Aj keď si to možno neuvedomuješ, každé ľudské telo vrátane tvojho obsahuje komplexnú komunitu biliónov mikroorganizmov, ktoré sú dôležité pre tvoje zdravie, kým si nažive. Tieto mikrobiálne symbionty nám pomáhajú tráviť potravu, produkujú základné vitamíny, chránia vás pred infekciou a slúžia mnohým ďalším dôležitým funkciám, pripomína The Conversation.
Na druhej strane mikróby, ktoré sú väčšinou sústredené vo vašich črevách, žijú v relatívne stabilnom, teplom prostredí so stálym prísunom potravy. Čo sa však stane s týmito symbiotickými spojencami, keď zomrieš?
Jennifer DeBruyn je profesorka environmentálnej mikrobiológie na University of Tennessee. „Ako environmentálna mikrobiologička, ktorá študuje nekrobióm – mikróby, ktoré žijú v rozkladajúcom sa tele, na ňom a okolo neho – som bola zvedavá na naše posmrtné mikrobiálne dedičstvo.”
Mnohí si myslia, že mikróby zomierajú spolu s nimi. Koniec koncov, dáva to zmysel - akonáhle sa telo rozpadne, mikróby sa dostanú do prostredia a neprežijú v skutočnom svete.
„V našej nedávno publikovanej štúdii zdieľame s mojím výskumným tímom dôkazy o tom, že nielenže vaše mikróby naďalej žijú aj po vašej smrti, ale v skutočnosti hrajú dôležitú úlohu pri recyklácii vášho tela, aby mohol prekvitať nový život,” odhaľuje DeBruyn.
Mikrobiálny život po smrti
Keď zomrieš, tvoje srdce prestane cirkulovať krv, ktorá prenášala kyslík do celého tela. Bunky zbavené kyslíka sa začnú tráviť v procese nazývanom autolýza. Enzýmy v týchto bunkách – ktoré normálne trávia sacharidy, bielkoviny a tuky na energiu alebo rast kontrolovaným spôsobom – začnú pôsobiť na membrány, bielkoviny, DNA a ďalšie zložky, ktoré tvoria bunky.
Produkty tohto bunkového rozpadu sú vynikajúcou potravou pre tvoje symbiotické baktérie a bez toho, aby ich tvoj imunitný systém a stabilný prísun potravy z tráviaceho systému držal pod kontrolou, sa obracajú na tento nový zdroj výživy.
„Črevné baktérie, najmä trieda mikróbov nazývaných Clostridia, sa šíria vašimi orgánmi a trávia vás zvnútra von v procese nazývanom hniloba. Bez kyslíka v tele sa vaše anaeróbne baktérie spoliehajú na procesy produkujúce energiu, ktoré nevyžadujú kyslík, ako je fermentácia. Tieto vytvárajú zreteľne zapáchajúce plyny podpisujúce sa na rozklade,” vysvetľuje.
Mikróby sa evolučne vyvinuli a podobne ako potkany na potápajúcej sa lodi, aj ony budú musieť čoskoro opustiť svojho hostiteľa a prežiť vo svete dostatočne dlho na to, aby si našli nového hostiteľa na kolonizáciu. Využitie uhlíka a živín v tvojom tele im umožňuje zvýšiť ich počet. Väčšia populácia znamená vyššiu pravdepodobnosť, že aspoň niekoľko z nich prežije v drsnejšom prostredí a úspešne nájde nové telo.
Mikrobiálna invázia
Možno to znie nechutne, ale ak si pochovaný v zemi, tvoje mikróby sa spláchnu do pôdy spolu s masou rozkladajúcich sa tekutín po rozpade tela. Vstupujú do úplne nového prostredia a stretávajú sa s úplne novou mikrobiálnou komunitou v pôde.
