Každý si aspoň raz predstavoval, ako môže natáčanie filmov vyzerať. Zatiaľ čo v dnešnej dobe je filmový priemysel už úplne niekde inde, v minulosti to nebol veľmi príjemný biznis. Hollywood síce vždy pre mnohých pôsobil ako herecký sen, nie všetko zlato sa blyští a existujú prípady, počas ktorých by sme určite nechceli byť prítomní.
Šialený režisér
Film „Fitzcarraldo“ z roku 1982 sa stal známym za svoju problémovosť. Natáčanie prebiehalo v Peru a ako komparzisti v ňom vystupovali domorodí obyvatelia Amazónie, pričom niektorí z nich pritom zomreli. To ale nie je z desivého pozadia natáčania všetko.
Medzi režisérom Wernerom Herzogom a hlavnou hviezdou Klausom Kinskim bol taký konfliktný vzťah, že sa Kinskeho dokonca pokúsil upáliť. Režisér sa k tomu priznal, pričom opísal, že sa pokúsil podpáliť dom, keď vedel, že je vnútri. Hviezda filmu prežila len vďaka jeho psovi, ktorý Herzoga napadol skôr, ako to vôbec mohol urobiť, uvádza sa na portáli Yahoo.
Toto ale nie je jediný prípad, čo sa dvaja muži do seba pustili ako zmyslov zbavení. V roku 1972 počas natáčania filmov Aguirre režisér na Kinského namieril zbraň. Dôvodom bolo, že Kinski chcel z filmu odísť a režisér s tým nesúhlasil. S namierenou zbraňou sa začal vyhrážať, že zabije jeho a následne aj seba.
Zranenia na pľaci
Ak si videl film „A Clockwork Orange“, určite si spomínaš na postavu Alexa a desivú scénu, v ktorej mu oči držalo desivé zariadenie. Ako sa ale ukázalo, desivá nebola len scéna. Počas samotného natáčania si herec Malcolm McDowell týmto zariadením rozrezal rohovku a dočasne oslepol, pričom ho ubezpečovali, že je to bezpečné.
„Keď sme to natáčali, uzávery sa mi stále posúvali z viečok a poškriabali mi rohovku. Keď anestetikum prestalo pôsobiť, príšerne to bolelo, až som si búchal hlavu o stenu. Ale režisér Stanley Kubrick sa staral hlavne o to, kedy bude môcť urobiť ďalší záber,“ opísal herec.
Ani film Exorcista sa nezaobišiel bez desivého natáčania. Režisér údajne pred zábermi strieľal zo zbraní a púšťal znepokojivú hudbu. A to všetko len preto, aby herci vyzerali viac vystrašene. Niekedy ich dokonca fackoval, aby vyzerali nahnevane.
Jedna z hviezd, ktoré sa vo filme objavili, Ellen Burstyn, si dokonca počas jednej scény, keď jej postavu zhodili na zem, natrvalo poranila chrbát. Povedala, že režiséra Friedkina upozornila, že ju jej herecký kolega ťahá príliš silno, ale on namiesto toho, aby záber ukončil, nariadil kameramanovi, aby sa na ňu zameral, keď ležala zranená. Záber sa dokonca dostal do filmu.
Týranie zvierat a ich smrť
Počas nakrúcania ale netrpeli len ľudia. V Hollywoode si ho zažili aj zvieratá. Odhaduje sa, že keď sa natáčal film „Ben Hur: Príbeh Krista“ z roku 1925, zahynulo viac ako sto koní. Niektoré z nich zahynuli počas nebezpečných pretekov, ktoré si okrem koní vyžiadali aj život kaskadéra. Ďalšie kone zomreli po tom, čo jeden z režisérov, B. Reeves Eason vraj rozhodol, že všetky kone, ktoré sú zranené, budú zastrelené.
Nebol to ale jediný prípad, keď kone padli za obeť počas nakrúcania. Keď sa natáčal film „The Charge of the Light Brigade“ z roku 1936, použila sa metóda zapojenia káblov s názvom „running W“. Slúžilo to na to, aby kone počas scény útoku spadli. Tvorcovia filmu tak údajne podrazili až 125 koní, pričom 25 z nich zomrelo.
