Lety do vesmíru a dobývanie iných telies sú dláždené mnohými neúspechmi. Je možno až prekvapivé, ako sme pred pol storočím mohli sledovať pristávanie sond aj ľudí na povrchu Mesiaca a teraz sa ukazuje, že to nie je vôbec také jednoduché, ako sa zdá.
Medzi svetovú elitu, ktorá dokáže bezpečne dostať svoje zariadenie na povrch Mesiaca, sa v stredu zaradila India. Pristávací modul Vikrám sondy Čandrájan-3 (Mesačná loď 3) mal dosadnúť na mesačný povrch o 14:34 SELČ. Zatiaľ sa to podarilo iba Sovietskemu zväzu, Spojeným štátom a Číne, píše web iDnes.cz.
Náročné pristátie
Automatizovaná pristávacia sekvencia začala o 14:14 SELČ. Počas pristátia Vikrám z výšky 25 km riadene zostúpi do výšky 150 metrov a pritom spomalí zo zhruba 6-tisíc kilomterov za hodinu takmer na nulu. Potom jeho kamery skontrolujú, či sa nenachádza v oblasti s nejakými priehlbinami alebo v kopcovitej oblasti.
Tieto necelé dve desiatky minút pred pristátím sú označované ako minúty hrôzy, pretože sú najkritickejšie a mali by prakticky prebiehať bez zásahu riadiaceho centra.
Server Hindustan Times popisuje, čo sa počas nich odohráva. Po vyššie zmienenej brzdnej fáze bude nasledovať fáza udržiavania polohy. „Vo výške asi 7,43 kilometra nad povrchom Mesiaca sa pristávací modul nakloní z vodorovnej do zvislej polohy, pričom prejde vzdialenosť 3,48 kilometra,“ popisuje web.
Ďalšia fáza bude trvať približne 175 sekúnd, počas ktorých pristávací modul prejde asi 28,52 kilometra vo vodorovnej polohe k miestu pristátia a zároveň zníži výšku asi o 1 kilometer. Nakoniec Vikrám pristane.
Neúspešné pokusy
Len tento rok sa pristátie nepodarilo už dvom strojom. V apríli to bola japonská sonda s malým robotom a vozítkom zo Spojených arabských emirátov a na konci minulého týždňa bola kvôli zlému motorickému manévru zničená ruská sonda Luna-25, ktorej štart sa pripravoval mnoho rokov.
Ako už bolo spomenuté, aj India už zažila neúspešný pokus o mäkké pristátie na Mesiaci. Na začiatku septembra 2019 sa na južnom póle Mesiaca nepodarilo pristáť predchodcovia súčasného pristávacieho modulu sondy. V rovnaký rok prebehol aj neúspešný pokus Izraela, ktorého sonda Berešit (Beresheet) pristátie na Mesiaci tiež nezvládla.
Indovia si však vzali poučenie a starostlivo študovali dáta z havárie. Následne vykonali rad simulácií, aby odstránili prípadné vady pri Čandrájane-3.
Sondu Čandrájan-3 vyniesla raketa LVM3 z indického kozmodrómu 14. júla. Sonda zhruba desať dní obiehala okolo Zeme, kým bola na začiatku augusta vyslaná smerom k obežnej dráhe okolo Mesiaca. Odvtedy indickí experti znižovali jej rýchlosť, aby ju pripravili na pristátie modulu Vikrám.
Robotické vozítko na palube
Samotný pristávací modul Vikrám, pomenovaný po zakladateľovi agentúry ISRO, váži približne 1,5 tony a vo svojom vnútri nesie šesťkolesové robotické vozítko s váhou 26 kilogramov zvané Pragján, čo v sanskrte znamená „múdrosť“. Po pristátí by malo vyjsť z modulu a vydať sa na púť po skalách a kráteroch Mesiaca, aby zhromažďovalo dáta a fotografie a odosielalo ich na analýzu späť na Zem. Životnosť vozítka poháňaného solárnou energiou je plánovaná minimálne na jeden lunárny deň, čo je asi 14 pozemských dní.
Tmavé krátery v oblasti južného pólu, kam nesvieti slnko, by podľa vedcov mohli skrývať zamrznutú vodu, čo by podporilo plány na eventuálne budúce osídlenie prirodzenej obežnice Zeme.
