Od menších problémov až po klimatickú krízu. Aj dnes čelíme mnohým výzvam a pokúšame sa nájsť vhodné riešenia. Nie každé však prinesie želané výsledky. Niektoré situáciu ešte zhoršia, iné zasa vytvoria celkom nové problémy. Podobne sú na tom aj tieto prípady z minulosti, ktoré zozbieral portál History Collection.
Sprievod, ktorý spôsobil tisíce úmrtí
Na konci leta v roku 1918 ľudstvo čelilo vážnej kríze, ktorú spôsobila Prvá svetová vojna. Štyri roky bojov, pri ktorých na bojiskách zahynuli milióny ľudí a ďalší utrpeli zranenia sa podpísala aj na nálade ľudí, ktorých sa zdanlivo vojna nedotkla. V tom čase sa do bojov zapojila aj Amerika a počet úmrtí sa zvyšoval.
V tejto pochmúrnej atmosfére sa úrady vo Filadelfii rozhodli, že usporiadajú sprievod na pozdvihnutie morálky. Zorganizovali teda veľkú prehliadku, ktorej cieľom bolo okrem iného aj vyzbierať peniaze na podporu vojakov, prostredníctvom predaja vládnych dlhopisov. Sprievod bol veľkolepou udalosťou, na ktorej sa zúčastnili ženské skupiny, skauti, uniformovaní vojaci a mnoho pochodových kapiel.
Všetko mohlo byť v poriadku, keby udalosť neorganizovali v čase Španielskej chrípky, jednej z najsmrteľnejších pandémií modernej éry. Prvý prípad ochorenia sa vyskytol vo výcvikovom tábore v Kansase na jar roku 1918. V priebehu niekoľkých dní sa rozšíril po celej krajine. Riaditeľ úradu verejného zdravia vo Filadelfii Wilmer Kursen varoval, že na sprievod nie je vhodný čas, no úrady jeho pripomienky odignorovali. Koncom septembra 1918 sa teda konal veľkolepý sprievod, na ktorom sa zúčastnilo 200-tisíc ľudí.
Nadšenie však veľmi rýchlo opadlo, keď sa len pár hodín po sprievode začali zapĺňať nemocnice a ľudia hromadne umierali. Len 72 hodín po sprievode bolo každé lôžko vo všetkých Filadelfských nemocniciach obsadené a úrady vyhlásili lockdown. Do týždňa po prehliadke zomrelo na Španielsku chrípku 2 600 ľudí a do dvoch týždňov sa toto číslo zvýšilo na 4 500.
Boj proti škodcom v mestách
V časoch britského impéria čelili indickí koloniálni vládcovia veľkému problému. Hlavné mesto Dilí zamorili jedovaté kobry. Vymysleli plán, ako sa porátať s inváziou hadov, no ako sa neskôr ukázalo, problém s hadmi sa ešte viac prehĺbil.
Ľuďom totiž ponúkli odmenu za každú mŕtvu kobru. Ako dôkaz mali úradom doručiť kožu z hada. Podnikaví obyvatelia si hneď uvedomili, že na tom môžu zarobiť a vo veľkom začali chovať tieto exotické hady.
Keď si úrady uvedomili, že počet plazov v meste neklesá aj napriek početným odmenám, ktoré vyplácajú, nariadenie zrušili. Následne sa stav ešte viac zhoršil. Bez odmien boli kobry pre chovateľov bezcenné, a tak vypustili hady do voľnej prírody. Mesto tak zamorilo omnoho viac plazov, ako predtým.
Niečo podobné sa stalo aj vo Vietname, problémom však neboli hady, ale potkany. Francúzske koloniálne úrady teda zaviedli podobnú motivačnú schému. Na to, aby ľudia získali odmenu mali zaslať potkanie chvosty. Aj tu si ľudia uvedomili, že s nariadením môžu vybabrať. V uliciach však veľmi rýchlo začali pobehovať potkany bez chvostov, pretože lapači si uvedomovali, že keď im odrežú chvost a pustia ich, splodia ďalšie škodce, vďaka ktorým bude ich biznis prekvitať.
Charitatívna akcia, ktorá spôsobila ekologickú katastrofu
Celé to začalo ako propagačná kampaň charitatívnej organizácie United Way of Cleveland, ktorá chcela zároveň prekonať svetový rekord v počte vypustených balónov do vzduchu. Ľudia si mohli zakúpiť dva balóny naplnené héliom za jeden dolár s tým, že ich organizácia vypustí do vzduchu čím chcela zvýšiť svoje povedomie vo verejnosti.
To sa jej jednoznačne podarilo, nie však spôsobom, aký si priala. Organizátori predpokladali, že keď vypustia balóny, budú jednoducho letieť nahor, až do momentu, kým neprasknú. Nerátali však so zmenami počasia. Obrovský mrak s viac ako 1,5 miliónmi balónov narazil na front studeného vzduchu, kvôli čomu klesli k zemi a zaplavili Cleveland.
Záplava balónov v meste a na plážach spôsobila okrem ekologickej katastrofy viacero problémov. Spôsobili niekoľko dopravných nehôd a balóny upchali kanalizácie. Najväčšou tragédiou tejto udalosti je smrť dvoch rybárov, po ktorých bolo vyhlásené patranie. Záchrannú akciu však skomplikovali balóny, a tak museli pátranie prerušiť. Po pár dňoch objavili ich telá.
Veľký skok vpred
Pre 20. storočie je charakterictická industrializácia. Kým väčšina krajín do novej éry vchádzala postupne, Čína sa do toho vrhla po hlave. Jej populácia koncom 50. rokov prevyšovala dostupné zroje a krajina nemala dostatok financií na masívnu industrializáciu. A tak čínsky diktátor Mao Ce-tung prišiel v roku 1958 s veľkou revolúciou nazývanou Veľký skok vpred. Jej cieľom bola transformácia krajiny z agrárnej ekonomiky na priemyselného giganta.
Ce-tung mal nerealistické očakávania, čo sa vypomstilo na životoch miliónov Číňanov. Chcel rapídne zvýšiť produkciu ocele, no nechcel čakať na rozvoj infraštruktúry, ani na prípravu kvalifikovanej pracovnej sily. A tak prišiel s nápadom, aby si ľudia zakladali vlastné pece na výrobu ocele doslova za domom. Ľudia však nepoznali proces výroby ocele a aj samotný Mao Ce-tung mal o jej výrobe zjednodušené predstavy. Preto boli výsledné produkty veľmi nekvalitné a veľmi ľahko praskli.
Tento plán síce skončil fiaskom, no ani zďaleka to nebola najhoršia časť Veľkého skoku vpred. Aby Čína rýchlo zmenila svoj charakter agrárnej krajiny, Ce-tung zakázal súkromné farmy a nariadil povinnú kolektivizáciu poľnohospodárstva. Išlo v podstate o spojenie súkromných pozemkov do veľkých polí, ktoré patrili komunite.
Jeho plán na zefektívnenie poľnohospodárstva však zlyhal a veľké polia nakoniec vypestovali menej úrody, ako malé súkromné pozemky. Do už tak zlej situácie zasiahla aj séria prírodných katastrof a v rokoch 1959 až 1962 zomrelo od hladu až 20 miliónov Číňanov. Niektoré odhady hovoria o násobne vyššom počte úmrtí. Veľký skok vpred sa tak do histórie zapísal ako najväčšia katastrofa spôsobená človekom.
