Zdražovanie sa už dotklo úplne každého. Rastú ceny energií, čo sa odráža na všetkom vrátane základných potravín. 30 kusov vajec už bežne stojí 6,99, o cene pečiva ani nehovorím. Koniec koncov, je to vidieť aj v našom predvianočnom porovnaní potravín.
Keď sa teda v práci strhla debata o tom, či sa môže človek v Bratislave prestravovať za 15 eur týždenne, bolo rozhodne o čom diskutovať. Rozdelili sme sa na dva tábory, pričom ja, naivne poháňaný úspešne prežitými nízkorozpočtovými študentskými rokmi, som bol presvedčený o tom, že sa to dá. „Tak to skús,” padlo nakoniec. Vtedy som ešte netušil, aký bič som na seba ušil.
Nadšenie strieda depresia
Sadol som si za počítač a začal rozmýšľať, ako sa mi podarí prestravovať sa celý jeden týždeň za sumu dvoch denných menu, prípadne jednej donášky sushi. Vydaj sa so mnou na strastiplnú cestu blúdenia letákmi so zľavami, behania z obchodu do obchodu len kvôli jednej potravine, nadávok a jedla, ktorého vôňa dokázala odpudiť celú redakciu.
Na samom začiatku som si sadol za prázdny papier a pustil sa do spisovania jedál, ktoré sú relatívne lacné a viem si ich bez problémov pripraviť. Snažil som sa zamerať na veci, ktoré mám rád a sú ako-tak výživné. Výsledná suma na papieri? Cez 26 eur.
Jasné pravidlá
Takto to teda nepôjde. Musel som sa preto pustiť do blúdenia po zľavových letákoch a zostavovať jedálniček podľa toho, čo je aktuálne v akcii. Moja manželka sa ma rozhodla podporiť tak, že mi v chladničke vyčlenila vlastnú poličku s tým, že si môže konečne variť veci, ktoré ja nemám rád.
Okrem stravovania sa za pár drobných tak budem bojovať aj s vôňou nenávideného tekvicového prívarku. Už teraz sa teším!
Po spísaní si zľavnených vecí sa mi podarilo zostaviť takmer celý jedálniček, niekoľko políčok však zostalo otvorených tomu, čo objavím v obchodoch. Myšlienka bola jasná - žiadne jedlo nejesť viac ako dva dni po sebe s tým, že môžem používať základné koreniny, ktoré mám doma.
Nakupovanie
Teoreticky by som sa mal zmestiť do 15 eur. Uvidíme, aká bude realita v regáloch. Do obchodu vždy chodievame vyzbrojení lístkom s tým, čo potrebujeme na varenie, tentokrát to bolo iné. Pozdravujem každého, kto si ma premeriaval pohľadom pri tom, ako som po potravinách behal s košíkom, veľkou „A4-kou”, perom a kalkulačkou v mobile.
Veci nesedeli. Cenovky boli často úplne iné (podľa letáku mali byť veci v akcii už druhý deň, niekoľkokrát som to kontroloval) a niektoré veci boli vypredané. Všimol som si však ešte jednu vec - v obchode nájdeš niektoré potraviny omnoho lacnejšie, ako sú promované zľavnené produkty.
