MesiacNasa/Unsplash
StoryEditor

Fiasko Rusov, do Mesiaca vyhĺbili kráter. Pozreli sme sa na úspešné aj tragické misie, ktoré ho mali skúmať

Josef HoraiDnes.cz22.09.2023., 10:30h

Dieru do Mesiaca urobili Rusi pri nedávnom neúspešnom pristátí na jeho povrchu. Nový kráter na jeho porvchu má v priemere desať metrov.

Lajkuj Brainee.sk na

Na Mesiaci doteraz pristáli len štyri krajiny: Sovietsky zväz, Spojené štáty, Čína a nedávno India. Dva štáty, Japonsko a Izrael, boli veľmi blízko, ich sondy ale havarovali, píše sa na portáli iDnes.

Práve Japonsko má teraz pripravenú ďalšiu misiu. Chce vyskúšať celkom novú technológiu – miniatúrneho robota, ktorý má veľkosť tenisovej loptičky. Dostal meno SORA-Q, je z hliníku a plastu, váži len 250 gramov a má dve malé kamery. „Po mesačnom povrchu sa bude kotúľať len dve hodiny, pretože je napájaný jednorazovou batériou, ktorá sa nedá dobíjať. Aj to bude stačiť, pretože na mini robotovi si japonskí odborníci overia nové unikátne technológie,“ vysvetľuje popularizátor vesmíru Milan Halousek. 

image

Po celej plejáde neúspechov sa to konečne podarilo. Indický modul pristál na povrchu Mesiaca

„Pri vývoji sme sa inšpirovali detskými hračkami. Keď bude chodiť po Mesiaci, dúfame, že tým prilákame na bádanie o vesmíre najmä deti,“ popísal jeden zo zámerov konštruktér robota Kenta Hashiba. Japonci chystali ešte jedného robota, minirover Rashid zo Spojených arabských emirátov, ktorý mal odpovedať na otázku, prečo je mesačný prach taký lepkavý.

Či bude Japonsko piatou krajinou, ktorá sa dostane na Mesiac, sa ešte len ukáže. Ale už teraz je jasné, že štvrtou krajinou sa stala India. Jej sonda Čandrájan 3 pristála v problematicky dostupnej oblasti južného pólu ako prvá v histórii.

Podarilo sa tam vyjsť aj vozidlu Pragján, ktoré sa snaží nájsť vodu. Jej výskyt predtým potvrdila Čína, tretia krajina, ktorá sa dostala na Mesiac. Stalo sa tak v roku 2019 pri misii Čchang-e, pomenovanej po čínskej bohyni luny. Čínska sonda pristala ako vôbec prvá na odvrátenej a nepreskúmanej strane Mesiaca. 

image

Na snímke indickej vesmírnej výskumnej organizácie je vidieť indickú medziplanetárnu sondu Čandraján-3 z navigačnej kamery

TASR/AP

S nedávnym indickým úspechom sa mala zviesť aj ruská družica Luna-25, tá sa ale pár dní pred indickým pristátím rozbila o povrch Mesiaca. „Za neúspech môže ‚prestávka’ v ruskom programe, ktorá trvala prakticky polstoročie, od štartu sovietskej misie Luna-24 v roku 1976,“ reagoval pred niekoľkými dňami šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Jurij Borisov. 

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) zverejnil snímky kráteru, ktorý na Mesiaci pravdepodobne vytvoril dopad ruskej sondy Luna-25. Tá mala analyzovať pôdu a pátrať po vode, ale vymkla sa spod kontroly, dostala sa na neprepočítanú obežnú dráhu a 19. augusta narazila do Mesiaca. „Nový kráter má priemer asi desať metrov a nachádza sa na 57,865 stupni južnej šírky a 61,360 stupni východnej dĺžky v nadmorskej výške asi mínus 360 metrov,“ uviedla NASA. Náraz modulu je v zahraničí považovaný za výrazný neúspech ruského kozmického programu. 

