Sama príroda je najlepšou voľbou, ako sa udržať mladší a aktívnejší. Že, neveríš? Vedci prišli s výsledkami, ktoré môžeš overiť na vlastnej koži.
Omladzujúca procedúra, ktorá nič nestojí
Na overenie poznatkov nedávnej vedeckej štúdie ti stačí bývať v blízkosti zelene. K týmto poznatkom sa dopracoval spoločný tím španielskych a amerických výskumníkov. V súčasnosti viac ako polovica svetovej populácie žije v mestských oblastiach a predpokladá sa, že do roku 2050 sa toto číslo zvýši na viac ako 68 percent obyvateľov.
Zeleňou, ktorá poslúžila na výskum, sa myslia nielen mestské parky, ale aj zelené strechy alebo komunitné záhrady. A čím viac zelene sa nachádza v tvojom okolí, tým je vyššia pravdepodobnosť, že sa tvoje starnutie spomalí.
Presný výsledok výskumu stanovil omladenie biologického veku človeka až o 2,5 roka v porovnaní s tými ľuďmi, ktorí nemajú vo svojom okolí dostatok zelene. Štúdia bola publikovaná vo vedeckom žurnále Science Advances.
Výhody bývania v blízkosti zelene však neboli pre všetkých rovnaké. Rozdiely boli zaznamenané medzi rozličnými rasami, pohlaviami, ale aj medzi sociálno – ekonomickým postavením. Podľa autorov je dôležitý budúci výskum, ktorý podrobne odhalí aj tieto determinanty a ich vplyv na zdravie človeka.
Prístup k zeleným plochám a vplyv na metyláciu DNA
Prvá autorka predmetnej štúdie Kyeezu Kim (postdoktorandka preventívnej medicíny) sa k otázke starnutia vyjadrila takto: „Keď premýšľame o tom, ako zostať zdravý, popri procese starnutia, zvyčajne sa sústredíme na veci, ako je zdravé jedlo, cvičenie a dostatok spánku.“
Ak zmeníme spôsob nazerania na prevenciu pred starnutím, zistíme, že: „prostredie, v ktorom žijeme, konkrétne naša komunita a prístup k zeleným plochám, sú tiež dôležité pre udržanie zdravia pri procese starnutia“, pokračovala Kyeezu Kim.
Čo o tomto výskume vieme? Vedci podrobne študovali súvislosť medzi dvadsaťročným vystavením sa bývaniu v blízkosti zelene a epigenetickým starnutím populácie. Takzvaný epigenetický vek je biomarker starnutia spojený s chorobami súvisiacimi so starnutím a s úmrtnosťou z rôznych príčin.
Epigenetický vek človeka je založený na metylácii DNA a týka sa chemických zmien DNA. V ľudskom tele je metylácia dôležitá pri výrobe bunkovej energie, pri imunitnej reakcii alebo pri produkcii hormónov. Keďže určité vzorce metylácie DNA majú tendenciu sa meniť starnutím, tak tieto zmeny možno použiť na odhad biologického veku človeka na molekulárnej úrovni – to poznáme ako epigenetické hodiny.
Takto, pristupovali výskumníci k odhadu veku omladenia, pretože epigenetické hodiny poskytujú nielen hodnotu biologického veku, ale aj predikciu dĺžky života alebo tiež odhadujú, či niekto môže dostať srdcový infarkt. Na analýzu metylácie DNA použili vzorky krvi viac ako deväťsto obyvateľov.
Vďaka tomu, štúdia odhalila, že prírodné prostredie ovplyvňuje zdravie na molekulárnej úrovni (pozorované v zmenách metylácie DNA), čo bolo možné zistiť v krvi.
Kyeezu Kim tiež vyjadrila nádej, že: „zistenia majú významné dôsledky pre mestské urbanistické plánovanie a rozširovanie zelených plôch za účelom podpory verejného zdravia a znižovania zdravotných rozdielov.“ Už len keby sa mestá týmito poznatkami aj riadili, však?
Pobyt v parku dokáže zmeniť epigenetické hodiny a ešte viac
Účastníkov výskumu, ktorý trval v období od 1986 do 2006, možno zaradiť do dvoch skupín. Jedna skupina bývala na miestach obklopených asi 20 percent zelene v okruhu 5 kilometrov. Druhá skupina mala bývanie v tomto istom okruhu obklopené zeleňou na úrovni asi 30 percent. A práve druhú skupinu výskumníci označili za tú, ktorej členovia boli o 2,5 roka biologicky mladší.
