Ako ukazuje štúdia zverejnená v Nature Communications, dážďovky v pôde prispievajú k zvýšenej celosvetovej produkcii obilnín až 6,5 percentami. Ak by sa priemerný bochník chleba rozkrojil na 15 krajcov, priamo by sa podieľali na vzniku jedného z nich.
„Pôda je veľmi zložitý biotop, ale vynaložilo sa len veľmi málo úsilia pochopiť, čo táto biodiverzita znamená pre naše globálne výnosy plodín,“ povedal vedúci výskumu Steven Fonte z Colorado State University. „Toto je prvé úsilie, o ktorom som si vedomý, že sa snaží zobrať jeden kúsok pôdnej biodiverzity a povedať: ‘OK, toto je jeho hodnota, toto nám dáva v celosvetovom meradle.“
Činnosť dážďoviek zvyšuje aj produkciu strukovín (sója, hrach, cícer a šošovica) o asi 2,3 percenta. Strukoviny sú menej závislé od týchto pôdnych bezstavovcov, pretože dokážu fixovať v pôde vzdušný dusík, uviedli vedci.
Rozklad organickej hmoty a prevzdušnenie pôdy dážďovkami sprístupňuje živiny aj pre menšie organizmy a pomáha to tiež pôde zachytávať a zadržiavať vodu. Úloha dážďoviek pre lepší rast rastlín je už dlhodobo známy, podrobnejšie údaje však až do najnovšieho výskumu neboli vyčíslené.
Výskumníci analyzovali vplyv pôdnych červov na produkciu obilnín a strukovín prekrytím máp vlastností pôdy a výnosov plodín s globálnym atlasom množstva dážďoviek.
Dážďovky prispievajú k lepšej úrode proporcionálne viac v oblastiach globálneho juhu: 10 percentami úrody obilia v subsaharskej Afrike a 8 percentami v Latinskej Amerike a Karibiku. Tamojší farmári sa menej spoliehajú na umelé hnojivá a pesticídy, a väčšmi používajú hnoj a hnijúce organické látky, čo pomáha zvyšovať početnosť dážďoviek.
„Pôda je stále obrovská čierna skrinka, ktorej úplne nerozumieme,“ povedal Fonte. „Táto práca pomáha ukázať, že existuje veľa príležitostí, ktoré tak trochu ignorujeme,“ dodal.