Prvé fotografie leteli „faxom“

Boli to ale Rusi, a ešte o pár týždňov neskôr Američania, kto vyslal k Mesiacu prvé sondy. Stalo sa tak pred 65 rokmi. 

image

Na Mesiaci je ľad, no nevieme, odkiaľ prišiel. Tajomná sila na ňom generuje vodu, vedci zatiaľ len tápu

Do tej doby si ľudia povrch Mesiaca predstavovali rozlične - raz hladký ako sklo, potom sypký ako múka, skúmali ho okom aj ďalekohľadmi. Nikdy si ale neboli celkom istí. Ako prvá vyletela americká družica Pioneer v auguste 1958 s cieľom doraziť za 2,6 dní na orbitu Mesiaca – kvôli poruche čerpadla zhorela 70 sekúnd po štarte. „Čakali sme to, omnoho väčší šok by bol, keby misia uspela,“ uviedli vtedy predstavitelia amerického letectva.

O päť týždňov neskôr vzlietla aj prvá sovietska sonda Luna, ktorá zhorela po výbuchu za 93 sekúnd. Obe veľmoci chyby ladili, vysielali ďalšie sondy a už po roku došlo k prvému kontaktu s mesačným povrchom – v septembri 1959 sa o neho rozbila sovietska Luna-2. O pár týždňov ale vzlietla Luna-3, ktorá odoslala prvých 17 snímkov odvrátenej strany Mesiaca. 

„Použili unikátnu metódu, keď bol povrch Mesiaca nasnímaný na filmový pás, ten bol na palube automaticky vyvolaný a usušený. Jednotlivé snímky potom boli pomocou fotonásobiča prevedené na sériu elektronických pulzov, ktoré boli odoslané na Zem, čo je systém podobný dnešnému faxu,“ vysvetlil Milan Halousek. 

image

Mesiac

Nasa/Unsplash

„Veľkolepá pustatina,“ znela druhá veta na Mesiaci

Mäkko pristáť sa nakoniec prvýkrát podarilo Rusom, ktorý vtedy závody o dobývanie vesmíru viedli a nechceli povoliť. Dňa 3. februára 1966 dosadla Luna-9 a ľudstvo vtedy prvýkrát uvidelo detailné zábery povrchu. „Tak boli definitívne potvrdené domnienky, že povrch je pevný a stroj sa do neho nezaborí. Do tejto chvíle nebolo jasné, aká hlboká je vrstva regolitu, teda mesačného prachu, a či sa v ňom celá sonda neutopí,“ vysvetľuje Halousek, ktorý o vesmíre organizuje prednášky po celom Česku. 

Američania prvé hladké dosadnutie zvládli o štyri mesiace neskôr, sonda Surveyor 1 odoslala viac ako 11-tisíc snímok. Ďalšie americké sondy potom úspešne vykonali prvé rozbory mesačnej pôdy, hĺbili malé priekopy alebo sa podarilo zachytiť laserový lúč vyslaný zo Zeme. 

image

Mazurek desaťročia používal kameň ako zarážku do dverí. Ukázalo sa, že ide o vzácny meteorit za desiatky tisíc

Spojené štáty americké ale nakoniec zvíťazili vyslaním prvého človeka na Mesiac – legendárna misia Apollo 11 dosadla 20. júla 1969. Na povrch ako prvý vystúpil Neil Armstrong a každý pozná jeho slávnu vetu o „malom krôčiku“, druhý z modulu vyšiel Buzz Aldrin. Aj on mal svoju prvú vetu: „Veľkolepá pustatina.“

Obaja dostali niekoľko úloh, okrem iného na Mesiaci zanechať laserový odrážač pre presné odmeranie vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom. Tá je 384 400 kilometrov. 

Dodnes vyslalo ľudstvo k Mesiacu celkom 146 sond, po viacročnej prestávke sa záujem o pristátie opäť prebúdza. V nasledujúcich rokoch sa očakáva niekoľko misií vrátane tých s ľudskou posádkou, na Mesiaci by mal pristáť prvý Európan, ale tiež aj prvá žena v histórii.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/vesmir, menuAlias = vesmir, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
27. február 2024 20:07