Drevený mrakodrap vznikol vďaka inovatívnemu mysleniu
Výnimočná, 75 metrov vysoká stavba dosť výrazne vzdoruje tradičným trendom stavbárskeho priemyslu, ktorý vyprodukovanými emisiami uhlíka rozhodne nešetrí. Švédsko patrí medzi najviac zalesnené krajiny sveta. Až 70 percent jeho územia pokrývajú lesy, a preto je drevársky priemysel hlavným odvetvím tejto severskej krajiny.
Napriek tomu, svoje lesy si Švédi veľmi dobre chránia. Už dlhé roky sa nestalo, že by vyrúbali viac stromov, ako ich zasadili. V našich podmienkach dosť nepredstaviteľná skúsenosť, však?
Jeden z hlavných architektov Robert Schmitz o návrhu stavby povedal: „Všetci si mysleli, že sme tak trochu blázni, keď sme navrhli takúto budovu z dreva. Ale boli sme celkom pragmatickí a povedali sme si, že ak nemôžeme vyrobiť všetko z dreva, aspoň časť z toho urobíme týmto spôsobom. Ale počas procesu návrhu sme sa zhodli, že je efektívnejšie všetko postaviť z dreva.“
Zároveň Schmitz dodal, že bolo dôležité zapojiť okoloidúcich: „Chceme, aby ľudia boli svedkami množstva kreativity, ktorá sa vyskytuje aj v zákulisí tohto diania. Z ulice budú môcť vidieť, ako sa buduje nová výstavba alebo ako prichádza scéna.“
Mesto Skellefteå sa snaží o ekologický prístup a o čo najväčšie zníženie emisií a uhlíkovej stopy. Energiu získava z obnoviteľných zdrojov a v meste sa recyklujú tisíce ton elektronického odpadu. Drevený mrakodrap skvele zapadol do ekologického konceptu mesta. Ani samotný starosta mesta Lorents Burman nepopieral počiatočnú skepsu, ale architekti a inžinieri ho presvedčili, že ide o uskutočniteľný projekt.
Cieľom projektu, aj po jeho uvedení, stále ostáva dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v období do päťdesiatich rokov od otvorenia z roku 2021. Podľa analýz a výpočtov, tvorcovia predpokladajú životnosť tejto budovy na minimálne sto rokov.
Možno si hovoríš, že v oblasti, kde stromy rastú na každom kroku, to nie je až tak ojedinelé, aby vytvorili drevenú stavbu. Architekti však počítajú s tým, že ich koncept je možné uplatniť aj tam, kde žiadne lesy nie sú. Dokonca, keby chceli budovu previezť bez toho, aby zničili jej prínos v uhlíkovej neutralite, mohli by s ňou obísť našu planétu až dvakrát a stále by boli uhlíkovo neutrálny. Také sú výsledky ich výpočtov, zaujímavé, však?
Mrakodrap nedostal svoje meno náhodou
Mrakodrap Sara Cultural Centre alebo po švédsky Sara Kulturhus je pomenovaný po uznávanej spisovateľke menom Sara Lidman, narodenej v obci Missenträsk, ktorá je dnes súčasťou mesta Skellefteå. Jedným zo zámerov vzniku mrakodrapu bolo priblížiť a sprístupniť kultúrny život všetkým obyvateľom.
V jeho komplexe sa nachádza galéria, múzeum, regionálne divadlo, mestská knižnica a hotel s 205 izbami, ktorého súčasťou je reštaurácia, spa a konferenčné centrum. Drevená konštrukcia odkazuje na mestské, historické drevené budovy a je opláštená dvojitou vrstvou skla, ktorá odhaľuje drevené panely v interiéri.
Reštaurácia a spa centrum sa nachádzajú na vrchu 20 – poschodovej budovy a poskytujú panoramatický výhľad na mesto Skellefteå, ktoré leží za polárnym kruhom vo švédskom Laponsku.
Tvorcom sa podarilo vybudovať moderné centrum s udržateľným dizajnom a konštrukciou, v ktorej nájdu domov bok bo boku všetky formy kultúry. Dizajn je poctou dlhoročnej tradícii drevárskeho priemyslu v tomto regióne.
Ako funguje budova z dreva a aká jej bezpečnosť?
Drevostavba vznikla z prefabrikovaných modulov, a preto je proces jej výroby oveľa rýchlejší. Pokiaľ ide o bezpečnosť, jednotlivé diely sú zlepené a natreté ochrannou vrstvou, ktorá dokáže požiar zadusiť alebo spomaliť. A hoci, je objem použitého dreva skutočne masívny, lepené drevo horí veľmi zle a riziko rozšírenia požiaru je efektívne minimalizované.
Viac ako 12 tisíc kubických metrov dreva bolo vyťažených z lesov vzdialených len približne 60 kilometrov od mesta. Týmto sa však udržateľný status budovy rozhodne nekončí.
Počas svojej životnosti zachytí mrakodrap 9 miliónov kilogramov oxidu uhličitého, a to zďaleka nie je jeho jediná vymoženosť. Nainštalované solárne panely sú schopné poskytovať dostatok energie celej budove, ale aj prebytočnú časť ukladať do suterénu. Systém je schopný komunikovať so svojimi štruktúrami a distribuovať ju podľa potreby.
Manažér miestnej energetickej spoločnosti Skellefteå Kraft Patrik Sundberg sa k distribúcii energie vyjadril: „Máme systém umelej inteligencie, ktorý pomáha mrakodrapu robiť rozhodnutia každú minútu, 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Analyzuje spotrebu energie budovy a môže sa rozhodnúť, ako by sme ju mali prevádzkovať.“
Projekt dreveného mesta
Len nedávno boli odhalené nové a možno ešte smelšie plány, pokiaľ ide o výstavbu a použitie dreva vo Švédsku. Spoločnosť Atrium Ljungberg má v úmysle vybudovať najväčšie drevené mesto na svete. Na ploche s rozlohou 250 tisíc metrov štvorcových plánuje začať výstavbu v roku 2025.
Stockholm Wood City bude vybudovaný v časti Sickla, na juhu Štokholmu a bude zahŕňať 2 tisíc domov a 7 tisíc kancelárií, spolu s reštauráciami a obchodmi. Dokončenie sa predpokladá o desať rokov neskôr a hodnota projektu sa zatiaľ vyšplhala na 12 miliárd švédskych korún (približne 1,4 miliardy amerických dolárov).
Tento koncept prináša novú éru udržateľnej architektúry a mestského rozvoja. Medzi množstvo environmentálnych výhod patria napríklad rozsiahle strešné solárne panely a batérie spolu s podzemným zásobníkom energie z vrtu na vykurovanie aj chladenie. Spoločne minimalizujú dopad na klímu prostredníctvom interne vyrobenej, skladovanej a zdieľanej energie.
Okrem toho, nové pracovné miesta na juhu Štokholmu vyriešia ich nedostatok v tomto meste a zároveň skrátia časy dochádzania za prácou pre viacero ľudí. Sickla je usporiadaná tak, že všetko, čo obyvatelia potrebujú, je vzdialené len 5 minút chôdze.
Švédi jednoducho vedia, ako využiť drevo. Výhody drevostavieb sú hmatateľné tak pre životné prostredie, ako aj pre duševné a fyzické zdravie ľudí. Poskytujú lepšiu kvalitu vzduchu, znižujú stres a zvyšujú produktivitu počas ich užívania. Zdá sa, že sa budú presadzovať v čoraz väčšom meradle, minimálne na európskom kontinente.
