Psychologička Ivana Čergeťová, policajti po streľbe na Zámockej ulici v Bratislave.Darina Izip/TASR/Jaroslav Novák
StoryEditor

Vrahom sa môže stať každý z nás. Agresívne sklony sa môžu prejaviť už v detstve, hovorí psychologička

Dominika Pacigová14.10.2022., 10:00h

Existujú nejaké predpoklady na to, že sa z človeka môže stať vrah? Pri akom type správania by mali rodičia spozornieť? Akú rolu hrajú v rámci prevencie učitelia? Aj to sme sa pýtali psychologičky Ivany Čergeťovej.

Lajkuj Brainee.sk na

Tragédia pred Teplárňou, obľúbeným podnikom LGBTQ komunity, otriasla celým Slovenskom. K streľbe v centre Bratislavy došlo v stredu večer. Na mieste zomreli dvaja mladí muži, zranená bola jedna žena, ktorú previezli do nemocnice. 

„Ľudia by si mali uvedomiť, že vrahom sa za istých okolností môže stať každý z nás. Násilnícke alebo agresívne sklony sa môžu prejaviť už v detstve,“ hovorí pre Brainee psychologička Ivana Čergeťová z platformy ksebe

Čo môže „víriť“ mladému človeku v hlave, ak si dokáže zaobstarať zbraň a namieriť ju voči nevinným ľuďom? 

Ľudí ovplyvňujú genetické, psychologické, sociálne a kultúrne faktory. K takémuto činu ich môže viesť frustrácia. Tá môže vzniknúť z rôznych nenaplnených potrieb, pričom príčinou môže byť výchova v rodine, škole či skupine vrstovníkov, do ktorej chcú agresori zapadnúť. Často s tým súvisí nízke sebavedomie, problémy so socializáciou, pocity hnevu a nespravodlivosti.

Existujú nejaké predpoklady na to, že sa z človeka môže stať vrah? 

Väčšinou ide o súbor viacerých činiteľov. Ľudia si často v takýchto prípadoch kladú otázku, či takéto činy nie sú dôsledkom zlej výchovy. Vždy to tak však nemusí byť. Problémy pozorujeme u ľudí, ktorí majú násilnú minulosť, komplikácie v rodine, ktoré sú napríklad spojené so zneužívaním, taktiež môže ísť o dlhodobú frustráciu.

Pokiaľ hovoríme o biologických predpokladoch, často v takýchto prípadoch dochádza k zníženej aktivite prefrontálneho kortexu. Ľudia sa rodia s istou genetickou predispozíciou, avšak každý z nás má možnosť ovplyvňovať svoje vôľové a regulačné schopnosti počas vývinu.

Dá sa nejaký typ správania vypozorovať už v ranom veku? 

V detstve vieme vypozorovať poškodenie mozgu. Rizikovou skupinou sú muži, u ktorých dochádza k poškodeniu určitého chromozómu. Vieme to zistiť prostredníctvom genetických testov. U takýchto ľudí je často zvýšená úroveň sérotonínu a na základe pozorovania možno zistiť, či ide o svedkov násilných činov alebo o ľudí, ktorí žijú v násilnom prostredí.

Pri akom type správania by mali rodičia spozornieť a vyhľadať odbornú pomoc?

Ľudia by si mali uvedomiť, že vrahom sa za istých okolností môže stať každý z nás. Násilnícke alebo agresívne sklony sa môžu prejaviť už v detstve. Rodičia by mali byť obozretní, ak dieťa má radosť z ubližovania nielen ľuďom, ale napríklad aj rastlinám alebo zvieratám.

Taktiež by mali spozornieť, ak dieťa je extrémne uzatvorené bez vonkajších prejavov emócií. V takýchto prípadoch sa často prejavuje aj autoagresivita, teda agresívne správanie voči sebe samému. 

Do akej miery ovplyvňuje správanie mladých ľudí to, čo vidia a počujú doma? 

Najmä malé deti sú ako špongie, nasávajú všetko, čo sa okolo nich deje, no nevedia kriticky vyhodnotiť informácie. Každý rodič by mal vedieť, čo jeho reči môžu spôsobiť a aké dôsledky môžu mať. 

A čo výroky politikov? 

Niektorí politici majú radikálnu komunikáciu, robia rázne rozhodnutia, za ktoré nepreberajú zodpovednosť. Potom je ľahké povedať si, že ani my nemusíme prebrať zodpovednosť za naše činy.

image

Nenávisť, ktorú politici roky zasievali, začína prinášať prvé ovocie, reaguje LGBTQ komunita na tragédiu

Akú rolu hrajú v rámci prevencie učitelia? 

Myslím si, že v školských osnovách chýba vzdelávanie zamerané na výchovu, komunikačné či sociálne zručnosti. Neučíme mladých ľudí komunikovať ani vnímať emócie. Zameriavame sa skôr na odovzdávanie poznatkov než na tvorbu zručností, ktoré sú kľúčové. Zároveň by sme si mali uvedomiť, aká dôležitá je prítomnosť školského psychológa alebo spolupráca s odborníkmi v pedagogickom procese.

Ako by podľa vás mali učitelia reagovať na tragédiu na Zámockej? 

Musíme sa naučiť akceptovať druhých, či už ide o pohlavie, rasu, sexuálnu orientáciu, náboženstvo, alebo diverzitu. Učitelia by k tomu mali viesť žiakov. 

Ľudia však často nevedia, ako by mali v takýchto situáciách komunikovať. Aj s pozostalými. Čomu by sa mali v komunikácii vyhnúť? 

Základom je vyjadriť podporu. Ľudia by mali byť empatickí, nemali by predstierať pochopenie, pretože väčšina z nás nemá skúsenosť s takouto násilnou stratou. Stačí, ak tu budeme pre toho druhého, budeme ho počúvať, necháme ho smútiť, no nebudeme mu dávať rady. Smútenie totiž u každého prebieha individuálnym spôsobom.

Máme tu však aj pozostalých na strane agresora. Je potrebné uvedomiť si, že každá nenávisť môže plodiť ďalšiu.

Stredajšia streľba v centre Bratislavy, rovnako ako aj nedávna tragická nehoda na Zochovej otriasli Slovenskom. Frustráciu strieda hnev či smútok. Ako si do istej miery zachovať duševnú pohodu? 

Žijeme v spoločnosti, ktorá je polarizovaná. Delíme sa na dva tábory – ľudí, ktorí sú pre a proti. Nie sme ochotní akceptovať odlišnosť, a to vedie k vzniku extrémistických skupín a radikálnych názorov.

Je dôležité filtrovať informácie, pracovať s emóciami a otvorene ich komunikovať. Taktiež vyplavovať negatívne emócie, pretože ak ich držíme v sebe, dochádza k podpore zvyšovania vnútorného napätia, čo môže viesť k agresivite.  

Taktiež by sme sa mali snažiť o sociálny kontakt, udržiavať si harmonogram, a dopriať si oddych.

menuLevel = 2, menuRoute = notsorry/news, menuAlias = news, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
29. január 2023 10:41