Americký vesmírny program Apollo navždy zmenil objavovanie vesmíru. Vďaka dôkladným prípravám, skúmaniu a práci tisícok ľudí na Zemi sa človek v rámci misie Apollo 11 prvýkrát dostal na povrch Mesiaca. Stalo sa tak 20. júla 1969, keď Neil Armstrong vyslovil legendárnu vetu: „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo.”
Týmto však ani zďaleka program Apollo neskončil. K mesačnému povrchu letelo ešte šesť ďalších misií, pričom päť z nich bolo úspešných. Jedinou problémovou misiou sa stalo Apollo 13, pri ktorej sa musela posádka pre explóziu v kyslíkovej nádrži vrátiť po oblete Mesiaca. Práve odtiaľto pochádza slávna veta: „Okay, Houston, we‘ve had a problem here.”
Apollo 17 so slovenskou stopou
My sa však dnes pozrieme na poslednú misiu programu, Apollo 17. Jej veliteľom bol totiž Eugene Andrew „Gene“ Cernan, astronaut, ktorý mal slovenské a české korene. Jeho starý otec Štefan Čerňan sa so svojou manželkou Annou odsťahovali z Vysokej nad Kysucou spolu s tisíckami iných vysťahovalcov do Spojených štátov na začiatku 20. storočia.
V Chicagu Štefan pracoval v kamennouhoľných baniach, Anna sa venovala domácnosti a hostí si získavala tým, že vedela uvariť pivo. V roku 1904 sa im narodil syn Andrew, ktorý sa neskôr na tancovačke spoznal s Roslyne Anne Cihlar, pôvodne Rozáliou Cihlářovou. Do oka si padli hlavne preto, že sa vedeli dohovoriť svojou rodnou rečou.
V roku 1929 sa im narodila dcérka Dolores (po domácky Dee). O päť rokov neskôr, 14. marca 1934, prišiel na svet syn, ktorý dostal meno Eugene. Bolo to v závere veľkej hospodárskej krízy, keď nový hladný krk nebol príliš vítaný. Eugene bol od mala mimoriadne zručný a mal cit pre technológie.
Cesta ku hviezdam
Neskôr sa dostal na Purdueovu univerzitu, ktorú ukončil s titulom inžiniera elektrotechniky. Vojnu prežil u námorníctva ako pilot na lietadlových lodiach a základni v Kalifornii. Zlom v jeho kariére prichádza po tom, ako bol v roku 1964 prijatý do tretej skupiny kozmonautov. Po výcviku bol zaradený do záložnej a neskôr do hlavnej posádky letu Gemini 9.
Ten štartoval v júni 1966, no pre poruchu sa nepodarilo spojiť s pasívnym cieľovým telesom. Kozmická loď pristála po troch dňoch letu na hladine Atlantického oceánu. O tri roky na to vyštartoval v rámci misie Apollo 10 na cestu k Mesiacu. Išlo o poslednú previerku pred pristátím človeka na mesačnom povrchu. Po ôsmich dňoch letu sa posádka úspešne vrátila na Zem.
Posledná misia sa na Mesiac
V októbri 1970 sa NASA začala skladaním nosnej rakety Saturn V pripravovať na misiu Apollo 17, ktorá mala ukončiť lety človeka na Mesiac. Veliteľom misie sa stal Eugene Cernan, pilotom veliteľského modulu Ronald Evans a lunárneho modulu Harrison Schmitt.
Posledný spomínaný sa na palubu dostal z dôvodu, že išlo o jediného profesionálneho geológa medzi astronautmi. V stredu 6. decembra 1972 astronauti vstávali o 16:38 miestneho času. Následne posádka absolvovala poslednú lekársku prehliadku pred štartom a sadli si k večeri. Tradične sa podával malý steak, miešané vajíčka, toast, jablkový džús a káva.
Štart Apolla 17 bol prvým a zároveň jediným nočný štart v programe. Nastali však komplikácie a odpočítavanie sa dvakrát prerušilo. Raketa nakoniec vzlietla 7. decembra 1972 o 00:33:00,63 miestneho času. 11. decembra bol Cernan a Schmitt na mesačnom povrchu.
„Tieto prvé kroky Apolla 17 patria tým, ktorí ich jeho posádke umožnili,“ povedal veliteľ posádky s československými koreňmi tesne po výstupe z modulu. Nasledoval ho nadšený geológ Schmitt: „Ľudia, tu je minerálov. Ak som niekedy videl geologický raj, tak je to tu!“
Blatník z máp
Na Mesiaci strávili dokopy 75 hodín, z toho 22 priamo na povrchu v oblasti krátera Littrow v mori Jasu. Všetko však nešlo podľa predstáv. Počas prvého výstupu prešli za sedem hodín iba štyri kilometre. Neskôr zase museli vymyslieť, ako opraviť odtrhnutý blatník na mesačnom vozidle. Vynašli sa a vyrobili ho z máp vytlačených na umelej hmote.
