Ryby vnímame ako zdravé a ľahké jedlo plné bielkovín a výborný zdroj dôležitých omega-3 mastných kyselín. Väčšina svetovej produkcie rýb pochádza fariem, kde sa v klietkach tlačia desiatky rýb. Kvôli tomu sú náchylnejšie na šírenie chorôb. Aký dopad majú na naše zdravie a je chov rýb etický?
Rybie farmy ako náplasť na problém
V posledných desaťročiach došlo k prudkému nárastu zabíjania vodných živočíchov kvôli potrave. V roku 1970 celosvetová produkcia morských plodov a rýb predstavovala približne 64 miliónov ton. Do roku 2013 toto číslo prekročilo 154 miliónov ton, upozorňuje nezisková organizácia New Roots institute.
Kvôli nadmernému rybolovu začali morské živočíchy postupne z oceánov ubúdať. Riešením tohto problému mal byť cielený chov rýb, určených na ľudskú spotrebu. V súčasnosti viac ako polovica svetovej produkcie morských plodov pochádza z rybích fariem. Ako sa však ukazuje, aj ten má svoje negatíva.
S príchuťou farbív
Z hľadiska množstva prevládajú v chove ryby z čeľade kaprovité. Tie predstavujú takmer 25 percent celosvetovej produkcie rýb a iných vodných živočíchov. Medzi ďalšie bežne chované ryby patria sumec, tilapia, losos a pstruh.
Práve spomenutý losos, ktorý je mimoriadne populárny aj v slovenskej kuchyni je často umelo zafarbený. Len zriedka má losos prirodzene oranžovú farbu, väčšinou jeho je mäso sfarbené do siva. Keďže zákazníkov viac lákajú do ružova sfarbené filety z lososa, farmári tieto ryby kŕmia doplnkom nazývaným astaxantín. Ide o karotenoid, ktorý sa bežne nachádza v rastlinách, riasach, baktériách a iných organizmoch.
Voľne žijúce lososy získavajú astaxantín zo svojej prirodzenej stravy – ale chovaným lososom je odopierané všetko, čo je pre nich prirodzené a dôležité, a dostávajú iba vysoko spracované krmivo.
Zdravotné riziká
Mnohí odborníci a vedecké štúdie spochybňujú všeobecné tvrdenie, že losos by mal byť súčasťou zdravej výživy, keď ryby pochádzajú z otvorených chovov. Niektoré chované lososy môžu byť bezpečnejšie ako iné druhy, no spotrebitelia majú len zriedka dostatok informácií na to, aby sa zodpovedne rozhodli.
Ako píše časopis Time, vedci už v roku 2004 našli v chovaných lososoch sedemkrát vyššie hladiny polychlórovaných bifenylov (PBC) ako vo voľne žijúcich lososoch. V minulosti boli PBC považované za neškodné, no neskôr sa zistilo, že aj stopové množstvo má negatívny vplyv na zdravie živých organizmov. Aj malé dávky PCB môžu spôsobiť napríklad poškodenie pečene či reproduktívne abnormality.
PBC nie sú jediným negatívom, ktoré sa spája s konzumáciou lososa z chovu. Vedci z Univerzity v Arizone objavili za posledných 30 rokov nárast antibiotík rezistentných na lieky v chovaných morských plodoch, čo viedlo k obavám zo zvýšeného rizika rezistencie na antibiotiká u ľudí.
Ak chceš mať teda istotu, že tvoja strava je nezávadná, mal by si sa radšej popozerať po alternatívach. Aj na Slovensku máme chutné ryby, ktoré navyše môžeš mať čerstvé.
Prečo je chov rýb problematický
Hlavným problémom spojeným s chovom rýb je etické hľadisko. S rybami sa tam zaobchádza ako s komoditou. Jednou z bežných metód na zabíjanie rýb je udusenie vo vzduchu, ktorý ich žiabre nedokážu spracovať. Medzi ďalšie znepokojujúce metódy patrí aj chladenie zaživa či zabitie elektrickým prúdom.
Okrem toho sú ryby počas života natlačené v kadiach, čo zvyšuje riziko šírenia parazitov a chorôb. Losos z farmového chovu je vystavený riziku napadnutia veľkým množstvom morských vší, ktoré pomaly rozožierajú jeho šupiny.
Viaceré vedecké štúdie pritom potvrdili, že ryby cítia bolesť. Aj napriek tomu, že nevydávajú zvuky, trpia rovnako ako akýkoľvek iný živočíšny druh.