Za rozdiel v biologickom veku týchto dvoch skupín však môže nielen bývanie v blízkosti prírody, ale tiež vyšší počet sociálnych interakcií a zvýšená fyzická aktivita. Zaujímavý je tiež fakt, že podľa štúdie je spojenie medzi epigenetickým starnutím a zelenými plochami ešte silnejšie u obyvateľov znevýhodnených štvrtí mestských častí.
Existuje niekoľko štúdií, ktoré sa zdravotnými prínosmi pobytu v prírode zaoberajú. Fínska štúdia monitorovala šesťtisíc účastníkov a pokiaľ navštívili mestský park 3 až 4 – krát týždenne, mali o 33 percent nižšiu pravdepodobnosť užívania liekov na problémy spojené s duševným zdravím, o 36 percent nižšiu pravdepodobnosť užívania liekov na krvný tlak a o 26 percent nižšiu pravdepodobnosť užívania liekov na astmu.
Je jasné, že zelené plochy v okolí obytných štvrtí majú hneď niekoľko priaznivých účinkov. Okrem vplyvu na zdravie a omladenie biologického veku, majú nezastupiteľnú funkciu v boji proti klimatickým zmenám. Pomáhajú mestám ochladiť sa počas horúčav a prispôsobiť sa rastúcim teplotám.
Mestské oblasti sú plné betónu a asfaltu. Tie absorbujú slnečné lúče a vytvárajú tepelné ostrovy, na ktorých je teplota vyššia pokojne aj o 10 ºC v porovnaní s odľahlejšími časťami mesta, na ktorých je zvyčajne intenzívnejšia výsadba. Stromy poskytujú tieň a uvoľňujú chladivú vlhkosť do vzduchu, čo môžeš pocítiť okamžite, ako sa presunieš na miesta, kde je zeleň zakomponovaná v urbanistických plánoch.
Dokonca, mnohé štúdie po období pandémie ochorenia Covid-19 dokázali, že obyvatelia žijúci v oblastiach s väčším množstvom stromov mali počas pandémie lepšie duševné zdravie. Tieto štúdie sa tiež spájajú s priaznivými účinkami na dýchanie, kardiovaskulárne zdravie, spánok a iné ochorenia.
Plánovanie výsadby zelene má veľký význam
Po všetkých pozitívnych vlastnostiach, ktoré stromy prinášajú ľudstvu aj našej planéte sa stále nájde podstatná časť obyvateľstva, ktorému prekáža zvýšený výskyt hmyzu v okolí stromov alebo strata parkovacích miest.
Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) so sídlom v Kodani, je približne 30 percent mestských oblastí v Európe pokrytých stromami. Na základe satelitných údajov z roku 2018 sa na prvom mieste umiestnilo talianske mesto Savona, ktorého územie je pokryté takmer 84 percent stromov, pričom napríklad Londýn je na poslednom mieste. Čo sa týka Slovenska, podľa údajov EEA je, spomedzi krajských miest, stromami najviac pokryté mesto Banská Bystrica, približne až 64 percent územia.
Pozícia zástupcov miest je v tomto ohľade síce ťažká, ale výsadba zelene je dnes súčasťou sľubov mnohých predstaviteľov, ktorí sa snažia o transformáciu mestského života. Rozhodne to nie je nemožná úloha a nedá sa donekonečna ustupovať. Starostlivosť by sa tiež mala zamerať aj na už existujúcu výsadbu a chrániť staré stromy.
Plánovanie výsadby zelene by sa malo riadiť určitými pravidlami, aby malo želaný efekt. Kam ich umiestniť, v akom množstve a aké druhy – to všetko sú otázky, ktoré treba mať zodpovedané ešte pred výsadbou. Tak, ako sa európske mestá vyznačujú rôznorodosťou svojich obyvateľov, aj mestské stromy by mali byť podobne rozmanité. Veľkosť, druh aj odolnosť stromu prispievajú k odolnejšiemu lesu a výsadbe. Jednoducho, význam stromov je oveľa širší, ako si mnohí ľudia vedia predstaviť.