Ľudské telo dokáže bez jedla určitý čas prežiť bez toho, aby to spôsobilo škody. Prerušovaný pôst, známy aj pod názvom fasting, sa pokladá za prerušované hladovanie. Ide teda o stravovanie, v rámci ktorého sa strieda hladovanie s jedením. Existujú rôzne druhy pôstu, napríklad striedavý denný pôst (jeden deň sa hladuje, na ďalší sa jedáva bežné jedlo), pôst dvakrát do týždňa (hladuje sa dva dni v týždni) a časovo ohraničený pôst počas dňa (väčšinou je 16 až 20 hodín hladovania, počas zvyšných hodín sa konzumuje jedlo).
Predpokladá sa, že ak sa diéta so známym názvom „fasting“ (pôst) vykonáva správne a hlavne pod lekárskym dohľadom, môže priniesť viacero zdravotných benefitov. Avšak tieto výhody sa nemusia ukázať pri kratších alebo prerušovaných pôstoch. S týmto tvrdením prišiel nový výskum.
Štúdia a jej výsledky
Novú štúdiu vykonala skupina vedcov z Európy a Spojeného kráľovstva. Výsledky ukázali, že trvalo viac ako tri dni, kým sa vo všetkých hlavných orgánoch zmenila produkcia bielkovín spôsobom, ktorý by mohol predpovedať lepší zdravotný stav ľudí, ktorí sa zúčastnili štúdie. Išlo v nej o sedemdňové hladovanie, počas ktorého prijímali len vodu. Zmeny nastali u všetkých 12 uchádzačov – päť žien a sedem mužov. Všetkým bola odobratá krv pred, počas a po týždni pôstu, uvádza sa na portáli Science Alert.
„Po prvýkrát sme boli schopní vidieť, čo sa deje na molekulárnej úrovni v celom tele, keď sa postíme,“ vysvetľuje Claudia Langenbergová, epidemiologička z Queen Mary University v Londýne. „Naše výsledky poskytujú dôkazy o zdravotných prínosoch pôstu okrem úbytku hmotnosti, ktoré sa však prejavili až po troch dňoch úplného obmedzenia príjmu kalórií – neskôr, ako sme si mysleli.“
A práve v tomto bode nastáva riziko. Tri dni sú dlhá doba na to, aby sme ľudské telo zbavili kalórií. Prináša to niektoré vážne riziká, ktoré nemusia stáť za želané výsledky. Samozrejme, ak sa pôst vykonáva bezpečne a pod dohľadom, môže mať zdravotné výhody. Ale tu treba vždy starostlivo zvážiť u každého jednotlivca aj jeho nevýhody. Lekári odporúčajú, aby sa prerušovaného pôstu nezúčastňovali deti, dospievajúci, tehotné osoby alebo osoby s cukrovkou či poruchami príjmu potravy.
Riziká a výhody
Pri tejto forme pôstu je veľké riziko dehydratácie, pretože približne 20 percent bežného príjmu tekutín pochádza práve z potravy. Preto je veľmi dôležité, aby ľudia počas pôstu prijímali dostatok vody. Avšak niekoľko dní trvajúci pôst môže byť nebezpečný a jeho potenciálny prínos stále nie je úplne jednoznačne preukázaný.
Na prerušovaný pôst sa vykonalo viaceré štúdie. Zhodujú sa, že na rozdiel od dlhodobého pôstu môže zlepšiť isté aspekty ľudského zdravia – zníženie hmotnosti a krvného tlaku, zlepšenie hustoty kostí a kontrola chuti do jedla. Taktiež naznačili, že krátkodobé hladovanie by mohlo spomaliť starnutie a predĺžiť život.
Výsledky ale naznačujú, že na zmenu sa vyžaduje viacero dní, kým sa stane užitočným. Najnovší výskum zistil, že zo všetkých tritisíc proteínov, ktoré sa merali v krvi účastníkov, približne tretina vykazovala hlboké systémové zmeny po tom, čo sedem dní konzumovali len vodu. Zmeny, u ktorých sa predpokladal najväčší prínos pre zdravie, sa objavili až po troch dňoch.
„Nedostatok potravy bol počas ľudské evolúcie štandardnou situáciou a naše telá sú výsledkom selekcie na vysokú metabolickú flexibilitu, aby prežili dlhé obdobia bez nej,“ vysvetľujú autori štúdie.
„Naše výsledky poskytujú príležitosť systematicky identifikovať potenciálne zdravotné výhody pôstu a pretaviť tieto poznatky do predpokladaných intervencií, a to aj pre pacientov, ktorí nemôžu dodržiavať dlhodobé pôstne režimy alebo diéty napodobňujúce pôst,“ dodávajú. Samozrejme, keďže je vzorka štúdie malá, nemožno predpokladať, že by výsledky pôstu mohli byť reprezentatívne pre rôznorodú ľudskú populáciu.
Avšak dôležité je pri každej diéte vždy konzultovať s odborníkom, ktorý sa do toho vyzná a pomôže ti nastaviť vhodnú alternatívu, vďaka ktorej dosiahneš želané výsledky. Ľudia nie sú rovnakí a to, čo zaberá iným, nemusí automaticky aj tebe. Preto vždy vyhľadaj odborníka.
