? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Nová analýza 71 štúdií ukázala, že hladní dospelí myslia rovnako dobre ako najedení.
- Fasting dokonca aktivuje procesy, ktoré pomáhajú telu regenerovať.
- Deti by však raňajky vynechávať nemali, pretože ich mozog to cíti.
- Najhoršie výsledky mal hladný mozog v testoch s jedlom. Tam jednoducho prehráva chuť.
Fasting, teda prerušovaný pôst, nie je len ďalší „wellness trend“. Je to biologický mechanizmus, ktorý v človeku funguje tisíce rokov. Keď neješ asi 12 hodín, telo minie zásoby glykogénu a prechádza na takzvané ketóny, alternatívne palivo vznikajúce rozkladom tukov, píše portál The Conversation.
Práve tento „metabolický prepínač“ je podľa vedcov kľúčom k množstvu zdravotných benefitov. Fasting aktivuje autofágiu, teda vnútorný recyklačný proces buniek, ktorý čistí poškodené štruktúry a podporuje zdravšie starnutie. Zlepšuje aj citlivosť na inzulín, čím pomáha predchádzať cukrovke typu 2, a celkovo znižuje riziko civilizačných ochorení spojených s prejedaním.
Najväčšia analýza v histórii
Tím vedcov pod vedením Davida Moreaua, docenta psychológie na University of Auckland, sa pozrel na všetky dostupné výskumy, ktoré porovnávali mentálny výkon ľudí nalačno a po jedle.
Výsledok? Zo 71 nezávislých štúdií, ktoré spolu zahŕňali 3 484 účastníkov a testovali 222 rôznych kognitívnych úloh, vyplynulo, že u zdravých dospelých neexistuje žiadny významný rozdiel v mentálnom výkone. Inými slovami, tvoj mozog zvláda rozmýšľať, sústrediť sa aj riešiť problémy rovnako dobre, či už si po raňajkách alebo po 16-hodinovom fastingu.
Kedy na fastingu záleží
Nie je to však úplne čiernobiele. Vedci identifikovali tri faktory, ktoré môžu meniť, ako hlad ovplyvňuje myseľ:
- Vek - Dospelí zvládajú hlad bez problémov, ale u detí a tínedžerov klesá výkon. Ich mozog potrebuje stabilný prísun energie, a preto raňajky u školákov stále dávajú zmysel.
- Dĺžka pôstu - Dlhšie pôsty znižovali rozdiely vo výkone. Zrejme preto, že telo sa preplo na ketóny a mozog dostal „nové palivo“.
- Denná doba - Najhoršie výsledky mali ľudia testovaní neskoro popoludní, keď sa prirodzene znižuje pozornosť.
A jedna drobnosť. Keď testy obsahovali obrázky alebo slová spojené s jedlom, hladní účastníci sa rozptyľovali viac. Nie preto, že by im klesol výkon, ale jednoducho preto, že im myšlienky utekali k tomu, čo by si dali.
Čo z toho vyplýva
Ak si zdravý dospelý, nemusíš sa báť, že fasting z teba spraví „zombie bez energie“. Výskum hovorí jasne, že tvoj mozog to dá. Deti a tínedžeri by však raňajky nemali vynechávať, rovnako ako ľudia s chorobami alebo špeciálnymi potrebami.
A ak tvoja práca vyžaduje ostrý fokus večer (napríklad vodič, lekár či študent pred skúškou), možno si fast radšej načasuj na iné dni. Na záver to najdôležitejšie - fasting nie je univerzálny recept, je to len nástroj. A to, či funguje, závisí od tela, rytmu a cieľov každého z nás.