? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Skoršie raňajky a skoršia večera sú spojené s nižším indexom telesnej hmotnosti.
- Dlhší nočný pôst môže pomáhať telu lepšie spaľovať kalórie.
- Preskakovanie raňajok sa v štúdii neukázalo ako účinná stratégia chudnutia.
- Výskum patrí do oblasti takzvanej chrononutrície, ktorá skúma aj čas jedenia.
V dnešnom rýchlom svete sa rady o chudnutí často menia na komplikované zoznamy pravidiel. Počítanie kalórií, rôzne diéty, sledovanie makroživín. Najnovší výskum však naznačuje, že niekedy môže rozhodovať aj niečo oveľa jednoduchšie - čas, kedy jeme, píše portál ScienceAlert.
Vedci zo Barcelona Institute for Global Health (ISGlobal) analyzovali údaje o stravovaní a hmotnosti 7 074 ľudí vo veku 40 až 65 rokov. Zistili zaujímavý vzorec - ľudia, ktorí raňajkovali skôr, večerali skôr a medzi týmito jedlami nejedli, mali po piatich rokoch v priemere nižší index telesnej hmotnosti.
Index telesnej hmotnosti je číslo, ktoré lekári používajú na odhad, či má človek zdravú hmotnosť vzhľadom na svoju výšku. Skratka BMI znamená body mass index. Nie je to dokonalý ukazovateľ zdravia, ale stále patrí medzi najčastejšie používané.
Pomáhajú nám biologické hodiny tela
Vedci si myslia, že za výsledkami môže stáť niečo, čo máme všetci v sebe - cirkadiánny rytmus. Ide o biologické hodiny tela, ktoré fungujú približne v dvadsaťštyrihodinovom cykle a riadia napríklad spánok, hlad alebo energiu počas dňa.
„Naše výsledky, podobne ako iné nedávne štúdie, naznačujú, že predĺženie nočného pôstu môže pomôcť udržať zdravú hmotnosť, ak je spojené so skorou večerou a skorými raňajkami,“ hovorí epidemiologička Luciana Pons-Muzzo z ISGlobal.
Podľa vedcov môže skoršie jedenie lepšie ladiť s biologickými hodinami tela. V praxi to znamená, že organizmus môže efektívnejšie spaľovať kalórie a lepšie regulovať chuť do jedla. „Myslíme si, že je to preto, že jedenie skôr počas dňa je viac v súlade s cirkadiánnymi rytmami a umožňuje lepšie spaľovanie kalórií a reguláciu apetítu, čo môže pomôcť udržiavať zdravú hmotnosť,“ vysvetľuje Pons-Muzzo.
Zaujímavé návyky, jasný výsledok
Vedci analyzovali údaje pomocou viacerých štatistických metód a zohľadnili aj ďalšie faktory, napríklad vek alebo spánok. Zistili, že neskoršie raňajky a častejšie jedenie počas dňa boli spojené s vyšším indexom telesnej hmotnosti, zatiaľ čo dlhší nočný pôst súvisel s nižším indexom telesnej hmotnosti.
„Tieto súvislosti boli obzvlášť výrazné u žien pred menopauzou,“ uvádzajú autori štúdie. Výskumníci zároveň rozdelili účastníkov do skupín podľa stravovacích návykov. Jedna skupina bola zaujímavá najmä u mužov. Títo ľudia jedli prvé jedlo až po druhej hodine popoludní, mali približne sedemnásťhodinový nočný pôst, ale častejšie pili alkohol, fajčili alebo boli nezamestnaní.
Prekvapivé je, že preskakovanie raňajok sa v tejto skupine neprejavilo žiadnym výrazným efektom na telesnú hmotnosť. „To, čo sme pozorovali v podskupine mužov, ktorí praktizujú prerušovaný pôst tým, že preskakujú raňajky, je, že táto prax nemá žiadny vplyv na telesnú hmotnosť,“ hovorí epidemiologička Camille Lassale z ISGlobal.
Nepriama príčina a následok
Prerušovaný pôst je spôsob stravovania, pri ktorom človek určitý čas neje. Jednou z jeho foriem je práve nočný pôst, teda dlhšia prestávka medzi večerou a raňajkami. „Iné intervenčné štúdie u ľudí s obezitou ukázali, že táto taktika nie je z dlhodobého hľadiska účinnejšia ako jednoducho znížiť príjem kalórií,“ dodáva Lassale.
Treba však povedať, že štúdia nedokáže dokázať priamu príčinu a následok. Ukazuje len súvislosti medzi návykmi a hmotnosťou. Vedci predpokladajú, že za tým môže byť napríklad regulácia inzulínu, hormónu, ktorý pomáha telu spracovať cukor v krvi a ovplyvňuje aj ukladanie tuku.
Rolu môže zohrávať aj spánok, pretože správny rytmus jedenia môže pomôcť telu lepšie oddychovať. Samotný výskum patrí do relatívne nového vedeckého odboru nazývaného chrononutrícia. „Náš výskum je súčasťou vznikajúcej oblasti výskumu nazývanej chrononutrícia, ktorá sa zameriava nielen na to, čo jeme, ale aj na čas dňa a počet jedál,“ hovorí epidemiologička Anna Palomar-Cros z ISGlobal.
Jednoduché pravidlo
„Základom tohto výskumu je poznanie, že nezvyčajné vzorce príjmu potravy môžu byť v konflikte s cirkadiánnym systémom, teda súborom vnútorných hodín, ktoré riadia cyklus dňa a noci a fyziologické procesy, ktoré ho sprevádzajú.“
Štúdia bola publikovaná v magazíne International Journal of Behavioral Nutrition and Physical Activity. Ak sa tieto výsledky potvrdia aj v ďalších výskumoch, jednoduché pravidlo by mohlo znieť - večerať skôr, raňajkovať skôr a dopriať telu dlhšiu pauzu cez noc.
