Čo ti napadne, keď si predstavíš najdrahšiu látku na svete? Zlato alebo kaviár? Ale kdeže, to sme stále na hodnotách, ktoré si vie v podstate dovoliť každý. Vyššie sú dokonca aj priemyselné materiály ako platina alebo trícium, ktoré sa používajú na výrobu svetelných nápisov, píše portál Unilad.
Existuje však niečo omnoho drahšie - materiál, ktorého jediný gram sa môže predať až za 140 miliónov dolárov (130 miliónov eur). O čo ide?
Miniatúrne atómové hodiny
Látka dostala komplikovaný názov „endohedrické fulerény založené na atóme dusíka“. A prečo sú také drahé? Je to preto, na čo by sa tento materiál dal v budúcnosti využiť, respektíve akú technológiu by nám umožnil vyvinúť. Endohedrálne fulerény na báze atómu dusíka totiž majú potenciál na použitie na vytvorenie veľmi malých, vysoko presných atómových hodín.
Atómové hodiny sú kľúčovou súčasťou fungovania systémov GPS, vďaka čomu sú mimoriadne dôležité pre navigáciu. Problém je v tom, že v súčasnosti sú atómové hodiny dosť veľké, pričom hovoríme o veľkosti klasickej miestnosti.
Použitie endohedrálnych fulerénov na báze dusíkového atómu by však mohlo pomôcť k tomu, aby súčasné atómové hodiny vyzerali ako staré skriňové počítače vedľa moderného smartfónu. To by mohlo mať obrovské dôsledky na to, ako používame aj atómové hodiny, čím sa ich využitie rozširuje aj nad rámec navigácie.
Jedného dňa aj mobiloch
Dostatočne malé atómové hodiny by sa dali použiť na presné určenie polohy, ako aj na elimináciu slepých miest GPS pomocou zabudovaných atómových hodín. Endohedrálne fulerény založené na atóme dusíka boli vyvinuté oxfordskými vedcami z Designer Carbon Materials a počítajú s tým, že v budúcnosti by dokonca aj smartfóny mohli mať vo vnútri atómové hodiny.
Je zaujímavé, že názov materiálu, konkrétne časť „fulerény“, priamo súvisí s jeho štruktúrou. Ide totiž o akúsi klietku atómov uhlíka s atómom dusíka vo vnútri. Ide o poctu architektovi a filozofovi Richardovi Buckminsterovi Fullerovi, ktorý bol známy svojimi návrhmi s charakteristickými do seba zapadajúcimi trojuholníkmi v geodetickej kupole.