„Miešanie alebo koalescencia dvoch odlišných mikrobiálnych spoločenstiev sa v prírode často vyskytuje. Ku splynutiu dochádza, keď korene dvoch rastlín rastú spolu, keď sa odpadová voda vypúšťa do rieky alebo dokonca keď sa dvaja ľudia bozkávajú.”
Výsledok tohto miešania závisí od mnohých faktorov. Mikróby sú doslova v šoku - veď teplé prostredie tvojho tela so stálym prísunom potravy sa mení na premenlivé a drsné prostredie pôdy s veľkými výkyvmi teploty, vlhkosti a živín. Okrem toho pôda už hostí výnimočne rozmanitú mikrobiálnu komunitu plnú rozkladačov, ktorí sú dobre prispôsobení tomuto prostrediu a pravdepodobne by prekonali všetkých nováčikov.
„Je ľahké predpokladať, že vaše mikróby vymrú, keď sa dostanú mimo tela. Predchádzajúce štúdie môjho výskumného tímu však ukázali, že podpisy DNA mikróbov spojených s hostiteľom možno zistiť v pôde pod rozkladajúcim sa telom, na povrchu pôdy a v hroboch ešte mesiace alebo roky po tom, ako sa mäkké tkanivá tela rozložia.”
To vyvolalo otázku, či sú tieto mikróby stále živé a aktívne, alebo či sú iba v nečinnom stave a čakajú na ďalšieho hostiteľa. Najnovšia štúdia naznačuje, že tvoje mikróby nežijú len v pôde, ale spolupracujú aj s pôvodnými pôdnymi mikróbmi, aby pomohli rozložiť tvoje telo.
„V laboratóriu sme ukázali, že miešanie pôdy a rozkladných tekutín naplnených mikróbmi spojenými s hostiteľom zvýšilo rýchlosť rozkladu nad rámec samotných pôdnych spoločenstiev. Zistili sme tiež, že mikróby spojené s hostiteľom zvýšili cyklus dusíka. Dusík je základnou živinou pre život, ale väčšina dusíka na Zemi je viazaná ako atmosférický plyn, ktorý organizmy nedokážu využiť,” vysvetľuje odborníčka.
Tieto nové zistenia naznačujú, že naše mikróby pravdepodobne zohrávajú úlohu v tomto recyklačnom procese premenou veľkých molekúl obsahujúcich dusík, ako sú proteíny a nukleové kyseliny, na amónium. Nitrifikačné mikróby v pôde potom môžu premeniť amónium na dusičnany.
Ďalšia generácia života
Recyklácia živín z detritu alebo neživej organickej hmoty je kľúčovým procesom vo všetkých ekosystémoch. V suchozemských ekosystémoch rozklad mŕtvych zvierat alebo zdochlín podporuje biodiverzitu a je dôležitým článkom v potravinových sieťach.
Živé zvieratá sú prekážkou pre cykly uhlíka a živín v ekosystéme. Počas svojho života pomaly akumulujú živiny a uhlík z veľkých oblastí krajiny a potom ich uložia naraz na malé, lokalizované miesto, keď zomrú.
„Jedno mŕtve zviera môže podporovať celú vyskakujúcu potravinovú sieť mikróbov, pôdnej fauny a článkonožcov, ktorí sa živia zdochlinami. Lovci hmyzu a zvierat pomáhajú ďalej prerozdeľovať živiny v ekosystéme. Rozkladacie mikróby premieňajú koncentrované zásoby organických molekúl bohatých na živiny z našich tiel na menšie, biologicky dostupnejšie formy, ktoré môžu iné organizmy využiť na podporu nového života,” hovorí DeBruyn.
Nie je nezvyčajné vidieť prekvitať rastlinný život v blízkosti rozkladajúceho sa živočícha, čo je viditeľný dôkaz, že živiny v telách sa recyklujú späť do ekosystému. „To, že naše vlastné mikróby hrajú dôležitú úlohu v tomto cykle, je jeden mikroskopický spôsob, akým žijeme po smrti,” dodáva na záver.