Možno si zachytil v titulkách vo filme po roku 1939 vyhlásenie, že „pri nakrúcaní tohto filmu nebolo ublížené žiadnemu zvieraťu“. Vyhlásenie spolu s rozšírením pravidiel o týraní zvierat na pľaci sa zaviedlo po tom, čo sa počas natáčania filmu „Jesse James“ z roku 1939 koňovi zaviazali oči a prinútili ho zbehnúť z útesu na smrť. Je naozaj nepochopiteľné, ako vôbec mohli niečo podobné dovoliť.
Avšak tieto pravidlá takmer nič neznamenali pri nakrúcaní Disneyho dokumentárneho filmu Biela divočina, počas ktorého bolo úmyselne zabitých niekoľko lumíkov (hlodavcov). Tým sa spopularizoval mýtus, že tieto zvieratá páchajú hromadné samovraždy. Tvorcovia tieto hlodavce údajne zhodili z útesu. Keďže sa tieto zvieratá v Kanade prirodzene nevyskytujú, zaplatili deťom, aby hlodavce do Kanady priviezli, a aby ich tak pre film mohli zabiť.
Kaskadéri
Hollywood bol naozaj krutý nielen k zvieratám, ale aj ku kaskadérom. Štyria prišli o život počas natáčania filmu „The Trail of 98“ z roku 1928. Zahynuli, keď ich člny prešli cez kaskády, pričom dvaja z nich sa údajne nikdy nenašli.
K jednému z prvých úmrtí na pľaci došlo počas nakrúcania filmu „Across the Border“ v roku 1914. Zahynula hviezda Grace McHugh a kameraman Owen Carter. Príčinou bolo prevrátenie člnu, v ktorom sa Grace nachádzala. Kameraman následne skočil do vody, aby ju zachránil. Údajne ju mal vytiahnuť na piesočnatý breh, ale napokon ich stiahol pohyblivý piesok a obaja sa utopili.
Ich telá našli až po niekoľkých dňoch. Najsmutnejšie na tom ale bolo, že samotná scéna už bola natočená. Záber sa zopakoval len preto, že predchádzajúca kópia bola poškodená. Carter za svoj čin bol posmrtne vyhlásený za Carnegieho hrdinu.
Neboli to len herci, ale aj komparzisti. Traja prišli o život počas nakrúcania filmu Noemova archa z roku 1928. Stalo sa to počas scény potopy, pri ktorej sa do výtokových kanálov vylialo viac ako 600 tisíc galónov vody, aby sa simulovala smrtiaca potopa. Kameraman Hal Mohr údajne varoval režiséra Michaela Curtiza, že tento trik je nebezpečný, ale on ho ignoroval. Mohr potom z pľacu vraj odišiel.
Nová letecká technológia v prvých hollywoodskych časoch tiež spôsobila niekoľko úmrtí. Jeden z najhorších incidentov sa stal, keď sa natáčal film „Such Men Are Dangerous“ z roku 1930. Počas zrážky dvoch lietadiel zahynulo desať členov štábu vrátane režiséra, pričom sa našlo len päť tiel.
Traja „kaskadéri“, ktorí údajne nemali kaskadérske skúsenosti a išlo len o komparzistov, zomreli počas nebezpečného natáčania westernu „They Died With Their Boots On“ z roku 1941. Jeden z nich sa nabodol na meč, keď ho zhodili z koňa. K úmrtiam údajne došlo počas prvých dní nakrúcania a sprevádzalo ich až 80 zranení.
Jedným z najhrozivejších prípadov bola smrť legendárneho Dara Robinsona. Zahynul pri nevydarenom kúsku počas nakrúcania filmu „Million Dollar Mystery“. Po horskej ceste jazdil na motorke, pričom nešťastne zišiel zo skaly a napichol sa na kaktus. Trvalo celkom dve hodiny, kým sa k nemu dostali.
Podmienky pri nakrúcaní filmu Dobrodružstvá Robina Hooda z roku 1938 tiež neboli veľmi bezpečné. Komparzisti totiž strieľali skutočnými šípmi, aby to dosiahol čo reálnejší efekt. Na ochranu nedostali nič extra. Za každý zásah im údajne zaplatili 150 dolárov. Skutočná munícia bola použitá aj vo filme „Come and See“, pričom na hercov sa strieľalo ostrými nábojmi. Guľky lietali len niekoľko centimetrov od ich hláv.