„Ustavične silnie vojenský a politický tlak Západu a na to musíme reagovať. Neraz som hovoril, že my sme nezačali takzvanú vojnu na Ukrajine. Naopak, my sa ju snažíme zakončiť,“ povedal Putin vo svojom prejave na konferencii diskusného klubu Valdaj v čiernomorskom letovisku Soči, píše portál iDnes.
„Arogancia Západu“ podľa Putina spočíva v nastoľovaní hegemónie, a to vojenskej, politickej, ekonomickej a „dokonca aj morálnej“. Rusko sa vraj ale nemieni riadiť cudzími záujmami, viesť si podľa „pravidiel“ diktovaných Západom, a podriaďovať sa „varovaniam od hegemónov“.
Putin počas diskusie vyhlásil, že ukrajinské vojská od tohtoročného 4. júna stratili už viac ako 90-tisíc ľudí. „To sú nezvratné straty,“ povedal ruský prezident s tým, že Ukrajinci prišli aj o 557 tankov a takmer 1 900 obrnených vozidiel rôzneho typu. Takéto tvrdenie nemožno nezávisle overiť. Ukrajina ani Rusko vlastné straty neuvádzajú, len odhady strát nepriateľa.
„V septembri Putin vyhlásil, že Ukrajina prišla o 18-tisíc obrnených vozidiel. V októbri tento počet znížil na devätinu,“ poznamenal server Meduza, pôsobiaci z lotyšského exilu. Upozornil, že Putinovo tvrdenie o 18-tisíc ukrajinských obrnencoch, zničených od zahájenia protiofenzívy, vyslovené na ekonomickom fóre vo Vladivostoku 12. septembra, výrazne prevyšovalo údaje, ktoré uvádza ruské ministerstvo obrany o ukrajinských stratách od rozpútania vojny.
Podľa analytikov, oslovených serverom Agenstvo, disponovali ukrajinské sily počas vojny celkom 14 100 obrnenými vozidlami, čo bolo o 3 900 menej, než o koľko podľa Putinovho septembrového vyjadrenia ukrajinská armáda prišla len od začiatku protiofenzívy, dodala Meduza.
„Odesa je ruské mesto,“ zaznelo v diskusii
Putin divákov v sále uisťoval, že Rusko nepotrebuje cudzie územie, hoci to bol on, kto dal pritom vlani v septembri pokyn k anexii ďalších štyroch ukrajinských regiónov. Moskva už na jar 2014 anektovala ukrajinský polostrov Krym.
„Ukrajinská kríza nie je konfliktom o územie. Rusko je najväčšia a najrozľahlejšia krajina na svete. Nemáme žiadny záujem, pokiaľ ide o dobývanie akýchkoľvek území, veď ešte stále musíme rozvíjať Sibír, východný Sibír a Ďaleký východ. Nie je to územný konflikt, a dokonca nie je ani o nastolení regionálnej geopolitickej rovnováhy. Otázka je oveľa širšia a zásadnejšia. Ide o princípy, na ktorých bude založené nové usporiadanie sveta,“ zdôraznil Putin.
V debate na otázku maďarského novinára ale vyhlásil, že „Odesa je samozrejme ruské mesto, ale trošku židovské. Ale len trošku“. Portál Meduza poznamenal, že ten istý novinár sa Putina pýtal pred rokom, či mu odporučí návštevy Odesy budúci rok v lete, alebo za dva roky, a či bude potrebovať ukrajinské alebo ruské vízum.
Putin mu vtedy odpovedal, že radí Odesu navštíviť „čo najskôr“, ale potom dodal, že samozrejme žartuje. „Odesa môže byť jablkom sváru aj symbolom riešenia konfliktov a symbolom nájdenia nejakého riešenia všetkého, čo sa teraz deje,“ dodal.
