💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Nová štúdia Consumer Reports odhalila vysoké množstvo olova v 16 z 23 testovaných proteínov.
- Niektoré produkty prekročili limity stanovené aj pre deti a tehotné ženy.
- Najviac kontaminované boli rastlinné proteíny, mali až 9-krát viac olova než mliečne.
- Riziko sa znižuje obmedzením dennej konzumácie a výberom overených značiek.
Predaj proteínových práškov a hotových nápojov dosiahol medzi rokmi 2024 a 2025 hodnotu viac než 32 miliárd dolárov. Stali sa každodennou súčasťou fitness rutiny miliónov ľudí po celom svete, píše portál The Conversation.
No najnovšia štúdia Consumer Reports, publikovaná v októbri, tvrdí, že niektoré z týchto produktov obsahujú nebezpečne vysoké hladiny ťažkých kovov, najmä olova, kadmia a arzénu.
„Úplne sa vyhnúť ťažkým kovom nie je možné - vyskytujú sa prirodzene v pôde a vode,“ vysvetľuje klinický farmakológ, ktorý skúmal obsah týchto látok v potravinových doplnkoch. „No niektoré testované produkty preukázali hodnoty, ktoré sú jednoducho alarmujúce.“
Dôkladné testovanie
Výskumníci z Consumer Reports analyzovali 23 druhov proteínových práškov a nápojov od populárnych značiek. Každý produkt testovali v troch vzorkách, ktoré poslali do nezávislého laboratória. Podľa štandardov kalifornského úradu OEHHA je maximálna odporúčaná denná dávka olova 0,5 mikrogramu.
Všetko nad túto hranicu sa považuje za rizikové. Pre porovnanie, americká FDA povoľuje až desaťnásobne viac, teda 5 mikrogramov denne zo samotného doplnku. Tento rozdiel je spôsobený tým, že Consumer Reports uplatňuje prísnejšie a preventívne limity, zatiaľ čo FDA sa drží realistických noriem, ktoré sú pre výrobcov záväzné.
Šokujúce výsledky
Výsledky štúdie boli znepokojujúce. Zo všetkých testovaných produktov 16 prekročilo limit 0,5 mikrogramu olova na porciu, ktorý organizácia považuje za bezpečný. Štyri produkty mali dokonca viac olova, než je denný limit pre deti podľa FDA, teda 2,2 mikrogramu.
Dva ďalšie obsahovali až 72 a 88 percent povolenej dennej dávky olova pre tehotné ženy. Okrem olova sa v niektorých produktoch našli aj zvýšené množstvá kadmia a arzénu, pričom dva z testovaných výrobkov prekročili hranicu kadmia a jeden aj limit pre arzén.
Zistilo sa tiež, že rastlinné proteíny obsahovali až deväťnásobne viac olova než mliečne proteíny a dvojnásobne viac než tie hovädzie. Práve pôvod proteínu sa teda ukázal ako jeden z najdôležitejších faktorov.
Odkiaľ sa tie kovy berú?
Ťažké kovy ako olovo či kadmium sa bežne nachádzajú v sopečných horninách, ktoré časom kontaminujú pôdu a vodu. Niektoré rastliny, ako napríklad hrach alebo ryža, sú mimoriadne účinné v ich absorbovaní, a práve preto sa do finálnych produktov dostáva viac kovov, než by sme čakali.
Znečistenie však nevzniká len prirodzene, svoj podiel na ňom má aj spaľovanie fosílnych palív, ktoré uvoľňuje ťažké kovy do ovzdušia, alebo pesticídy a hnojivá, ktoré tieto látky obsahujú. Rastliny pestované v kontaminovanej pôde ich následne vstrebávajú do častí, ktoré ľudia konzumujú.
Podobne vysoké hodnoty ťažkých kovov sa už predtým našli aj v škorici, kakau, ryži, koreňovej zelenine, strukovinách či bylinkových doplnkoch. Inými slovami, problém sa netýka len proteínov, ale celého potravinového reťazca.
Mali by sme sa báť?
Jednorazové prekročenie odporúčaných dávok ťažkých kovov síce pravdepodobne nespôsobí žiadne akútne zdravotné ťažkosti, no dlhodobé vystavenie týmto látkam môže mať vážne následky. Postupne sa hromadia v tele, spomaľujú mentálne funkcie, poškodzujú nervový systém, oslabujú kosti a zvyšujú krvný tlak.
V konečnom dôsledku tak rastie aj riziko srdcovo-cievnych ochorení a rakoviny. Dobrou správou je, že žiadny z testovaných produktov neprekročil maximálne limity stanovené FDA. Napriek tomu sa niektoré k týmto hraniciam nebezpečne priblížili, čo by malo byť pre výrobcov jasným signálom na zlepšenie kvality výroby.
Ako znížiť riziko
Spotrebitelia môžu riziko znížiť niekoľkými jednoduchými krokmi. Najlepšou voľbou sú mliečne alebo živočíšne proteíny, ktoré podľa štúdie obsahujú menej ťažkých kovov. Rastlinné proteíny sa oplatí používať skôr príležitostne a nie na dennej báze.
Zároveň sa odporúča dávať prednosť organickým produktom, ktoré často vykazujú nižšiu kontamináciu než tradične pestované suroviny. Pri výbere doplnkov by sa tiež nemalo zabúdať na veľkosť porcie, pretože „odporúčaná“ dávka býva v praxi často menšia, než si spotrebitelia myslia.
Ak sa človek rozhodne pre produkt s vyšším obsahom ťažkých kovov, mal by ho konzumovať len občas, nie každý deň. Ako upozorňuje Consumer Reports, množstvo týchto látok sa môže meniť v závislosti od pôvodu surovín a výrobnej dávky. Aj proteín, ktorý dnes vyzerá bezpečne, môže mať o pár mesiacov úplne iné výsledky.
Hlavne čítať etikety
Štúdia Consumer Reports jasne ukazuje, že ani produkty spájané so zdravím nemusia byť vždy bezpečné. Proteínové prášky sa môžu stať zdrojom nebezpečných látok, ak výrobcovia nebudú dôsledne kontrolovať kvalitu surovín.
Pre spotrebiteľov to znamená jediné - treba čítať etikety, vyberať si overené značky a pamätať, že viac proteínu neznamená automaticky viac zdravia.