Uprostred najväčšieho zálivu na svete sa rozprestiera súostrovie Andamany, ktorého exotické pláže a azúrové more lákajú návštevníkov z celého sveta. Väčšina z jeho 572 ostrovov je totiž pre turistov otvorená. Okrem jedného.
Severnému Sentinelu sa každý oblúkom vyhýba. Môžu za to jeho domorodí obyvatelia, ktorí zaútočia na kohokoľvek, kto sa k nemu čo i len priblíži. Pokusov o kontaktovanie domorodého kmeňa bolo v histórii niekoľko. Len málokto sa však odtiaľ vrátil živý.
Vstup prísne zakázaný
Severný Sentinel patrí do súostrovia Andamanských ostrovov. Na prvý pohľad vyzerá ako raj na Zemi, no opak je pravdou. Ostrov, ktorý má rozlohu niečo vyše 60 kilometrov štvorcových pokrýva hustý les a jeho pobrežie lemujú prekrásne koralové útesy. Je to jedno z posledných miest na Zemi, ktoré zostáva nedotknuté modernou civilizáciou.
Hoci toto územie oficiálne patrí pod správu Indie, nemá nad ním žiadnu kontrolu. Izolovanému ostrovu vládne domorodý kmeň Sentinelčanov, pre ktorých neplatia žiadne zákony okolitého sveta. Akýkoľvek pokus o kontakt civilizovaného sveta odmietajú. Na každého, kto sa k pobrežiu ostrova čo i len priblíži zaútočia šípmi.
Ostatní andamanskí ostrovania sa vodám okolo ostrova Severný Sentinel zvyčajne oblúkom vyhýbajú, pretože dobre vedia, čo by ich v opačnom prípade čakalo. Navyše od roku 1956 pre nich platí zákaz sa k ostrovu približovať. Indická vláda sa 90. rokoch minulého storočia uchýlila k podobnému kroku.
Akákoľvek návšteva totiž hneď vyvoláva konflikt s domorodým obyvateľstvom. Vďaka dobrovoľnej izolácii Sentinelčanov neexistuje žiadna možnosť diplomatického riešenia, keďže nikto mimo brehov ostrova neovláda ich reč.
Pokusy o kontakt dopadli katastrofálne
Aj napriek dlhoročnému zákazu vstupu sa našli dobrodruhovia, ktorí sa pokúsili domorodý kmeň kontaktovať. Naposledy sa o to pokúsil v roku 2018 kresťanský misionár John Allen Chau. K izolovaným brehom ho ťahalo misionárske zanietenie. Hoci vedel, že Sentinelčania násilne odmietli minulé pokusy o kontakt, cítil nutkanie vynaložiť úsilie, aby ľuďom priniesol kresťanstvo. Ostrov bol podľa neho „poslednou pevnosťou Satana na Zemi“.
27-ročný misionár presvedčil dvoch rybárov z Andamanských ostrovov, aby ho dopravili na zakázané územie. Nikdy sa však z neho nevrátil. Jeho pozostatky ležia na ostrove dodnes, píše portál All that‘s interesting.
V roku 2006 sa návšteva izolovaného ostrova stala osudnou aj dvom rybárom. Hoci lovili v bezpečnej vzdialenosti od ostrova, počas noci sa provizórna kotva ich malej lode uvoľnila a morský prúd ich zatlačil bližšie k brehu. Domorodý kmeň na nich zaútočil bez varovania a dvoch mužov zavraždil.
Keď na pláži pristála helikoptéra indickej pobrežnej stráže, aby priniesla mŕtve telá rybárov domov k ich rodinám, okamžite sa na ňu spustila spŕška šípov. Známych je aj niekoľko ďalších tragických pokusov o kontakt s domorodým obyvateľstvom.
V roku 1974 sa na ostrov vybral štáb National Geographic, ktorý chcel natočiť dokument o najneprístupnejšom kmeni sveta. Keď sa však priblížili k ostrovu, domorodí obyvatelia na nich okamžite zaútočili. Nakrúcanie ukončili po tom, čo režiséra zasiahol jeden zo šípov do stehna.
Prečo sa kontaktu vyhýbajú?
Jedným z dôvodov prečo sa domorodý kmeň bráni pokusom o kontakt s civilizáciou môže byť obava zo šírenia chorôb. Tá súvisí s prvým pokusom o kontakt, ktorý sa odohral v roku 1880, keď sa na Severnom Sentineli vylodil Maurice Portman.
Ten v súlade s britskou imperiálnou politikou z ostrova uniesol starší pár a štyri deti. Chcel ich priviesť do Británie, kde by študoval ich zvyky. Ale keďže Sentinelčania žili tisíce rokov v izolácii, nemali žiadnu imunitu voči bežným chorobám.
Starší pár na následky neznámej choroby zomrel. Zo strachu, že zomrú aj deti, ich Portman a jeho muži vrátili na ostrov, kde ju ďalej šírili.
Izolovaní od sveta
Snetinelčania sú jedným z posledných nekontaktovaných kmeňov na Zemi. Ide o prastarý kmeň, ktorého história je podľa odhadov stará 60-tisíc rokov. Isté nie je ani to, ako sa na ostrov dostali. Predpokladá sa, že do Bengálskeho zálivu sa doplavili z Afriky počas niektorej z historických migrácií.
Koľko ľudí tvorí tento prastarý kmeň dodnes nie je známe. Experti odhadujú, že môže mať 50 až 500 členov. Pod rúškom tajomstva sú zahalené aj ich zvyky a tradície.
Známe je len to, že kmeň sa delí na dve skupiny - lovcov a zberačov. Praktizujú život ako v dobe kamennej. Zo záznamov z pozorovaní je známe, že na ostrove nie sú žiadne známky poľnohospodárskej činnosti. Neexistujú ani dôkazy o tom, či Sentinelčania dokážu používať oheň.
Ich obydlia pozostávajú len zo skromných prístreškov, ktoré sú vyrobené z palmových listov. Na lov používajú oštepy a luky, ktoré neváhajú použiť ani v prípade, keď na ostrov zavíta nečakaná návšteva.
Odborníci dodnes nedokážu pochopiť, ako dokázal kmeň Sentinelčanov prežiť celé tie roky, najmä po cunami v roku 2004, ktoré zdevastovalo pobrežie celého Bengálskeho zálivu.