Hoci vojna proti Ukrajine pokračuje 589. dňom, Putin zostáva presvedčený, že Rusko dosiahne svoj cieľ. „Máme svoje pochopenie, čo a ako sa vyvíja, chápeme, kde a čo musíme urobiť, kde a čo musíme pridať. Pokojne kráčame na dosiahnutie svojich cieľov a som presvedčený, že dosiahneme realizáciu úloh, ktoré sme si stanovili,“ povedal. Čo je ruským cieľom ale nespresnil.
Rusko sa chváli Burevestnikom a Sarmatom
Ruský prezident nevylúčil, že by Rusko mohlo po troch desaťročiach obnoviť jadrové skúšky a že by mohlo odstúpiť od ratifikácie zmluvy o ich všeobecnom zákaze.
Oznámil tiež, že Rusko úspešne vyskúšalo medzikontinentálnu strelu s plochou dráhou letu a s jadrovým pohonom Burevestnik, ktorej schopnosti označil za bezkonkurenčné. Strela schopná niesť jadrovú hlavicu by podľa ruských vojakov nemala byť zachytiteľná súčasnými i budúcimi systémami protiraketovej a protivzdušnej obrany.
Putin tiež ohlásil dokončenie vývoja „superťažkej“ medzikontinentálnej rakety Sarmat, ktorá by mala byť v najbližšej dobe zaradená do výzbroje. Šéf Kremľa povedal, že akýkoľvek útok na Rusko by v zlomku sekundy vyvolal odvetu v podobe stoviek jadrových striel, ktorých úder by žiadny nepriateľ nemohol prežiť. „Myslím, že nikoho so zdravým rozumom a jasnou pamäťou nenapadne použiť jadrové zbrane proti Rusku,“ povedal.
„História Západu je kronika nekonečnej expanzie,“ tvrdí Putin
Za začiatok ukrajinského konfliktu šéf Kremľa opäť označil dianie v Kyjeve na prelome rokov 2013 a 2014, ktoré označil za „krvavý a protiústavný“ a Západom organizovaný štátny prevrat. Západní diplomati sa vtedy snažili krízu urovnať sprostredkovaním dohody medzi proruským prezidentom Viktorom Janukovyčom a opozičnými demonštrantami, ktorí ale po streľbe policajtov do davu dohodu odmietli a Janukovyča zvrhli.
Zvrhnutý prezident utiekol do Ruska, ktoré vzápätí anektovalo Krym a rozpútalo povstanie separatistov na východnej Ukrajine. Vlani vo februári potom začala Moskva rozsiahlu vojenskú agresiu voči susednej krajine, ktorú Putin zdôvodňoval snahou o „denacifikáciu“ krajiny. Ukrajina sa odvtedy s rozsiahlou západnou pomocou bráni.
V telách obetí havárie lietadla s Prigožinom sa našli úlomky granátov
Augustový pád lietadla, na ktorého palube bol aj zakladateľ žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, nespôsobil vonkajší zásah, vyhlásil vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin. Dodal však, že v telách obetí havárie sa našli úlomky ručných granátov.
„Šéf vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie (Sledkom) mi pred niekoľkými dňami podal správu. V telách obetí leteckého nešťastia sa našli úlomky ručných granátov. K žiadnemu vonkajšiemu zásahu do lietadla nedošlo - to je už potvrdený fakt,“ uviedol Putin na stretnutí Valdajského medzinárodného diskusného klubu v Soči.
Podľa denníka The Guardian tým ruský prezident zrejme vyvrátil tvrdenia nemenovaných amerických predstaviteľov, ktorí krátko po havárii uviedli, že podľa nich bolo lietadlo zostrelené. Ako píše agentúra AP, Putin poznamenal, že vyšetrovanie stále prebieha.
Neuviedol, čo bolo príčinou havárie, avšak z jeho vyhlásenia by mohlo vyplývať, že lietadlo sa zrútilo v dôsledku náhodného výbuchu granátu. Samotní vyšetrovatelia o príčine pádu lietadla dosiaľ verejne neinformovali. Prigožin (62) zahynul 23. augusta pri havárii lietadla v Tverskej oblasti na západe Ruska.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.