Denné snívanie je súčasť našej každodennej vedomej skúsenosti. Zaberá veľkú časť nášho bdelého života, v priemere asi 30 percent času. Táto činnosť môže byť v niektorých prípadoch veľmi užitočná. Nielen, že môže byť zdrojom potešenia a spôsobom, ako zmierniť nudu. Výskumy ukazujú, že naša schopnosť mentálne uniknúť z prítomnosti môže tiež podporiť kreativitu, riešiť problémy či slúžiť ako liek proti osamelosti.
Odhaduje sa však, že až 2,5 percent dospelých to s tým snívaním preháňa. Tento typ nadmerného snívania je definovaný ako „maladaptívne snívanie“. Ľudia, ktorí trpia poruchou maladaptívneho snívania sa nutkavo zapájajú do živých fantázií a zápletiek tak nadmerne, že to narúša ich schopnosť fungovať v každodennom živote, uvádza the Conversation.
Na rozdiel od typických snov, ktoré sú vo väčšine prípadov prchavé a môžu trvať len niekoľko sekúnd, maladaptívni ľudia môžu stráviť v jednom sne aj niekoľko hodín. Podľa jednej štúdie boli takýto ľudia schopní snívať v priemere aspoň polovicu svojho bdelého času. Vo väčšine prípadov sú ponorení do zámerne vybudovaných fantastických svetov. Tieto vynájdené svety sú často bohaté a fantastické, so zložitými zápletkami a zložitými dejmi, ktoré sa vyvíjajú mnoho rokov.
Fantazijné svety maladaptívnych osôb sú živé a obohacujúce a potreba pokračovať vo fantázii môže byť nutkavá až návyková. Pre väčšinu z nich je tiež ťažké zastaviť alebo dokonca znížiť množstvo času, ktorý strávia snívaním.
Uprednostňovanie trávenia času v alternatívnych, vymyslených realitách na úkor fyzických a sociálnych potrieb môže spôsobiť problémy v práci, v škole a pri udržiavaní blízkych vzťahov. Mnoho ľudí s maladaptívnym snívaním uvádza, že zažívajú psychické utrpenie, problémy so spánkom a pocity hanby.
Je dôležité poznamenať, že pohlcujúce snívanie a živá fantázia nie sú automaticky negatívne. To, čo robí snívanie „zlým“ je, keď je ťažké ho ovládať. Keď čas na snívanie má prednosť pred skutočným životom a keď nutkanie snívať zasahuje do dôležitých životných cieľov a vzťahov.
Výskumníci sa domnievajú, že ľudia, ktorí zápasia s maladaptívnym snívaním, môžu mať vrodenú schopnosť pohlcujúcich fantázií. Mnohí objavia túto schopnosť už v ranom detstve, kedy fantázie a denné sny používajú na reguláciu úzkosti. Vytvorením vnútorného pohodlného sveta sú schopní uniknúť z reality.
Snívanie môže odvrátiť pozornosť od nepríjemnej reality, čo môže pomôcť vyrovnať sa s traumou, ťažkými životnými udalosťami alebo sociálnou izoláciou. Toto však môže viesť k začarovanému kruhu. V mnohých ohľadoch sa denné snívanie stáva totiž návykovým správaním, ktoré poháňa práve tie problémy, ktoré malo zmierniť. Možno nie je prekvapením, že maladaptívne snívanie má tendenciu sa vyskytovať spolu s inými poruchami, z ktorých najbežnejšie sú ADHD, úzkosť či depresia.
Hoci maladaptívne snívanie priťahuje čoraz väčšiu pozornosť v online svete, v psychiatrických diagnostických príručkách ešte nie je formálne uznané. Skutočnosť, že maladaptívne snívanie nie je uznané ako psychiatrický stav, tiež znamená, že vieme málo o možnostiach liečby. Existuje jedna zdokumentovaná prípadová štúdia publikovaná v researchgate, ktorá ukazuje, že 25 ročný muž dokázal skrátiť čas strávený snívaním na polovicu. Z takmer troch hodín denne na menej ako hodinu a pol.
Dúfame, že s rastúcim poznaním a pochopením maladaptívneho snívania bude pre trpiacich k dispozícii viac možností liečby. Do vtedy snívajte s rozumom.
