifické čaro, ktoré učaruje každému, kto ju navštívi. Vypovedajú o tom aj nadšené reakcie ďalších urbexerov.
V roku 2018 na budove svietil transparent s nápisom „Kollár + Bödör + Krajmerová = Machnáč“. Neznámi aktivisti chceli týmto spôsobom upozorniť na alarmujúci stav národnej kultúrnej pamiatky a na pranier hanby vyvesili mená ľudí stojacich za firmou, ktorá ju vlastní. Osud budovy sa pretĺka cez neprehľadnú pavučinu firiem, ich spoločným menovateľom je však personálne prepojenie. Od roku 2010 do roku 2018 budova vystriedala piatich majiteľov.
„Budova sa nachádza v,hnilom‘ kúte pod kopcom, kde zasvieti slnko len zrána. Z môjho pohľadu nie je až taká lukratívna. Jej prevádzkovanie by bolo veľmi energeticky náročné. Ja som tam nenašiel ekonomickú logiku prevádzkovania,“ hovoril bývalý primátor mesta Štefan Škultéty.
Vyvlastnenie
„Úlohou štátu je podľa Ústavy chrániť kultúrne pamiatky. Jedinou cestou je vyvlastnenie,“ tvrdí nekompromisne architekt Martin Zaiček zo združenia Abandoned recreation, ktoré sa usiluje o záchranu liečebného domu. Brojí zásadne proti každému projektu, ktorý by počítal s ubytovacími kapacitami, lebo „prerobením na hotel sa zničí a zanikne“.
Práve vyvlastnenie je momentálne témou číslo jeden. V prípade vyvlastnia ale nateraz nepadlo definitívne rozhodnutie. Na vypočutie, ktoré sa konalo 10. júna 2022 na pôde Okresného úradu v Trenčíne, totiž neprišli všetci účastníci konania. „Definitívny verdikt o ďalšom osude jedinečnej funkcionalistickej stavby by mal byť známy o niekoľko mesiacov,“ píše sa na webe jaromirkrejcar.com
