Hojer pracoval ako sklenár, tomuto remeslu sa aj vyučil. V škole patril medzi priemerných žiakov, ničím na seba neupozorňoval - snáď okrem toho, že nemal žiadnych kamarátov a viedol od mladosti samotársky život, píše Jan Janula z iDnes.
Nikdy nemal žiadnu vážnu známosť ani pohlavný styk za normálnych okolností. Dá sa ťažko dohadovať, aký impulz ho doviedol k strate posledných zábran, ale jeho brutalita bola neobyčajná.
S páchaním trestnej činnosti začal už okolo šestnástich rokov, kedy prvýkrát znásilnil dievča. Potom v tejto činnosti pokračoval, avšak keď mal „na konte“ pätnásť znásilnených, prestalo mu to stačiť a začal s vraždením.
Prvá obeť
Prvú vraždu spáchal 2. novembra 1978 v Děčíne. Jeho obeťou bola tridsaťročná Eva R. Najprv ju zrazil k zemi, a pretože sa bránila, rukami ju uškrtil a až potom sa pokúsil o súlož. Pri odchode z miesta činu jej do odhalených genitálií zastrčil žihľavu, odtrhnutú v okolí.
Tento zážitok na čas ukojil jeho zvrátené túžby, pretože si dal takmer pol roka pauzu. Možno v tom hral úlohu aj fakt, že v tom čase absolvoval základnú vojenskú službu, takže nemal toľko voľného času ani šancí.
Znásilnenie vo vlaku
Avšak práve keď bol "v zelenom", vraždil druhýkrát. Pri vlaku z Prahy do Děčína si pri nastupovaní všimol 25-ročné dievča. Sledoval ju, do akého kupé zájde, potom pred ním nenápadne hliadkoval a čakal na svoju chvíľu.
Dočkal sa, keď išla na toalety. Bleskurýchlo tam vnikol za ňou, zavrel dvere zvnútra a potom ju, opäť rukami, uškrtil. Útok bol taký rýchly, prudký a intenzívny, že obeť nemala absolútnu šancu na obranu. Tá by navyše v tomto stiesnenom priestore nebola jednoduchá ani za normálnych okolností.
Potom ju pohlavne zneužil, pri odchode z WC použil nejaký nástroj, vďaka ktorému bol mechanizmus na dverách stále v polohe "obsadené". Potom si šiel s ľadovým kľudom sadnúť na jej miesto, ale približne po štvrťhodine z vlaku vystúpil a odišiel iným spojom späť do Prahy.
Vraždil aj na Slovensku
Na jeseň toho istého roku udrel tretíkrát, tentoraz až na Slovensku, pri Košiciach. Na brehu Ružínskej priehradnej nádrže náhodou stretol ženu vo veku 25 až 30 rokov. Rýchlo sa rozhliadol okolo a keď v okolí nikoho nevidel, zrazil ju prudko k zemi, strhal z nej šaty a znásilnil ju. Tentoraz však vraždil až po súloži, opäť škrtením.
Náhodne nájdeným drôtom ju pevne zviazal, na prsia jej pripevnil kameň a odtiahol ju do vody. Zohavená mŕtvola bola nájdená až po jeho priznaní, to znamená viac ako rok potom, navyše bez hlavy a oboch zápästí. Aj napriek celoštátnemu pátraniu v archívoch nezvestných osôb nebola nikdy identifikovaná, takže jej meno je dodnes neznáme.
Kanibal
Najodpornejší zločin vôbec spáchal v noci na 31. januára 1981 v Brne, približne tri mesiace po skončení základnej vojenskej služby. Tam prišiel opäť vlakom, a to už skoro ráno, okolo 5:00.
Celý deň chodil mestom. V noci potom pri električkovej zastávke stretol iba osemnásťročnú Ivanu M., ktorú násilím odtiahol do parčíka medzi panelovou výstavbou a pokúsil sa ju znásilniť. Podarilo sa mu to však iba čiastočne, pretože sa vehementne bránila. Avšak prvýkrát pritom použil zbraň a to nôž.
