Pokiaľ ide o znižovanie našich individuálnych emisií uhlíka, jedným z najúčinnejších krokov, ktoré môžeme urobiť, je jesť udržateľnejšie. Celosvetová produkcia potravín je zodpovedná za 35 percent všetkých emisií skleníkových plynov spôsobených ľudskou činnosťou. Na druhej strane - všetky živočíšne produkty sú známe ako dobré zdroje bielkovín, ktoré sú potrebné pre rast a obnovu nášho tela. Ako sa má teda človek stravovať čo najviac ekologicky a pritom nevynechal žiadnu zložku stravy?
Na túto otázku sa snažili odpovedať v doteraz najväčšej analýze potravinových systémov, ktorú zostavili Joseph Poore, výskumník z Oxfordskej univerzity, a Thomas Nemecek, ktorý študuje životný cyklus potravín vo švajčiarskom výskumnom inštitúte Agroscope.
Najhoršie je na tom hovädzina
Podľa ich analýzy je na tom najhoršie hovädzie mäso, ktoré produkuje 49,9 kg ekvivalentu CO2 alebo CO2e na 100 g bielkovín. Ekvivalent CO2 alebo CO2e je metrika používaná na určovanie emisií rôznych skleníkových plynov na základe ich schopnosti otepľovať atmosféru. Proteíny s druhou najvyššou emisiou skleníkových plynov (GHG) sú jahňacie a baranie mäso, ktoré vytvárajú 19,9 kg CO2 na 100 gramov.
Do celkovej hodnoty ekvivalentu CO2e sa započítava aj metán. Ten vypúšťajú všetky prežúvavce pri trávení do ovzdušia. Hoci metán ostáva v atmosfére kratšie, je to vysoko účinný plyn, ktorý má v priebehu 20 rokov vplyv na globálne otepľovanie 84-krát vyšší ako oxid uhličitý (CO2). Okrem vysokej produkcie metánu u hospodárskych zvierat sa uvoľňujú skleníkové plyny aj na výrobu a prepravu krmiva pre zvieratá a prevádzkovanie fariem, hovorí vo svojej štúdii fyzička a výskumníčka Sophie Marbach.
Na opačnej strane tabuľky sa nachádza mäso z hydiny ako je kuracina, kačacina alebo morčacie mäso. Napríklad kuracie mäso má takmer deväťkrát nižšiu stopu skleníkových plynov ako hovädzie mäso. Vytvára 5,7 kg CO2e na 100 g bielkovín. Králičie mäso dokonca produkuje len 3,8 kg CO2e. A u nás populárne bravčové mäso vyprodukuje 7,6 kilogramov na 100 gramov bielkovín.
Vegetariáni toho tiež veľa nezachránia
Zdá sa ti to stále veľa? Rozhodol si sa, že budeš vegetarián? Hneď na treťom mieste za hovädzinou a jahňacinou sa nachádza syr. Uhlíková stopa syra je až 10,8 kg CO2e na 100 gramov bielkovín, čo je takmer dvakrát viac ako u kuraciny. Emisie sa môžu značne líšiť v závislosti od typu syra, ktorý ješ. Tvrdšie syry, ako je parmezán, sú uhlíkovo náročnejšie ako mäkké syry, pretože sa vyrábajú s väčším množstvom mlieka. To je so svojimi 9,5 kilogramami CO2e v tabuľke tesne za syrmi. Vajíčka majú 4,21 kilogramov čo je viac ako králičie mäso.
Pokiaľ ide o ryby a morské plody, je ťažšie vypočítať stopu skleníkových plynov. Môže sa totiž značne líšiť v závislosti od druhu a spôsobu lovu. Chované krevety majú oveľa vyššiu stopu až 18,2 kg CO2e na 100 g ako chované ryby, ktoré majú 6,0 kg CO2e. Je to preto, že farmy s krevetami často vznikajú na územiach mangrovových lesov, ktoré sú vo veľkom vyrubované. Naopak, chované lastúrniky, vrátane mušlí, ustríc, hrebenatiek, majú napríklad oveľa nižšie GHG. Asi šesťkrát nižšie ako krevety z farmových chovov a zhruba 3,5-krát nižšie ako chovné ryby, hovorí vo svojej štúdii Jessica Gephart.
Ak sa chceš, ale zároveň aj nechceš vyhnúť mäsu, moderná veda pre teba vymyslela proteín vypestovaný v laboratóriu. Buď sa rozhodneš pre bunkové mäso, ktoré využíva bunky zozbierané zo živých zvierat. Alebo môžeš dať prednosť rastlinnému mäsu vyrobenému zo sójového alebo hrachového proteínu. Podľa štúdie Raychel Santo z roku 2020, mäso rastlinného pôvodu produkuje 1,9 kg CO2e na 100 g, zatiaľ čo bunkové mäso produkuje až 5,6 kg.
Vegánstvom za záchranou planéty
Ak chceš svoje emisie v strave úplne minimalizovať, bolo by fajn prijať vegánsku stravu a úplne vynechať mäso a mliečne výrobky. Ak by sa celý svet stal vegánskym, globálne emisie súvisiace s potravinami by do roku 2050 klesli až o 70 percent, uvádza štúdia Oxfordskej univerzity.
Strava bohatá na hrášok, strukoviny a orechy môže byť neuveriteľne nízkouhlíková. Pri výrobe 100 g bielkovín z hrachu sa uvoľní len 0,4 kg CO2e. To je takmer 90-krát menej ako získanie rovnakého množstva bielkovín z hovädzieho mäsa. Iné strukoviny, ako je šošovica, majú stopu skleníkových plynov 0,8 kg CO2e. No aj tu sú výnimky ako napríklad ryža, ktorá vytvorí až 6,27 kg CO2e. A okrem toho, čisto vegánska strava je stále centrom debát ohľadom jej negatívnych účinkoch na naše telo.
Je však jasné, že akákoľvek minimalizácia našej závislosti na živočíšnych produktoch pomôže znížiť našu celkovú uhlíkovú stopu. Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy (IPCC) tvrdí, že je to priam rozhodujúci faktor k splneniu dlhodobého klimatického cieľa a to udržať globálne otepľovanie pod 1,5 stupňom Celzia.