Maniak postupoval úplne systematicky, aby svoju chorobnú víziu naplnil. Keď sa počas vyšetrovania policajtom priznal, že v ruskej metropole zabil šesťdesiatjeden ľudí, ľutoval jediné: že tie zvyšné tri už nestihne, píše Ladislav Kryzánek z portálu iDnes.cz
Starší si možno spomenú na Andreja Čikatila, beštiálneho vraha, ktorý v osemdesiatych rokoch v ruskom Rostovskom kraji znásilnil, umučil, zmrzačil a zjedol celkom päťdesiatdva ľudí. Pri odhaľovaní pavučiny dôkazov však šokovaní policajti usúdili, že Pičuškinov prípad zrejme bude ešte rozsiahlejšou aférou, než bolo vyčíňanie „rostovského rozparovača”. Poďme ale postupne.
Nehoda v detstve
Alexander Pičuškin sa narodil v roku 1974 v Mytišči v Moskovskej oblasti, vyrastal však priamo v Moskve neďaleko parku, kde neskôr vo veľkom vraždil. V dvojizbovom byte býval s matkou, nevlastnou sestrou, jej manželom a synom. Malý Alexander bol spoločenským dieťaťom.
Všetko sa zmenilo po incidente, kedy Pičuškin spadol z hojdačky, ktorá ho následne zasiahla do čela. Odborníci predpokladali, že tento incident mu poškodil prednú mozgovú kôru, ktorá je v detstve slabo chránená. Takéto poškodenie môže spôsobiť slabú reguláciu impulzov a tendenciu k agresii. Pičuškin sa tak stal nepriateľským a omnoho viac impulzívnym.
Matka ho preložila do školy pre deti s poruchami učenia, ale starý otec videl, že Alexander je vysoko inteligentný. Zobral si ho k sebe do domu a naučil ho hrať šach. Pri hraní našiel malý chlapec spôsob, ako filtrovať svoj hnev. Dominoval aj nad staršími hráčmi, no vo voľnom čase ho stále šikanovali.
Smrť starého otca
Emocionálna rana prišla ku koncu jeho dospievania, keď jeho starý otec zomrel. V snahe utíšiť svoje silné agresívne sklony, začal konzumovať veľké množstvo vodky. Pil a hrával šach v Bitsovskom parku, no začal sa venovať aj novej temnej záľube. Vždy, keď vedel, že príde do kontaktu s deťmi, zobral si kameru a vyhrážal sa im.
Raz natočil video, kde drží malé dieťa za jednu nohu dole hlavou a hovorí: „Teraz si v mojej moci... pustím ťa z okna... a padneš pätnásť metrov na smrť.“ Potom tieto videá dookola sledoval, no v roku 1992 už ani toto nedokázalo uspokojiť jeho túžby. Rozhodol sa začať vraždiť.
Prvú vraždu vykonal 27. júla 1992, keď mal len 18 rokov a pracoval v malom obchode v juhozápadnej časti ruskej metropoly. Pičuškin sa stretol so spolužiakom Michailom v parku, aby spoločne vymysleli plán na zabitie 64 ľudí. Spolužiak si to však rozmyslel, no Alexander vytiahol kladivo a zasadil mu dvadsať rán do hlavy.
Mal rád, keď pukali lebky
Jeho telo pohodil pri vchode do kanalizácie a odišiel domov do bytu svojej matky. Polícia ho vypočúvala a on priznal, že sa stretli, no potom z parku odišiel. Polícia ho bez ďalšieho vyšetrovania prepustila. Pičuškin vraždil v moskovskom Bitcevskom parku šesť rokov a počínal si mimoriadne brutálne.
Prevažne starších mužov zabíjal vždy úderom nejakého tupého predmetu do hlavy - vzrušoval ho vraj zvuk pukajúcich lebiek. Obete sexuálne nezneužíval. Po zadržaní priznal šesťdesiatjeden vrážd, na ukrytie niektorých si však už nevedel spomenúť. Tvrdil, že ich údajne nahádzal kamsi do kanalizačného potrubia.
V júni 2006 sa Pičuškin ponúkol, že pôjde na prechádzku so svojou 36-ročnou kolegyňou Marinou Moskalyovou. Tá synovi napísala odkaz, aby vedel, kde je. V tom čase ho už polícia tri roky podozrievala, pretože v parku namontovali kamery. Medzitým mal sériový vrah na konte desiatky mŕtvych mužov, ženy aj deti, ktorých zabíjal údermi do hlavy zozadu, aby sa nezašpinil krvou.
Cítil sa ako Boh
Keď o pár dní našli v parku jej telo, polícii už bolo jasné, kto je vrahom. Potvrdili to aj kamerové záznamy z metra. Pičuškin okamžite vinu priznal a súhlasil, aby bol proces verejný. O vraždách hovoril otvorene a hovoril, že sa pri nich cítil ako Boh. „Vo všetkých prípadoch som zabíjal len z jedného dôvodu. Zabíjal som, aby som žil, pretože keď zabíjaš, chceš žiť,“ povedal.
„Pre mňa je život bez vraždy pre teba ako život bez jedla. Cítil som sa ako otec všetkých týchto ľudí, keďže som to bol ja, kto im otvoril dvere do iného sveta.“ Neskôr poprel aj to, že chcel zabiť len 64 ľudí. Vraždil by vraj do momentu, kým by ho nechytili. Psychiatrické testy preukázali, že bol úplne príčetný.
Doživotie je najvyšší trest, aký mohol Pičuškin podľa súčasného ruského právneho poriadku dostať – na trest smrti je uvalené moratórium. Okrem štyridsaťosem vrážd ho súd uznal vinným ešte z troch pokusov. Doživotné väzenie žiadal prokurátor a súd mu vyhovel. Pičuškin si podľa tribunálu nezaslúži zľutovanie.
Keď sudca vyhlasoval výšku trestu, tridsaťtriročný vrah, v tom čase svetu známy už ako „bitsovský maniak“ hľadel do krajiny, opísala agentúra Reuters. Na otázku, či rozumel, odpovedal: „Nie som hluchý, rozumel som.“
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
