Staroveký Egypťan, ktorého život a vplyv vo vtedajšom štáte českí vedci skúmajú, sa volal Ptahšepses. Žil v dobe 25. a 24. storočia pred Kristom, takže videl, ako vznikajú slávne pyramídy, a slúžil najskôr rovno šiestim panovníkom. Dožil sa minimálne 65 rokov, na jeho dobu nevídaného veku, píše Ivana Faryová z portálu iDnes.
Vo vtedajšom štáte mal mimoriadne úradnícke postavenie a moc. Bol taký významný, že ako prvý hodnostár v egyptskej histórii dostal za manželku dcéru panovníka, hoci sám nepochádzal z kráľovského rodu.
Veľa vecí o ňom už dlho vieme, pretože jeho hrobku v Sakkáre čiastočne odhalil takmer pred 160 rokmi francúzsky archeológ Auguste Mariette. Lenže potom, čo z Ptahšepsesovej kultovej kaplnky vyzdvihol monumentálne nepravé dvere a preklad pôvodne umiestnený nad vchodom do kultovej kaplnky, nechal hrobku zasypať. Znova na dlho zmizla pod nánosmi piesku Západnej púšte. Tak to jednoducho vtedy chodilo.
Jeden z najväčších objavov
Až vlani a tento rok na jar sa v hrobke začalo dôkladne pracovať. „Bolo to náročné pátranie trvajúce niekoľko rokov. K znovuobjaveniu hrobky Ptahšepsesa v roku 2022 viedlo detailné satelitné snímkovanie oblasti a štúdium starých máp,“ hovorí riaditeľ českej archeologickej koncesie v Egypte Miroslav Bárta.
„Bola tak znovuobjavená hrobka muža, ktorý zmenil beh egyptských dejín. Aj preto predstavuje jeden z najväčších objavov expedície v poslednej dobe,“ dodáva Bárta, ktorý sa ako jediný český vedec súčasnosti stal členom prestížnej Americkej akadémie umení a vied. Slávnostné vymenovanie ho čaká tento týždeň v Bostone.
Obe pamiatky z Ptahšepsesovej hrobky, ktoré Mariette kedysi vyzdvihol, sú dnes vystavené v Britskom múzeu. Najmä takzvané nepravé dvere sú mimoriadne cenné, pretože je na nich zaznamenaný obsiahly a unikátny životopis Ptahšepsesovej úradníckej kariéry. Rozpráva o jeho vzdelaní na dvore posledného gízskeho vládcu Menkaurea a o jeho sobáši s Userkafovou dcérou, princeznou Chamaat. Userkaf bol zakladateľom piatej dynastie slnečných kráľov.
„Už táto zmienka naznačuje, že Ptahšepses je prvým známym úradníkom nekráľovského pôvodu v egyptskej histórii, ktorému sa dostalo výsady oženiť sa s kráľovskou dcérou. Na preklade je navyše odkaz na jeden z najstarších dokladov kultu boha Usíra. A to robí úradníka Ptahšepsesa ešte výnimočnejším, pretože práve jemu možno pripísať myšlienku zavedenia slávneho boha egyptského posmrtného života do egyptského panteónu,“ vysvetľuje Bárta.
Najpozoruhodnejší objav poslednej doby
Samotnú hrobku je možné datovať do doby vlády panovníka Niuserrea. Vzhľadom na Ptahšepsesov politický, historický a náboženský význam sa tak hrobka stáva jedným z najpozoruhodnejších objavov egyptskej archeológie za poslednú dobu. Predstavuje aj dôležitý chýbajúci článok medzi relatívne malými mastabami s jedinou kultovou kaplnkou a rozsiahlymi rodinnými hrobkami, ako je susedná Tijova hrobka postavená zhruba v rovnakom čase.
V priebehu vykopávok českí egyptológovia Ptahšepsesovu hrobku celú odkryli a zdokumentovali. Ide o rozsiahlu, 42 metrov dlhú a 22 metrov širokú nadzemnú časť mastaby, ktorá zahŕňala dobre zachovanú kaplnku s maľovanou výzdobou vo vchode, dva serdáby (miestnosti pre sochy majiteľa) a dlhú prístupovú chodbu. „Mastaba je skutočne monumentálna, dosahuje ešte dnes výšku viac ako štyri metre,“ uvádzajú egyptológovia.
Tento rok na jar, pri druhej archeologickej sezóne, preskúmali vlastnú pohrebnú komoru. Vchádzalo sa do nej zalomenou zostupnou chodbou vedúcou ku vchodu s obrovským vápencovým blokovacím kameňom na pôvodnom mieste.
Objav Ptahšepsesovej múmie
Samotná pohrebná komora bola už v staroveku vykradnutá, ale stále sa v nej nachádzali časti pôvodnej pohrebnej výbavy vrátane keramiky, zvyškov votívnych darov, kanopických nádob a mumifikovanej ryby, ktoré predstavujú prvý doklad svojho druhu. A navyše – v čiastočne otvorenom sarkofágu bola kompletná múmia hodnostára, ktorý stále ležal na chrbte.
„Múmia poskytuje nové dôležité údaje o vývoji mumifikácie v období pyramíd Starej ríše. Egyptskí antropológovia múmiu preskúmali a výsledky analýzy potvrdzujú pomerne vysoký vek predpokladaný u Ptahšepsesa na základe jeho životopisu na nepravých dverách. Podľa neho žil v čase vlády šiestich kráľov neskoré 4. a 5. dynastie: Menkaurea, Šepseskafa, Userkafa, Sahurea, Neferirkarea a Niuserea. A v skutočnosti podľa antropológov muž v sarkofágu zomrel vo veku najmenej 65 rokov, čo je na jeho dobu úctyhodný vek,“ poznamenal Bárta a dodal: „Výskum stále pokračuje a je pravdepodobné, že dôjde k ďalším objavom vrhajúcim nové svetlo na Ptahšepsesovu rodinu a dobu.“
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