Z prvého obchodu som vychádzal s týmito vecami:
- Bolonská omáčka - 1,11 eura
- Mrazená jarná zmes - 0,79 eura
- Tortellini plnené paradajkami a mozzarellou - 1,69 eura
- Jogurty (4 kusy) - 1,80 eura
- Smotanová nátierka - 1,09 eura
- Údené tofu (XXL balenie) - 1,09 eura
- Dlhozrnná ryža - 1,49 eura
- Fliačky (cestoviny) - 0,79 eura
- Cibuľa (jeden kus) - 0,22 eura
- Párky (osem kusov) - 0,89 eura
- Jablká (5 kusov) - 0,44 eura
- Ľadový šalát - 0,75 eura
- Špagety (500 gramov) - 0,79 eura
- Výsledná suma nákupu - 12,94 eura (zostáva 2,06 eura)
Následne som si to namieril do druhého obchodu, kde som našiel to najdôležitejšie, čo som potreboval. Keďže som prišiel tesne pred záverečnou, moje vyhliadnuté položky boli ešte aj v zľave:
- Rožok (7 kusov) - 0,63 eura
- Zemiaky (niečo cez dve kilá) - 1,33 eura
- Výsledná suma nákupu - 1,96 eura (zostáva 0,10 eura)
Jedálniček
Nebudem ti klamať, na jednu stranu som sa tešil z toho, že sa mi nákup podaril, na druhú som nebol nadšený tým, čo ma čaká. Najväčším prekvapením pre mňa bolo, že sa mi do nákupu zmestili aj jablká, ktoré budem mať na desiatu počas pracovného týždňa. A čo som teda jedol?
1. deň - Na raňajky som si dal jogurt s jedným rožkom. Nepomohlo ani jablko na desiatu. Na obed som si z polovice zemiakov a cestovín urobil granadír a na večeru som si vyvaril polovicu plnených tortellini.
2. deň - Dva párky a jeden rožok na raňajky. Bolo to síce trošku viac ako v prípade jogurtu, no nemal som kečup ani horčicu. Dochutiť som si tak mohol maximálne slzami. Na desiatu jablko, na obed druhá polovica tortellini a na večeru granadír (sleduj to obmieňanie chodov!)
3. deň - Mračím sa nad jogurtom a rovno jem aj jablko, lebo viem, že mi to nebude stačiť. Na obed som hodil polovicu tofu na panvicu a zjedol som ho so šalátom. Nehovorím, že to bolo zlé, ale chýbalo mi v ňom asi osem ďalších ingrediencií. Na večeru som si dal párky so šalátom.
4. deň - Deň začínam rožkom so smotanovou nátierkou, za tým si dávam jablko. Na obed jem druhú polovicu tofu so šalátom a na večeru som si opäť dopral párky, tentokrát s rožkom.
5. deň - Na raňajky zhltnem jogurt a za ním jablko. Na obed som si urobil ryžu s mrazenou zeleninou. Úprimne, opäť to bolo suché jedlo, nehovoriac o zápachu, ktorý tomu dal mrazený hrášok. Kolegom v práci som musel vysvetľovať, že naozaj nejem žiadne smeti. Na večeru tlačím opäť párky s rožkom.
6. deň - Opäť žiadna sláva. Zase jogurt, tentokrát bez jablka, pretože už mi došli, ale zato s rožkom. Celkom si začínam zvykať na menšie porcie. Na obed som si urobil špagety s bolonskou omáčkou. Na večeru som si nechal zeleninové rizoto (ak sa to tak vôbec dá nazvať). Smrad zostal, pohľady kolegov zmizli.
7. deň - Na siedmy deň Boh vraj odpočíval, ja som preklínal svoje rozhodnutie takto sa stravovať. Na raňajky som dojedol posledný rožok so smotanovou nátierkou, na obed som si dal špagety a večer zavŕšil párkami so zbytkom šalátu, ktorý mal svoje čerstvé obdobie dávno za sebou.
Dá sa to, ale žiť takto nechceš
Ak by som to mal zhrnúť, tak áno, podarilo sa mi prestravovať za 15 eur na týždeň. Stačilo mi to? Ani veľmi nie. Neustále som bol hladný, cítil som, že strava je nevyvážená a zle som spával. A to som sa takto stravoval sám.
Naplno som si uvedomil, aké masívne zdražovanie zažívame - chýbali mi vajíčka, prílohy, olej, pečivo, zelenina. Proste všetko, na čo si spomenieš.
Toto však nie je koniec cesty. Poučil som sa z chýb prvého týždňa, ten ďalší to bude určite lepšie. Vidíme sa o týždeň!
