Aktuálna geopolitická situácia sa za tento rok radikálne zhoršila. Po pandemickej rane prišla rana vojnová, ktorá sa dotkla celého sveta. Vojnový konflikt na Ukrajine zapríčinil tak ako ekonomickú tak aj energetickú krízu. Keď sa do toho zaplietla ešte porucha na plynovode na dne mora, veľmi rýchlo sa okrem cien začali dvíhať aj vystrašené hlasy, ktoré sa boja blížiacej sa zimy.
Dlhoročný boj za životné prostredie. Boj proti toxickej ťažbe a ešte toxickejšiemu spaľovaniu uhlia sme prehrali lusknutím prsta a zelené tričká opäť vystriedali banícke helmy. Za vidinou zisku alebo strachu začal celý svet zvyšovať ťažbu uhlia a odkladať plánované zatváranie baní. Napríklad Čína, najväčší producent uhlia, chce ročnú produkciu uhlia v roku 2025 zvýšiť na 4,6 miliardy ton. V porovnaní s minuloročnými 4,1 miliardami ton by to bol nárast o 12 percent. Je to však riešenie? Pokaziť nastolený zelený trend a vždy, keď sa nám to bude hodiť, siahnuť po špinavej energii?
Škody, ktoré uhlie spôsobuje, nezačínajú a nekončia len pri emisiách CO2, ktoré vznikajú počas spaľovania uhlia. Celý proces, od ťažby cez spaľovanie až po ukladanie na skládky, má extrémny dopad na životné prostredie, zdravie ľudí a sociálnu štruktúru komunít žijúcich v blízkosti baní a elektrární. Tento proces vážne narušuje ekosystémy a kontaminuje zdroje pitnej vody. Produkuje skleníkové plyny, ako napr. oxid dusíka, metán, aj jedovaté chemikálie ako ortuť a arzén. Povrchovú ťažbu uhlia tvorí 40 percent, zvyšok sa získava hlbinným spôsobom. Oba prípady však dokážu miesto ťažby zničiť tak, až sa príroda v mnohých prípadoch nedokáže revitalizovať do pôvodnej podoby.
Z ťažobných polí botanické záhrady
Európska únia však vyčlenila 17,5-miliardový Fond spravodlivej transformácie, na odstránenie rozdielov a umožnenie sociálne spravodlivého prechodu na ekologické hospodárstvo. V Čechách sa rozhodli tento fond naplno využiť a na 30 hektároch bývalej uhoľnej bane má vyrásť botanická záhrada. Projekt v hodnote 1,7 miliardy eur zastrešuje Eden Silesia, ktorá plánuje z nehostinnej krajiny spraviť doslova raj a prilákať do regiónu viac turistov.
Exotické rastliny majú byť uložené v obrovských skleníkoch vyhrievaných podzemným metánom, alebo geotermálnym vrtom. Inšpirovali sa od britských kolegov, ktorý v rámci Eden Project premenili bývalý nehostinný povrchový lom kaolínu, na turistickú atrakciu plnú zelene a života. Cornwallský Eden nie je len obyčajná záhrada. Je to doslova raj pre všetky zmysly kde sa odohrávajú rôzne kultúrne akcie a podujatia. Dôkazom úspechu sú aj milióny turistov, ktoré atrakcia priniesla do regiónu.
Plávajúce solárne pole
Okrem turistických atrakcií na relax a zábavu sa dá zničená krajina po ťažbe využiť aj praktickejším spôsobom. Lom na hnedé uhlie pri Moste skončí s ťažbou do dvoch rokov. Následne plánujú ťažobné jamy zaplaviť a na ja jej hladine postaviť plávajúci solárny park. Vrámci 670 hektárového jazera chcú postaviť akvaponickú farmu, ktorej súčasťou je chov a produkcia rýb. V blízkosti vodnej plochy zase plánujú celoročné pestovanie zeleniny v skleníku na farma s rozlohou piatich hektárov. Jazero sa tak má pridať k ďalším zaplaveným lomom v okolí, ktoré plánujú prepojiť kanálom a vytvoriť tak prietokovú elektráreň ktorá by v ideálnych parametroch mohla mať výkon viac ako tisíc megawattov.
Čo sa týka využitia bývalých baní na výrobu elektrickej energie, tak si môžu zobrať príklad z bývalej uhoľnej bane Trbovlje-Hrastnik v Slovinsku. 2 600 monokryštalických panelov tam bude vyrábať 1,7 GWh elektriny ročne, čo by malo stačiť na zásobovanie 400 domácností. Vyrobená elektrina zníži emisie oxidu uhličitého o 835 ton ročne.
Na Slovensku máme skanzeny a múzeá
V našom prípade získavajú bývalé bane vo väčšine prípadov náučný charakter. Prešovské solivary, v ktorých sa soľ ťažila 439 rokov sa zmenili na unikátne múzeum. Podobne skončili aj hnedouhoľná baňa Cigeľ, v ktorej sa od roku 2003 nachádza banský skanzen. Ten je od roku 2017, kedy bola ťažba zrušená, jediné lákadlo.
Práve baňa Cigeľ bola prvým krokom v akčnom pláne transformácie uhoľného regiónu horná Nitra. Postupne do roku 2027 sa má zrušiť ťažba v našich najväčších uhoľných baniach v Novákoch a Handlovej. Na našich ťažobných poliach však nevyrastie niekoľko miliónový Eden alebo solárne elektrárne. Existujúce strojárenské haly, ktoré sú súčasťou baní získajú nové využitie vo vlakovom priemysle a spoja sa so spoločnosťou Cargo a Tatravagonka. V lokalite Nováky – Laskár plánujú vybudovať na rozlohe dvoch hektárov skleník na pestovanie paradajok s ročnou produkciou tisíc ton.
Lom ako umelecké dielo
Vzdelávanie, ale z iného konca uchopili v malebnej francúzskej dedinke Les Baux-de-Provence. Na juhu Francúzska totiž z bývalej bauxitovej a vápencovej bani spravili umelecký svetový unikát. Z takmer 20 tisíc metrov štvorcových banských stien a chodieb spravili galériu pre virtuálne umelecké diela. Počas predstavenia známeho ako Carrières de Lumières, čo znamená „Lom svetiel“, ti sto projektorov premieta projekcie tých najznámejších svetových diel. Vďaka megalomanskému prostrediu baní ťa obrazy známych umelcov doslova pohltia.
Aj takéto kreatívne príklady využitia bývalých ťažobných polí, môžu byť zaujímavým príkladom pre celý svet. Z Handlovej sa síce nestane umelecký skvost ako francúzska obec, ale je to určite prijateľnejšie ako tony jedovatých plynov v ovzduší a otrávená zem škodlivinami.