Oblasť výbuchu jadrovej elektrárne dodnes odhaľuje svoje tajomstvá. Zdá sa totiž, že mikroskopické červy, ktoré žijú svoj život vo vysoko rádioaktívnom prostredí uzavretej zóny Černobyľu, tak robia úplne bez radiačného poškodenia, píše portál ScienceAlert.
Nematódy zozbierané z oblasti nepreukázali žiadne známky poškodenia ich genómu, na rozdiel od toho, čo by sa dalo očakávať od organizmov žijúcich na takom nebezpečnom a nehostinnom mieste. Zistenie podľa vedcov nenaznačuje, že oblasť je bezpečná, ale skôr sú červy odolné a schopné sa obratne prispôsobiť podmienkam, ktoré môžu byť pre iné druhy nehostinné.
Môžu pomôcť aj nám
Tím biológov pod vedením Sophie Tintoriovej z New York University by tak mohol ponúknuť určitý pohľad na mechanizmy opravy DNA, ktoré by sa jedného dňa mohli prispôsobiť na použitie v humánnej medicíne.
Rádioaktívne materiály od výbuchu reaktora uložené do životného prostredia vystavujú organizmy extrémne nebezpečným úrovniam ionizujúceho žiarenia, čím sa výrazne zvyšuje riziko mutácie, rakoviny a smrti. Bude trvať tisíce rokov, kým bude oblast Černobyľu bezpečná pre ľudí, a preto je oblasť uzavretá.
Zároveň sa však stala zvláštnym druhom rádioaktívneho útočiska pre zvieratá. Testy tých, ktoré žijú v regióne, ukázali jasné genetické rozdiely od zvierat, ktoré žijú inde. O účinkoch katastrofy na miestne ekosystémy pritom stále veľa nevieme.
Mikroskopické červy
Jedným zo spôsobov, ako získať prehľad o tejto otázke, je pozrieť sa na háďatká – mikroskopické škrkavky, ktoré žijú v rôznych biotopoch (vrátane tiel iných organizmov). Tieto nematódy môžu byť pozoruhodne odolné - došlo napríklad k viacerým prípadom opätovného prebudenia háďatiek po tisícoch rokov zamrznutých v permafroste.
Majú jednoduché genómy a žijú krátky život, čo znamená, že v krátkom čase je možné študovať niekoľko generácií. To z nich robí vynikajúce modelové organizmy na štúdium celého radu vecí, od biologického vývoja až po opravu DNA a reakciu na toxíny. Aj preto sa vedci vydali do Černobyľu, aby ich našli.
Výskumníci kultivovali takmer 300 zozbieraných červov v laboratóriu a vybrali 15 vzoriek na sekvenovanie genómu. Tie sa potom porovnali so sekvenovanými genómami piatich exemplárov z iných častí sveta – Filipín, Nemecka, Spojených štátov, Maurícia a Austrálie.
Žiarenie ich netrápi
Červy z Černobyľu boli väčšinou navzájom geneticky podobnejšie ako ostatné červy, pričom genetická vzdialenosť zodpovedala geografickej vzdialenosti pre celú vzorku dvadsiatich kmeňov. Chýbali však známky poškodenia DNA z radiačného prostredia.
Vedci nenašli žiadne dôkazy o rozsiahlych chromozomálnych preskupeniach očakávaných z mutagénneho prostredia. Nezistili tiež žiadne spojenie medzi rýchlosťou mutácie červov a silou okolitého žiarenia v mieste, z ktorého každý červ pochádza.
Nakoniec vykonali testy na potomkoch každého z 20 kmeňov červov, aby zistili, ako dobre populácia toleruje poškodenie DNA. Hoci každá línia mala inú úroveň tolerancie, ani to nemalo žiadnu súvislosť s okolitým žiarením, ktorému boli vystavení ich predkovia.
To, čo našli, by mohlo pomôcť výskumníkom pokúsiť sa zistiť, prečo sú niektorí ľudia náchylnejší na rakovinu ako iní. „Teraz, keď vieme, ktoré kmene sú citlivejšie alebo tolerantnejšie voči poškodeniu DNA, môžeme ich použiť na štúdium toho, prečo rôzni jedinci s väčšou pravdepodobnosťou ako iní trpia účinkami karcinogénov,” hovorí Tintari.
