Aj vtáky môžu mentálne cestovať v čase.Canva/
StoryEditor

Vedci zistili, že niektoré vtáky dokážu mentálne cestovať v čase. Túto schopnosť majú aj naši domáci miláčikovia

Viktória Revajová09.06.2024., 11:00h

Zvieratá majú oveľa horšiu pamäť ako my ľudia. Nová vedecká štúdia však odhalila, že niektoré druhy vtákov sú na tom lepšie ako sa predpokladalo.

Lajkuj Brainee.sk na

Dokážeš si spomenúť, čo si mal včera na obed alebo s kým si sa tento týždeň stretol? Schopnosť zapamätať si veci, ktoré sa nám stali v minulosti, ale najmä vybaviť si malé náhodné detaily je charakteristickým znakom toho, čo psychológovia nazývajú epizodická pamäť.

Táto schopnosť je príznačná najmä pre ľudí. Disponujú ňou len určité druhy zvierat. Nová štúdia uverejnená v časopise PLOS One naznačuje, že ju má aj istý druh vtákov.

image

Vedci našli pozostatky bizarného tvora, ide o doteraz nepoznaný druh zvieraťa. Prirovnávajú to k objavu novej civilizácie

Nie je pamäť ako pamäť

Odborníci pri dlhodobej pamäti rozlišujú medzi sémantickou a epizodickou. Kým pri sémantickej ide o zapamätávanie si slov a pojmov, ich vlastností a vzájomných vzťahov, epizodická pamäť slúži na uchovanie a vybavenie si udalostí.

Podľa Jamesa Daviesa, hlavného autora štúdie zahŕňa konkrétne detaily, ktoré sa nám vryli do pamäte. „Zahŕňa to aj iné druhy detailov, ktoré tvoria tento zážitok, ako sú zvuky, pohľady, dokonca aj vaše myšlienky alebo vaša nálada v danom čase,“ vysvetlil pre portál CNN.

„Často je užitočné myslieť na epizodickú pamäť ako na zapamätávanie, zatiaľ čo sémantická pamäť je len poznanie,“ dodal Davies, ktorý je doktorandom psychológie na univerzite Cambridge.

Epizodická pamäť je neoddeliteľnou súčasťou toho, ako väčšina ľudí prežíva svet. Vedci sa už niekoľko desaťročí snažia zistiť, či túto vlastnosť majú aj zvieratá. 

image

Choroby neobchádzajú ani psov. Ako im zabrániť?

Majú ju aj psy

V minulosti už výskumy odhalili, že schopnosť zapamätať si náhodné detaily majú napríklad holuby alebo sépie. Štúdia z roku 2016 potvrdila, že ju majú dokonca aj psy.

Naši štvornohí miláčikovia si podobne ako my dokážu uchovávať spomienky spojené s konkrétnym časom a miestami. Je však otázne aké množstvo spomienok a na akú dlhú dobu si ich dokážu uchovať.

Inteligentné krkavce

Viaceré výskumy v minulosti dokázali, že krkavce sú mimoriadne inteligentné zvieratá. V roku 1998 doktorka Nicola Clayton vymyslela experiment, pomocou ktorého možno hľadať dôkazy o epizodickej pamäti u vtákov. Protokol "čo, kedy, kde" sa stal štandardom medzi vedcami, ktorí študujú pamäť zvierat.

Davies sa však rozhodol použiť celkom novú metódu. „Ak používate iba jednu metodiku, potom je v tejto metóde potenciálne chyba,“ hovorí Davies. „Ak používate viacero rôznych metodológií, ktoré testujú tú istú vec celkom odlišnými spôsobmi, vedie to k oveľa presvedčivejším dôkazom,“ vysvetlil.

image

Smrtiace horúčavy. Kvôli teplu padajú na mexickom pobreží mŕtve opice priamo zo stromov

Zamerali sa na detaily

Davies teda navrhol nový prístup, pomocou ktorého skúmal epizodickú pamäť Sojky euroázijskej. Nový prístup vychádzal z konceptu náhodnej pamäte. „Myšlienkou je, že s ľudskou epizodickou pamäťou si pamätáme detaily udalostí, ktoré v tom čase neboli nevyhnutne relevantné pre nič. Aktívne sme sa to nesnažili zapamätať. Ale ak by sa vás na to o pár dní neskôr spýtali, možno si na tieto detaily spomeniete,“ objasnil princíp metódy.

Je to zdanlivo nepodstatná informácia, ktorú si človek vedome neuložil do pamäti. Tento aspekt epizodickej pamäte sa niekedy označuje ako "mentálne cestovanie v čase".

Aby vedci zistili, či sú sojky euroázijské schopné mentálne cestovať v čase, pracovali s vtákmi, ktoré boli vycvičené na to, aby našli jedlo ukryté pod pohármi. Davies postavil rad štyroch rovnakých červených plastových pohárov a umožnil vtákom, aby ho pozorovali, ako vkladá kúsok jedla pod jeden z pohárov. Sojky si potom museli spomenúť, pod ktorým pohárom sa jedlo skrývalo. To bolo pre ne dosť jednoduché.

image

Príroda si vždy nájde cestu: Stratené kalifornské jazero sa obnovilo po vyše stovke rokov. Opäť mu však hrozí zánik

V ďalšom kroku experimentu však urobil malé zmeny vo vzhľade pohárov. Napríklad pridal nálepky alebo farebné šnúrky, ale opäť skryl jedlo pod rovnakým pohárom v zostave. Pre vtáka, ktorý hľadá pochúťku, boli tieto šnúrky a nálepky zdanlivo nedôležité vedľajšie informácie. V tomto bode sa museli sojky opäť zamerať iba na polohu pohára, aby jedlo našli.

V záverečnej fáze experimentu sa tieto malé detaily zdobenia pohárov stali dôležité. Davies totiž zmenil polohu pohárov tak, aby sa vtáky už nemohli spoliehať na kedysi zásadnú informáciu o tom, ktorý pohár v rade obsahuje potravu. Pochúťky boli medzičasom odstránené z pohárov, aby sa vylúčila možnosť, že vtáky len našli potravu podľa pachu. Po 10-minútovej prestávke však sojky stále dokázali nájsť poháre s pochúťkami.

To naznačuje, že vtáky si zapamätali zdanlivo nedôležitý detail a dokázali si ho vybaviť, vďaka čomu boli schopné úlohu splniť. Zdá sa, že sojky sa vo svojich spomienkach vracajú do istých momentov podobne ako ľudia.

image

Vedci zistili, že ľudské mozgy sú čoraz väčšie. Je to však pre nás dobrá alebo zlá správa?

Pomôže pri liečbe Alzheimerovej choroby?

Profesor psychologických a mozgových vied z univerzity v Indiane Jonathon Crystal hovorí, že štúdie, ako je táto sú dôležité čiastočne kvôli ich potenciálnej úlohe v oblasti výskumu ľudskej pamäte.

„Veľkou chorobou pamäti je Alzheimerova choroba a samozrejme, najviac oslabujúcim aspektom Alzheimerovej choroby je hlboká strata epizodickej pamäte,“ hovorí. Keďže lieky na Alzheimerovu chorobu vždy podstupujú testovanie na zvieratách predtým, ako sa dostanú k testovaniu na ľuďoch, je dôležité, aby vedci dokázali preniknúť do toho, či tieto lieky skutočne ovplyvňujú druh spomienok, ktoré pacienti s Alzheimerovou chorobou strácajú, upozornil.

menuLevel = 3, menuRoute = notsorry/news/veda, menuAlias = veda, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
18. jún 2024 12:39