Nakoniec sa mu ju podarilo premôcť a opäť ju rukami uškrtil. Avšak tentoraz mu to ale nestačilo. Lekári totiž našli na tele mladého dievčaťa jedenásť bodných rán v pravej dolnej časti hrudníka, rozsiahlu reznú ranu, ktorá otvárala dutinu brušnú a panvovú, a ďalšie bodné rany na nohách.
To ani zďaleka nebolo to najhoršie. Svojej obete odrezal obe prsia a vyrezal prirodzenie. Tieto orgány dal do igelitovej tašky a doma ich uložil do chladničky. Najprv mu slúžili na sebaukájanie, potom vonkajšiu časť genitálií mŕtvych oholil, spolu s oboma prsiami uvaril v slanej vode a časť zjedol.
Žena, ktorá prežila
V júli 1981 v pražskom parčíku neďaleko ministerstva vnútra udrel opäť, ale tentoraz mu prvýkrát plán nevyšiel. Napadnutá Jitka K. mu zo strachu sľúbila, že s ním "dobrovoľne" odíde do svojho bytu, kde to bude predsa len pohodlnejšie.
Hojer, zrejme zlákaný vidinou nového zážitku, povolil, aby sa obliekla. Avšak potom, čo sa pokúsila o útek, ju po niekoľkých krokoch dostihol a v návale agresie tĺkol jej tvárou o chodník. Hluk a krik potom privolal ľudí z neďalekej ubytovne, takže sa musel dať rýchlo na útek. Pokiaľ je známe, ide o jedinú ženu, ktorá stretnutie s Hojerom prežila.
Piata osudová vražda
Poslednú osudovú vraždu spáchal 3. októbra 1981 krátko po desiatej hodine večernej, prvýkrát v Prahe. Terčom útoku sa tentoraz stala 51-ročná Anna Š. Hojer ju prepadol - už opäť s nožom v ruke. Najskôr jej rozrezal kabát, sukňu a spodnú bielizeň. Potom nôž žene priložil ku krku, omotal jej hlavu pančuchou, aby nemohla kričať, a znásilnil ju.
Potom ju – ako vždy – uškrtil, avšak tentoraz jej urobil už spomínanou pančuchou okolo krku veľkú mašľu a topánky, ktoré sa po zápase s ním váľali neďaleko, zrovnal symetricky vedľa tela. A to robiť nemal.
Zradil ho psychiatrický pacient na úteku
Pre policajtov bolo nad slnko jasné, že ide o čin sadistického sexuálneho agresora. Pri rozsiahlom pátraní si vypočuli stopäťdesiat svedkov a preverili vyše tri a pol tisíc vytipovaných osôb. Mravenčia práca priniesla výsledky, keď približne týždeň po čine zadržali istého Jaroslava D., utečenca z psychiatrickej liečebne v Bohniciach.
Ten sa v snahe zavďačiť zmienil, že mu istý Ladislav Hojer, s ktorým sa schádzal a u ktorého niekedy aj býval, pri jednej prechádzke ukázal miesto, kde mala byť podľa neho tretieho októbra zavraždená žena. Navyše mu povedal, že obete vrah utiahol okolo krku pančuchové nohavice a to bola informácia, ktorú mohol poznať okrem kriminalistov len páchateľ.
Tí pochopiteľne nelenili a vtedy iba dvadsaťjeden ročného Hojera starostlivo vypočúvali. Vrah nával otázok nevydržal a po niekoľkých hodinách sa k vražde priznal. Ale len k tej poslednej.
Dostal trest smrti
Vyšetrovatelia sa s tým však neuspokojili, vzhľadom na chladnokrvnosť s akou ju spáchal, predpokladali, že nešlo o jeho prvý zločin. A mali pravdu, nakoniec mu dokázali aj zabitie ďalších štyroch žien, aj keď vyšetrovanie nebolo ľahké a trvalo vyše deväť mesiacov.
Súd vyniesol najvyšší možný ortieľ, trest smrti. Ten bol 7. augusta 1986 vykonaný, a pretože až do zrušenia trestu smrti v roku 1990 nebola vykonaná ďalšia exekúcia, stal sa Ladislav Hojer posledným v Čechách popraveným zločincom.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
