? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Zmena jedálnička by mohla zachrániť 15 miliónov životov ročne.
- Strava s prevahou rastlinných jedál vie priniesť o 15 percent menej emisií z poľnohospodárstva.
- Mäso by sme mali jesť len raz týždenne, denne iba jedna porcia živočíšnych produktov.
- Bez reformy potravinového systému je boj s klímou prehratý.
Podľa novej správy EAT-Lancet Commission môže zdravšia, najmä rastlinná strava zabrániť až 15 miliónom úmrtí ročne a zároveň znížiť poľnohospodárske emisie o 15 percent, píše AP. „Ak sa neodkloníme od neudržateľnej cesty, na ktorej sme dnes, zlyháme v klimatickej agende, v ochrane biodiverzity aj v potravinovej bezpečnosti,“ varuje Johan Rockström z Potsdamského inštitútu pre výskum klimatických dopadov.
Planetárna zdravá strava
Už v roku 2019 vedci navrhli takzvanú planetárnu zdravú stravu, jedálniček postavený na obilninách, zelenine, ovocí, orechoch a strukovinách. Najnovšia aktualizácia pritom hovorí jasne - živočíšne bielkoviny a mliečne výrobky by mali tvoriť maximálne jednu porciu denne a červené mäso by na tanieri malo byť len raz za týždeň.
Okrem toho musíme klásť väčší dôraz na prevenciu chorôb ako cukrovka či kardiovaskulárne problémy. „Možno to znie nudne, ale je to povzbudivé. Aj po šiestich rokoch výskum potvrdzuje tie isté závery,“ hovorí Rockström.
Malé zmeny, veľký efekt
Jedlo je intímna a osobná voľba, no aj drobné úpravy majú význam. „Ľudia si spájajú jedlo s identitou a prísne diéty ich môžu odradiť. Ale aj malé kroky, ako obmedziť mäso, sú obrovskou pomocou,“ vysvetľuje Emily Cassidy z neziskovky Project Drawdown.
Vedci skúmali nielen emisie, ale aj biodiverzitu, využívanie pôdy, kvalitu vody či znečistenie. Záver? Potravinové systémy sú najväčším faktorom, ktorý posúva Zem k hranici neobyvateľnosti. „Je to super komplexná správa, ktorá ukazuje, ako sú prepojené poľnohospodárstvo, spotrebiteľské návyky a pracovné podmienky,“ hovorí profesorka Kathleen Merrigan z Arizona State University.
Ak by ľudia vo vyspelých krajinách jedli hovädzie alebo jahňacie len raz týždenne, znížili by emisie na úroveň ročných emisií celého Ruska, uvádza Cassidy.
Nerovnosti v jedle a spravodlivosť
Správa pripomína, že takmer polovica svetovej populácie nemá prístup k dostatku jedla, zdravému prostrediu alebo dôstojnej práci v potravinovom reťazci. Najohrozenejšie sú menšiny, pôvodné obyvateľstvo, ženy, deti a ľudia v konfliktných zónach.
S blížiacimi sa klimatickými rokovaniami OSN výskumníci dúfajú, že politici začlenia potravinovú politiku do národných plánov. „Inak sa vydávame cestou, ktorá robí naše spoločnosti stále krehkejšími - zdravotne aj environmentálne,“ varuje Rockström.