Kto z nás nepozná tie hrozné prebdené noci, kedy nie a nie zaspať. Často sa spánok podceňuje a ľudia si ho nedoprajú pre svoju vyťaženosť alebo z iných dôvodov. Okrem toho, že cez deň trpíš únavou, nič sa ti nechce a je to záťaž pre organizmus, nedostatok spánku môže spôsobiť, že budeš viac sebecký voči svojmu okoliu.
Neochota pomáhať
Nový výskum, ktorý bol publikovaný v časopise PLOS Biology, tvrdí, že nedostatok spánku ovplyvňuje pravdepodobnosť, či človek niekomu pomôže. Vedci z Kalifornskej univerzity v Berkeley vykonali v Spojených štátoch tri štúdie, ktoré sa zaoberali sebeckým správaním pri nedostatku spánku.
Analyzovali zmeny v nervovej aktivite a správaní v prospech iných a zistili, že zmeny sa dejú aj po malej strate spánku. Výskum viedli vedkyňa Ben Simonová a profesor neurovedy a psychológie Matthew Walker. Ich výsledky boli prekvapivé.
„Aj hodina straty spánku bola viac než dostatočná na to, aby ovplyvnila voľbu pomôcť druhému. Keď ľudia stratia jednu hodinu spánku, je to jasný zásah do našej vrodenej ľudskej láskavosti a našej motivácie pomáhať iným ľuďom v núdzi,“ vyjadrila sa Ben Simonová na portáli CNN.
Sledovali aj správanie mozgu
Druhá štúdia sa venovala mozgu. Výskumníci pomocou magnetickej rezonancie sledovali mozgovú aktivitu 24 ľudí po ôsmich hodinách spánku a po noci bez spánku. Výsledok hovorí, že prosociálna neurónová sieť (oblasť mozgu spojená s teóriou mysle) bola po nedostatku spánku menej aktívna.
Teória mysle je schopnosť brať do úvahy potreby, stavy a emócie iných ľudí, ktorá sa zvyčajne rozvíja už v ranom detstve spolu so socializáciou. „Ukázalo sa, že spánok neustále ovplyvňuje našu náladu a kognitívne funkcie, a teda pravdepodobne ovplyvňuje aj to, ako sa správame k ostatným ľuďom,“ vyjadrila sa doktorka Ivana Rosenzweigová, lekárka na spánok a konzultantka neuropsychiatra.
Dôležitá je kvalita
Tretia štúdia sa venovala meraniu spánku viac ako sto ľudí počas troch až štyroch nocí. Vedci zistili, že kvalita spánku je dôležitejšia ako kvantita, pokiaľ ide o meranie sebectva. Tím hodnotil úroveň sebectva na základe dotazníkov, ktoré účastníci štúdie vypĺňali.
„Kvantita a kvalita spánku zvyčajne ovplyvňujú emocionálne a sociálne správanie, takže tím očakával účinok oboch,“ povedala Simonová. „Tieto zistenia by mohli naznačovať, že akonáhle trvanie spánku presiahne nejakú základnú nominálnu hodnotu, potom sa zdá, že kvalita spánku je najdôležitejšia pre pomoc a podporu našej túžby pomáhať iným ľuďom,“ pokračuje.
Nedostatok spánku je ako epidémia
Viac ako polovica ľudí v rozvinutých krajinách tvrdí, že počas pracovného týždňa nemajú dostatok spánku, čo Walker nazval ako „globálna epidémia straty spánku“. Rozsiahly výskum už v minulosti ukázal spojenie s poruchami duševného zdravia, ako je úzkosť a depresia, ale aj s fyzickými chorobami, ako je cukrovka či obezita.
„Teraz, keď sú čoraz viac dostupné dôkazy o jeho negatívnom vplyve na sociálne správanie, môže to mať dôsledky pre dnešnú spoločnosť,“ dodal Walker.
Simonový a Walker veria, že ich výskum pomôže ľuďom dopriať si celú noc spánku bez rozpakov či strachu z toho, že budú považovaní za lenivých. „Strata spánku radikálne mení to, ako sme sociálne, emocionálne bytosti, o čom by ste mohli tvrdiť, že je samotnou podstatou ľudskej interakcie a čo znamená žiť plnohodnotnú a zmysluplnú ľudskú existenciu,“ pokračuje Walker.