Misia však priniesla aj úsmevné momenty. Keď sa napríklad Schmitt dlho rozplýval nad geologickou stavbou okolia a začal s prednáškou o mesačnom povrchu, Cernan mu skočil do reči so slovami: „Tak už dosť, Jack. Kto ťa má počúvať?! Poď, vylezieme kúsok vyššie a urobíme panoramatické snímky.“
Na záver umiestnili na Mesiaci pamätnú dosku s textom: „Tu človek dokončil svoj prvý prieskum Mesiaca. December 1972, r. P. Nech sa mier, s ktorým sme prišli, odrazí v živote celého ľudstva.” Schmitt nastúpil do modulu ako prvý a Cernan sa tak stal posledným človekom, ktorý do dnešných dní stál na povrchu Mesiaca.
Pred definitívnym návratom do modulu povedal: „Keď teraz naposledy kráčam po Mesiaci, dúfam, že to nebudú posledné kroky na dlho a že budúcnosť ukáže, že dnešný vývoj ukul ďalší osud ľudstva. My opúšťame Taurus-Littrow v mieri, tak, ako sme sem prišli. Nech tí, ktorí sa sem vrátia, prídu v mieri a v pokoji pre celé ľudstvo. Nech má posádka Apolla 17 šťastnú cestu domov!”
Návrat do krajín predkov
Cesta domov bola naozaj bezproblémová. Veliteľský modul pristál na hladine Tichého oceánu po 12 dňoch letu, čím sa skončila éra letov na náš jediný mesiac. Cernan sa stal pritom iba jedným z dvanástich ľudí, ktorí kedy kráčali po mesačnom povrchu.
Po ukončení aktívnej kariéry sa astronaut vrátil aj na Česko a Slovensko. Pri svojej neoficiálnej a utajovanej návšteve Československa v roku 1974 odovzdal riaditeľovi Astronomického ústavu ČSAV v Ondřejove československú vlajku, ktorá bola na palube veliteľského modulu America počas letu Apollo 17.
Vtedy navštívil aj Vysokú nad Kysucou, rodnú obec svojich starých rodičov. Druhú návštevu Kysúc absolvoval v roku 1994, kde sa zúčastnil na otvorení pamätnej izby. V roku 2001 zase letel spolu s prvým československým kozmonautom Vladimírom Remekom vrtuľníkom českej armády.
Let chceli ukončiť v Bernarticiach pri Milevsku v okrese Písek, neďalekej rodnej obce jeho starého otca, Borovany. Asi minútu a pol od plánovaného miesta pristátia sa vrtuľník pri obci Okrouhlá zrútil, pretože mu došlo palivo. Cernan našťastie nehodu prežil bez zranenia. Astronaut potom ešte v roku 2004 navštívil Bratislavu, v roku 2008 zase Prahu.
Kritika SpaceX a Armstrongov pohreb
Po tom, čo NASA v minulosti musela priznať, že nemá peniaze na ďalšie veľké vesmírne misie, Eugene Cernan nešetril kritikou. Pustil sa hlavne do súkromných spoločností, ktoré mali suplovať NASA napríklad aj pri dodávkach na medzinárodnú vesmírnu stanicu. Hlavnou z nich bola SpaceX Elona Muska.
Cernan tvrdil, že tieto spoločnosti „ešte nevedia, čo nevedia“. Svoj názor zmenil až po rokoch, keď sa s ním stretol rizikový kapitalista SpaceX Steve Jurvetson v rámci svojho úsilia získať podpisy deviatich astronautov programu Apollo na fotografii, ktorú dostal Musk ako darček pri prvej úspešnej nákladnej misii SpaceX na ISS v roku 2012.
Eugene Cernan bol veľmi dobrým priateľom s Neilom Armstrongom. Svedčí o tom aj fakt, že predniesol mimoriadne silnú reč na jeho pohrebe v roku 2012. On sám zomrel 16. januára 2017 v Houstone a bol pochovaný so všetkými vojenskými poctami na štátnom cintoríne v Texase, ako vôbec prvý astronaut na tomto výnimočnom mieste.
Popkultúrny odkaz
Pokiaľ ťa Cernanov život zaujíma a chceš sa o ňom dozvedieť viac, so spoluautorom Donaldom A. Davisom vydal svoju monografiu The Last Man on the Moon, ktorá je o jeho námornej kariére a kariére NASA. Sčasti sa mu venuje aj dokument In the Shadow of the Moon z roku 2007 (nie film od Netflixu z roku 2019). Okrem toho sa mu venuje aj dokument The Last Man on the Moon.
Okrem toho jeho hlas použila skupina Daft Punk v piesni Contact na svojom slávnom albume Random Access Memories z roku 2013.
Skupina No More Kings zase zhudobnila moment, kedy Cernan pred odchodom z Mesiaca napísal do mesačného povrchu iniciály svojej dcéry. Dôraz na tento príbeh prináša aj jedna z epizód obľúbeného amerického seriálu Modern Family.