Režisér zomrel na zlyhanie srdca a zápal pľúc vo svojom dome v Bel Air v Los Angeles, uviedla jeho manželka, bývalá producentka a vedúca štúdia Sherry Lansingová. „Mal nádherný život, skoro sa dožil 88 rokov, vyjde mu nový film,“ povedala BBC. „Bol to ten najskvelejší manžel na svete a najlepší otec na svete,“ dodala.
Friedkin zomrel pred premiérou svojho najnovšieho filmu The Caine Mutiny Court-Martial, ktorý sa bude premietať na filmovom festivale v Benátkach, ktorý sa začne 30. augusta, píše iDnes.cz.
Legenda krimi a hororu
Friedkin patril k najobdivovanejším režisérom z vlny geniálnych filmárov, ktorí sa presadili v 70. rokoch 20. storočia a preslávili sa provokatívnymi, individualistickými a protiautoritárskymi snímkami, píše The Hollywood Reporter.
Do filmovej histórie sa Friedkin zapísal redefinovaním žánrov krimi a hororu. Kriminálna dráma Francúzska spojka, ktorý je príbehom o boji dvoch newyorských detektívov proti pašerákom drog, s Genom Hackmanom v hlavnej úlohe a horor Vyháňač diabla dohromady získali sedem Oscarov a rovnaký počet Zlatých glóbusov.
Za jeden z najoriginálnejších thrillerov 80. rokov je považovaný Friedkinov kontroverzný pohľad na newyorskú sadomasochistickú subkultúru Na love (1980). V neskorších rokoch zaujal hororovým thrillerom Chrobák (2006) či čiernou komédiou Zabijak Joe (2011). „Moje filmy boli vždy štúdiou ľudského správania v jeho extrémnych podobách,“ povedal Friedkin v rozhovore v roku 2012. „Nie sú určené mladým ľuďom, ale dospelým. Existuje nejaká hranica, ktorú by som neprekročil? ... Neviem,“ dodal.
Nemal rád sci-fi
Friedkin bol kritikom superhrdinských a sci-fi filmov. Tie boli podľa neho dôvodom, prečo jeho vlastné filmy, ktoré zažívali vrchol popularity v 70. rokoch, zmizli z ohniska záujmu. „Moje filmy do tohto rámca nezapadajú,“ povedal.
Túto zmenu Friedkin prvýkrát zaznamenal v roku 1977, kedy natočil to, čo sám považuje za svoj najlepší film - dobrodružnú drámu Mzda strachu o štyroch mužoch prevážajúcich náklad nitroglycerínu v Južnej Amerike. Tento film ale nevyvolal väčší záujem a zatienil ho filmový hit z rovnakého roku – Hviezdne vojny.
Syn ukrajinských migrantov
William Friedkin sa narodil v Chicagu 29. augusta 1935 ako jediné dieťa bývalej zdravotnej sestry, ktorú nazval „svätou“, a otca, ktorý často menil zamestnania. Obaja pochádzali zo židovských rodín, ktoré utiekli z Ukrajiny po pogromoch na začiatku 20. storočia.
Rodina bola chudobná a svojho času sa živila zo sociálnych dávok, ale Friedkin napísal: „Nikdy som to nevedel. Všetci moji priatelia žili rovnakým spôsobom.“ Vyrastal medzi nimi a nemal žiadne znalosti o knihách, filme, hudbe a dokonca ani o morálke. „Chlapci, s ktorými som sa stretával, ako ja, nemali morálny kompas,“ napísal v The Friedkin Connection. „Doslova som nevedel rozdiel medzi dobrom a zlom.“
Po absolvovaní strednej školy Senn v roku 1953 Friedkin odpovedal na inzerát miestnej televíznej stanice, ktorá hľadala niekoho, kto by pracoval v podateľni. Zhodou okolností sa však objavil na nesprávnej stanici, ale bolo to to najlepšie, čo sa mu mohlo stať. Najalo ho WGN, kde sa dostal pod krídla láskavého spisovateľa a publicistu Fran Coughlina, ktorý rozpoznal jeho talent a otvoril mu oči.
Friedkin sa čoskoro stal riaditeľom živého televízneho vysielania a zarábal vtedy nepredstaviteľnú sumu 200 dolárov týždenne.
Zlom v kariére
Jeho ďalší zlom nastal, keď sa na miestnom večierku stretol s väzenským kaplánom. Muž mu povedal o Paulovi Crumpovi, väzňovi v cele smrti, o ktorom si myslel, že je nevinný, ale ktorý mal byť popravený o šesť mesiacov. Následne o ňom Friedkin nakrútil dokument The People vs. Paul Crump. Pre Friedkina, to bol odrazový mostík. Presťahoval sa do Los Angeles a začal točiť dokumenty pre Davida Wolpera.
Prvý mainstreamový film zameraný na LGBTI+ komunitu
Svoj prvý celovečerný film Good Times so Sonnym a Cher v hlavných úlohách natočil v roku 1967. Po tejto nie príliš podarenej westernovej hudobnej komédii nasledovali ďalšie tri filmy, každý v inom štýle a žánri. Adaptácia Harolda Pintera The Birthday Party (1968), burleskná komédia The Night They Raided Minsky‘s (1968) a The Boys in the Band (1970), jeden z prvých mainstreamových filmov zameraný na gay postavy.
Na každý z nich sa v tej dobe vzniesla vlna kritiky, čo mladého režiséra dostalo do rozpakov. Až kým nestretol Phila D‘Antoniho. Producent thrilleru Steva McQueena Bullitt (1968), si práve vybral knihu o dvoch skutočných detektívoch newyorskej polície, ktorí rozbili medzinárodný heroínový kruh. Friedkina zo začiatku príbeh neohromil, presvedčilo ho až osobné stretnutie s policajtmi.
O dva roky neskôr, po tom, čo ho odmietlo každé štúdio okrem jedného, nakrútil The French Connection v 20th Century Fox s rozpočtom 1,5 milióna dolárov.
Štyrikrát ženatý
Friedkinova prvá manželka bola francúzska herečka Jeanne Moreau. S jeho druhou manželkou, britskou modelkou a herečkou Lesley-Anne Down mali syna Jacka. Pred jeho poslednou ženou, ktorá priu ňom zostala až do jeho smrti bol tri roky ženatý s americkou novinárku Kelly Lange. Friedkin mal ešte jedného syna Cedrica, ktorého mal so svojou priateľkou austrálskou tanečnicou a choreografkou Jennifer Nairn-Smith v roku 1976.
